ZASLEPENÍ SPASITELIA SLOVENSKÉHO NÁRODA

Tri scenáre politického vývoja v pronárodných kruhoch

Foto TASR/PAVEL NEUBAUER
Dátum 27.04.2019

V alternatívnych médiach analyzovali výsledky prezidentských volieb a hľadali sa možnosti či východiská pre voľby nasledujúce ... Bližšia sa voľby do europarlamentu, tie však asi neprinesú veľkú zmenu z pohľadu preferencii politických strán na Slovensku. Dôležité budú voľby do Národnej rady v roku 2020. Aké možnosti má pronárodný, kresťanský založený a sociálne cítiaci slovenský volič?

Prvá možnosť:

Kandidatúra Š. Harabina ukázala, že je tu sila približne 300 000 voličov, ktorí nevolili M. Kotlebu ani iného kandidáta, pretože ich žiadny z nich neoslovil. Túto voličskú silu môže využiť novovytvorená politická sila (strana, hnutie), ktorá však, ak chce uspieť, nemala by do svojho vedenia postaviť ľudí zdiskreditovaných svojim pôsobením v minulosti (HZDS, SNS a iní pohrobkovia). Otázne je, či by vôbec aj Š. Harabin ako predseda takého subjektu bol vhodným lídrom a či by takýto projekt nebol len na jedno použitie, resp. len do čias, kedy by sudca Harabin nedosiahol svoje – stal sa prezidentom. Pri rozumnom nakladaní s daným voličským potenciálom by však takáto politická pronárodná sila mohla mať výtlak až 15% a spolu s kotlebovcami a prípadne aj národniarmi (pokiaľ im nevezme hlasy a do Národnej rady sa dostanú spolu s ňou a s ĽSNS) by mohla sformovať pronárodný blok v parlamente so zastúpením minimálne asi 25%, čim by nastal podobný efekt ako v prípade liberálnych síl, keď v podstate tri strany (Progresívne Slovensko, Spolu – PD a plánovaná Kiskova nová strana) budú reprezentovať len jednú a tú istú silu, podporovanú neoliberalnými (neomarxistickými) oligarchami a v spolupráci s SAS a Matovičovym OĽANO budú formovať antinárodný blok. Je však vznik takého nového pronárodného subjektu (najmä s hľadiska jeho dlhodobého pôsobenie) reálny? Osobne tu nevidím priestor a keby aj takýto subjekt vznikol, skôr či neskôr pravdepodobne zanikne, takže v konečnom dôsledku budú hrať v pronárodnej politike prvé husle neoľudáci (pravdaže pokiaľ ich opäť nezrušia) ...

Predmetný priestor môžu taktiež využiť aj momentálne mimoparlamentné strany ako sú Národná koalícia (NK) a Práca slovenského národa (PSN), ktoré, ak by sa spojili (nie je úplne vylúčená ani participácia Kuffovej Kresťanskej demokracie – Život a prosperita (KDŽP) či Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku (SĽS) a Slovenskej národnej jednoty – strany vlastencov (SNJ-sv)) a zvolili rozumne a reálne svoju pronárodnú politiku za propagačnej pomoci alternatívnych médii, by potenciálne mohli využiť predmetnú voličskú kapacitu. To by im (voličom) však museli vyslať jasný pozitívny signál, že to s pronárodnou politikou myslia skutočne vážne, že budú pracovať pre národ spoločne a nie len pre seba. Je potrebné si uvedomiť, že slovenský volič je už unavený a sklamaný z nenaplnených sľubov a falošných nádejí, pričom má vážnejšie problémy ako sú často uprednostňované témy migrantsko-genderovského charakteru ... Avšak dodnes k takému spojeniu mimoparlamentných strán, ktoré o sebe tvrdia, že sú pronárodné, nedošlo a šanca, že sa tak stane v budúcnosti je takmer nulová ... 

Druhá možnosť:

V pronárodnom tábore sa nič neudeje, nevznikne žiadny nový subjekt a ani nedôjde k procesu spájania sa pre spoločnú vec. Jediné relevantné politické sily zostanú len SNS a ĽSNS a podľa doterajších prieskumov to vyzerá, že obidve budú v Národnej rade aj po najbližších voľbách, ale s tým že ĽSNS (ca. 10%) percentuálne preskočí SNS (viac ako 5%). Tá, pokiaľ nedôjde k zmene vedenia, pravdepodobne bude aj naďalej pomaly, ale isto upadať, zatiaľ čo ĽSNS neprekročí svoj tieň a zostane v parlamente osamotená s nulovým koaličným potenciálom, poprípade bude čeliť likvidácii. Pragmaticky uvažujúcemu voličovi, pokiaľ nechce, aby jeho hlas prepadol, neostane nič iné ako voliť jednu z oboch strán (alebo voliť niekoho úplne iného, ale koho?). Kľudne to však môže dopadnúť aj tak, že SNS zostane mimo parlamentu, začo potom bude môcť poďakovať predovšetkým svojmu terajšiemu vedeniu, čo v konečnom dôsledku to môže strane len prospieť v tom, že dôjde k výmene terajšieho vedenia. Jej nové vedenie (ak reálne zhodnotí svoje možnosti !?) by mohlo potom seriózne začať pracovať na spájaní pronárodných mimoparlamentných síl, ale nie v štýle pohltenia (ako napríklad SMER, keď pohltil ľavicové subjekty a viac-menej vyčistil tak, až na KSS, ľavicové politické spektrum), ale v štýle rovnocennej partnerskej spolupráce s profilovaním tieňového kabinetu, tvorenému odborníkmi pre jednotlivé ministerské rezorty, nezaťaženými minulosťou. Tu je však kameň úrazu, kde ich nájsť – oni by aj boli, ale do politiky sa nehrnú a asi vedia prečo... Ak sa predsa len takýto nájdu, mali by to byť predovšetkým mladší ľudia-odborníci, ktorí by sa vyjadrovali k aktuálnym problémom a témam jednotlivých rezortov aj prostredníctvom médií. Najdôležitejšie však bude vybrať zo svojho stredu človeka, ktorý by bol vedúcou osobnosťou, akceptovanou pre väčšinu pronárodných voličov!

Čo sa týka ešte ĽSNS, za danej situácie, keď ide o vedúcu politickú národne orientovanú silu, tá nebude mať žiadny dôvod na spájanie pronárodného tábora a skôr jej jeho rozdrobenosť viac vyhovuje, pretože z toho profituje a stáva sa tak jedinou relevantnou politickou silou pre národne orientovaného alebo protestného voliča a nič na tom nezmení ani výsledok prezidentských volieb, ktoré strana plne využila na svoju reklamu, dobre vediac, že M. Kotleba nemá žiadnu šancu postúpiť do druhého kola. Dominantné postavenie ĽSNS v pronárodnom tábore sa môže ešte viac potvrdiť v prípade, keď sa v najbližších parlamentných voľbách do Národnej rady nedostane SNS, čo nie je úplne vylúčené ... V takomto prípade, keď ĽSNS zostane jedinou parlamentnou pronárodnou silou, bude len na nej záležať ako cestou sa ďalej bude uberať – neoľudáckou alebo národne-kresťansky-sociálne demokratickou?

Tretia možnosť:

A je tu aj tretia možnosť. Voliči, unavení a sklamaní, nebudú reagovať na situáciu v národnom tábore a nasledujúce voľby skončia víťazstvom neoliberálnych síl ... Snáď potom sa slovenský národ konečne prebudí a bude viac tlačiť na zjednotenie pronárodnej politickej reprezentácie alebo na vytvorenie novej sily pre obranu národných, kresťanských a sociálnych hodnôt. Otázne však bude, či už nebude príliš neskoro... Možno nastáva skutočne najvyšší čas niečo uskutočniť ... Možno by to mohlo tentokrát prísť zdola a nečakať čo spravia politici ... nejaké národné hnutie charakteru „VLASŤ: Národ – Viera – Práca“ ???

Pravdu povediac, nevidím to ružovo ... Najväčším problém pronárodných politických síl je absencia odborníkov, ktorí by na seba zobrali zodpovednosť. Navyše, zopár ľudí z pronárodného tábora poznám a sú to len egocentrickí kohúti na hnojisku, ktorí sú sami o sebe presvedčení, že to hnojisko spasia a premenia na rajskú záhradu ... zaslepení, do seba zahľadení "spasitelia" slovenského národa... Ospravedlňujem sa ze tento negatívny záver, ale skutočne neverím, žeby sa v budúcnosti niečo výrazne zmenilo. Je mi z celej tejto situácie zle ...