ZASTAVUJÚ PUTINA, KTORÝ VŠAK NIKAM NEJDE

Značná časť osôb, ktoré sa z neznámych príčin dostali do politiky, sa dnes v médiách prezentuje okrem iného aj tým, že vyhlasujú, ako „musíme zastaviť Putina.“ Ako dôvod uvádzajú jeho agresívnu politiku a agresivitu Ruska, ktoré údajne ohrozujú Európske krajiny, ich bezpečnosť a suverenitu.

Výrazne sa v skupine týchto „politikov“ vyznačuje a nervózne „podskakuje“ poslanec za PS Tomáš Valášek. Usilovne ho na televíznych obrazovkách podporujú aj poslanci Krupa, Šimečka, Jaurová, Čaučík, Škripek a iní. Všetci opakujú svoje naučené vety, súvetia a pasáže o ruskej agresivite, o ruskom zle, o ruskej bezohľadnosti a vražednosti, ktoré sa naučili počas svojho pôsobenia v rôznych „naťáckych“ a proamerických inštitúciách. A hovoria o povinnosti NATO zastaviť ruskú rozpínavosť a hrozbu. Spôsob, akým tieto svoje úvahy podávajú, niekedy vyvoláva údiv a niekedy aj úsmev, kvôli ich komickosti a obmedzenosti.

Bolo by zaujímavé, ako by napríklad pán Valášek vysvetlil, ako chce NATO zastaviť Putina, keďže ani Putin, ani Rusko, ktoré riadi, sa nevydali na cestu proti NATO, ani v ústrety NATO. Kým začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia východnou hranicou NATO  bola východná hranica Nórska, Nemecka a Talianska, pobrežie Turecka, dnes sú tieto hranice tvorené východnými hranicami Fínska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska. To znamená, že v niektorých miestach sa NATO posunulo až o 1000-2000 kilometrov smerom k Rusku! Tak ako priznávajú aj mnohé osobnosti vo svete - Róbert Kennedy ml., Jeffrey  Sachs a iní, NATO sa napriek prísľubom sovietskym predstaviteľom o nerozširovaní, 5-krát rozšírilo smerom na východ. K hraniciam Ruskej federácie. So všetkými sprievodnými javmi, ktoré k rozširovania vojensko-politického paktu patria. Teda s umiestnením vojsk a vojenských veliteľstiev, s budovaním vojenských základní, budovaním výcvikových priestorov a s množstvom cvičení, ktoré na územiach  týchto štátov organizujú.

Koho teda je potrebné „zastaviť“? Rusko alebo NATO? Kto prejavuje zámery agresívnej politiky a kto vytvára hrozbu pre koho? Stačí sa pozrieť do školského atlasu, či na školský glóbus a logika nepustí, koho treba zastavovať. Tvrdenia pána Valáška majú aj komickú stránku. Jeho tvrdenia pripomínajú nasledujúci vtip:

Jano stretne ráno Tomáša, ktorý má oškreté čelo a tvár, rozbitý nos, opuchnutú peru a vybité dva zuby. Pýta sa ho: „Tomáš, a čože sa ti stalo?“ Tomáš na to: „Neuveríš… Idem v noci z krčmy a zrazu sa predo mnou nečakane dvihla cesta. Tak som do nej narazil“. Cha-cha-cha…

Nevedno, do čoho narazil poslanec Valášek i jeho „kumpáni“, ale muselo to byť tiež niečo veľmi, veľmi tvrdé. Pretože to nechalo trvalé následky a oni naďalej pokračuje vo vedení podobných rečí a v predstavovaní svojej teórie o agresivite Ruska. Takíto rusofóbi – psychopati dnes majú zelenú vo všetkých hlavných médiách na Slovensku a tým aj možnosť ovplyvňovať verejnú mienku. Kedy vytvoria  „demokratické“ média  širší priestor na vyjadrenia aj pre ľudí, ktorí majú nielen na tento, ale aj ďalšie problémy iný názor?