ZAVRAŽDENÝ OLOF PALME SKRÍŽIL CESTU MOCNÝM

Švédsko zastavilo vyšetrovanie nevyriešenej vraždy bývalého premiéra Olofa Palmeho, ktorého zastrelili pred 34 rokmi v centre Štokholmu. Dôvodom je, že hlavný podozrivý zomrel v roku 2000.

Foto TASR/AP
Dátum 10.06.2020

Dodnes neobjasnená vražda dvojnásobného švédskeho premiéra Olofa Palmeho už desaťročia vyvoláva rôzne dohady a domnienky. Štokholmský rodák prišiel na svet 30. januára 1927 v rodine z vyššej spoločnosti. Dostal vynikajúce vzdelanie v súkromných školách a mimoriadne nadaného chlapca prijali na univerzitu ako 17-ročného. Právnické vzdelanie získal najprv vo Švédsku, neskôr si ho rozšíril v americkom Ohiu. Dôležitú úlohu pri získaní štipendia na štúdium v USA zohrala jeho výborná znalosť piatich jazykov.

Palmeho zastrelil neznámy útočník 28. februára 1986 po tom, ako so svojou manželkou kráčal domov z kina. Ochranka v ten večer dostala voľno. Polícia vypočula viac ako 10.000 ľudí, ale dosiaľ nemá nijakého oficiálneho podozrivého. K vražde sa za 34 rokov prihlásilo viac ako 130 ľudí. Ako podozrivého zo spáchania tohto činu zatkli a v roku 1989 v prvej inštancii aj odsúdili obyvateľa Štokholmu Christera Petterssona. Rozsudok však pri revízii procesu zrušili a Petterssona oslobodili pre nedostatok dôkazov.
 

Alkoholik a narkoman Pettersson sa k zločinu priznal 29. októbra 2001. Právnici však jeho list, ktorý zverejnila švédska tlač, nepovažovali za právne relevantný dôkaz. Stále chýbala vražedná zbraň alebo iné priame dôkazy potrebné na obnovenie vyšetrovania. Pettersson zomrel v roku 2004.Vyšetrovatelia podozrievali Stranu kurdských pracujúcich (PKK), švédsku armádu aj juhoafrickú tajnú službu. Experti a švédske médiá predpokladajú, že prokuratúra tento prípad už uzavrie. 

Pracovitý a oduševnený
Veľkú úlohu pri formovaní jeho názorov mal pobyt v Spojených štátoch. Sám Palme často spomínal, že Amerika z neho urobila socialistu - k politickým úvahám ho podnietili diskusie študentov - radikálov. Ovplyvnili ho aj obrovské sociálne rozdiely medzi ľuďmi a stále existujúca rasová segregácia. Silný dojem v ňom zanechali cesty do Ázie, najmä do Indie, Barmy, Thajska a Indonézie, kde si uvedomil negatívne dôsledky kolonizácie. To všetko posilnilo jeho sociálne cítenie. Z chlapca z bohatej rodiny, ktorý vyrastal v dostatku v prostredí veľkokapitalistov a antikomunistov, sa stal sociálny demokrat.

Do politického sveta sa začal aktívne zapájať už počas štúdia. Stal sa členom mládežníckeho sociálnodemokratického klubu, do sociálnodemokratickej strany vstúpil ako 22-ročný. Jeho pracovné kvality, oduševnenosť a charizma ho za pomerne krátky čas priviedli do vysokej politiky. Nadaného a pracovitého mladíka si všimol vtedajší premiér Tage Erlander a v roku 1953 ho zamestnal vo svojej kancelárii. Palme bol zároveň členom predstavenstva Švédskej sociálnodemokratickej ligy mladých a aktívne pracoval v Robotníckom vzdelávacom spolku.

Do parlamentu bol po prvý raz zvolený v roku 1957. Tu sa však jeho aktivity neskončili: od roku 1960 bol členom Švédskej agentúry pre medzinárodnú pomoc a do jeho agendy patrila kontrola pomoci rozvojovým krajinám. Predsedom sociálnodemokratickej strany sa stal v roku 1969. Zároveň bol aj podpredsedom Socialistickej internacionály, celosvetovej organizácie združujúcej sociálnodemokratické a ľavicovo orientované strany.V šesťdesiatych rokoch zaujímal viaceré významné posty: bol ministrom bez kresla, ministrom dopravy aj ministrom školstva. Po prvý raz sa stal predsedom vlády v rokoch 1969 - 1976, do funkcie sa vrátil v roku 1982 a zotrval v nej až do svojej tragickej smrti.

Zjednotený svet
Jeden z najpopulárnejších švédskych politikov 20. storočia bol ideovou osobnosťou novej generácie sociálnych demokratov, oveľa ľavicovejších ako ich predchodcovia. Ich hlavným cieľom bolo stieranie ekonomických rozdielov medzi ľuďmi. Palmeho často označovali za revolučného reformátora. Nečudo, v rámci rozsiahlych reforiem sa nebál siahnuť ani na švédsku ústavu - druhú najstaršiu na svete - a zmenil 166 rokov starý systém vládnutia: dvojkomorový parlament nahradil jednokomorovým. Švédsko sa zároveň z monarchie stalo parlamentnou demokraciou. Nevôľu konzervatívcov vyvolali najmä snahy o väčší vplyv odborov na podnikanie. Nepotešili ich ani zákony garantujúce väčšie práva zamestnancov, predovšetkým vyššiu istotu zamestnania. Okrem sociálneho zabezpečenia občanov venoval premiér pozornosť bytovej otázke a starostlivosti o deti a dôchodcov. Za jeho vlády sa zefektívnil systém verejného zdravotníctva a prudko klesla úmrtnosť novorodencov. Zároveň bol vášnivým zástancom absolútnej rovnosti žien a mužov.

Švédsko sa stalo jedným z najsociálnejších štátov na svete práve za vlády Olofa Palmeho, ktorý vytvoril svojský model spravodlivej sociálnej spoločnosti. Rozdelenie sveta z ideologického alebo ekonomického hľadiska podľa Palmeho skôr či neskôr privedie ku katastrofe. Ľudstvo sa snažil zjednotiť už počas štúdií vytvorením organizácie, do ktorej mohli stúpiť tak kapitalisticky, ako aj socialisticky orientovaní študenti.

Zločin zostane zločinom
Tento unikát na politickej scéne 20. storočia dokázal zmeniť nielen vnútornú švédsku politiku, ale aj smerovanie medzinárodnej politickej scény. Otvorene a veľmi emocionálne vystupoval proti vojne vo Vietname. Zločin zostane zločinom, teror zostane terorom, aj keď sa uskutoční pod rúškom vysokých cieľov, hovoril. Ako minister školstva, okrem mnohých protiamerických mítingov, spolu s vietnamským veľvyslancom vystúpil na štokholmskom proteste proti americkej vojenskej agresii. USA na protest odvolali svojho veľvyslanca zo Švédska. Po Palmeho plamennom rozhlasovom prejave v roku 1972, v ktorom bombardovanie Hanoja prirovnával k veľkým genocídam v histórii ľudstva, americká vláda opätovne zmrazila diplomatické vzťahy so Švédskom, tentoraz na vyše roka. Švédsko bolo zároveň jedinou európskou krajinou, ktorá prijímala amerických dezertérov z Vietnamu. Palme tiež otvorene vystupoval proti diktatúram. Protestoval proti Francovmu režimu v Španielsku, poriadkom zavedeným Pinochetom v Čile, nesúhlasil so zásahom štátov Varšavskej zmluvy do udalostí v Československu v roku 1968. Veľmi ostro odsudzoval apartheid v Juhoafrickej republike.

Na miesto vraždy aj po rokoch nosia ľudia kvety.

Snažil sa byť sprostredkovateľom medzi svetovými veľmocami, významnú úlohu zohral v iracko-iránskej vojne ako sprostredkovateľ. Pomáhal mnohým krajinám tretieho sveta v ich boji za nezávislosť. Podporoval oslobodenecké hnutia v Palestíne, Latinskej Amerike a Afrike. V roku 1975 ako prvá hlava demokratickej západnej krajiny navštívil Kubu. Bol veľmi aktívny v boji proti atómovým zbraniam, založil Nezávislú komisiu pre odzbrojenie a bezpečnosť.

Skrížil cestu mocným
V takej bezpečnej krajine, akou bolo Švédsko, nebolo výnimočné, že Palme ako premiér často chodieval bez osobnej ochranky. Bolo to tak aj v osudnú noc 28. februára 1986. Keď sa vracal s manželkou z kina, v centre Štokholmu ho zavraždil dodnes neznámy páchateľ.
Z vraždy najprv obvinili psychicky labilného recidivistu Christera Petterssona, ktorého údajne spoznala Palmeho manželka. Odsúdili ho na doživotie, na odvolanie ho však súd oslobodil pre nedostatočné dôkazy - chýbala predovšetkým vražedná zbraň.

Vlečúce sa bezvýsledné vyšetrovanie vyvolalo vznik mnohých špekulácií okolo pozadia smrti švédskeho premiéra. Palme svojimi neúnavnými aktivitami o nastolenie spravodlivej spoločnosti skrížil cestu nejednému mocnému tohto sveta. Alternatívne verzie sa zakladali predovšetkým na zainteresovanosti tajných služieb, najčastejšie sa spomínala americká CIA a izraelský Mossad. Olof Palme bol tvrdým kritikom americkej zahraničnej politiky. Vedel o tom, že Američania predávali zbrane Iráncom a peniazmi z obchodu podporovali nikaragujských povstalcov. Táto tajná operácia nebola v súlade s oficiálnym zákazom amerického Kongresu na podporu povstaleckých hnutí, odporovala aj embargu na dodávku zbraní Iránu. Ak by sa informácia dostala na verejnosť, vypukol by medzinárodný škandál.

Verzia šialeného vraha
Amerike nevyhovovali ani jeho snahy o skončenie iracko-iránskeho vojnového konfliktu, pretože by stratila možnosť vynikajúceho zárobku. Verziu o možnom zásahu amerických tajných služieb podporili zistenia novinárky Barbary Honeggerovej, ktorá istý čas pracovala v Bielom dome. Do rúk sa jej vraj dostal tajný telegram s vetou: Švédsky strom treba zoťať. Podľa nej to bola jasná narážka na Palmeho.

Záujem na jeho likvidácii však mohla mať aj tajná služba JAR za jeho otvorený boj proti apartheidu a ešte pravdepodobnejší motív mal Mossad pre Palmeho otvorenú podporu Palestíny. Švédsky premiér mal údajne s Jásirom Arafatom dohodnutý plán postupných diplomatických krokov podporujúcich vznik budúceho nezávislého palestínskeho štátu. Karty zamiešalo aj vyhlásenie Ocalana, že jeho kurdskí spolubojovníci majú prsty nielen v pokuse o atentát na pápeža Jána Pavla II., ale aj v Palmeho vražde.

Pre niekoho v pozadí bola prijateľnejšia verzia šialeného vraha, konajúceho na vlastnú päsť. Polícia aj novinári dostávali stále nové dôkazy o vine Petterssona - napriek tomu, že - ako sme už spomenuli - jeho obvinenie zrušili pre nedostatok dôkazov. Neskôr však istý anonym na polícii ohlásil, že sa v jednej zo štokholmských vodných nádrží nachádza hľadaná vražedná zbraň. Polícia z nej naozaj vylovila revolver. Vzápätí sa objavil údajný svedok, ktorý potvrdil, že je to zbraň, ktorú krátko pred vraždou Palmeho predal Petterssonovi. Onedlho sa začalo šíriť tvrdenie, že sa Pettersson priznal k zločinu. Nestihol to však potvrdiť - niekto ho udrel po hlave tak silno, že upadol do kómy a po krátkom čase zomrel.

Vražda dvojnásobného premiéra Olofa Palmeho vošla do histórie ako jedna z najväčších kriminálnych záhad. Aj napriek desaťročiam na neho Švédsko nezabúda; miesto jeho tragického skonu stále zdobia kvety. Vzťah k nemu - ako ku každej verejne aktívnej osobnosti - poznačila politika. Ľavicovo orientovaní ľudia ho milovali tak silno, ako ho nenávidela pravica. V každom prípade osobnosť Olofa Palmeho prerástla hranice Švédska a do histórie sa zapísal ako človek, ktorý svoj život zasvätil boju za humánnejšiu spoločnosť a svetu ukázal, že môže existovať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou.

ŠTOKHOLM 10. júna (SITA/AP) - Švédsko zastavilo vyšetrovanie nevyriešenej vraždy bývalého premiéra Olofa Palmeho, ktorého zastrelili pred 34 rokmi v centre Štokholmu. Dôvodom je, že hlavný podozrivý zomrel v roku 2000.

Palmeho zastrelili 28. februára 1986, keď spolu s manželkou Lisbet odchádzali z kina vo švédskej metropole. Žena pri útoku utrpela zranenia a strelca neskôr identifikovala ako Christera Petterssona, ktorého najprv odsúdili za Palmeho vraždu, no odvolací súd ho neskôr oslobodil pre nedostatok dôkazov. Pettersson zomrel v roku 2004.

Vražda premiéra vtedy šokovala národ a naštrbila povesť škandinávskej krajiny považovanej za bezpečnú a mierumilovnú, v ktorej mohli politici na verejnosti chodiť bez ochranky. Zo zločinu podozrievali viac než sto osôb a nevyriešený prípad dal zelenú vzniku mnohých konšpiračných teórií, ktoré zahŕňali ako možných páchateľov zahraničné vlády, švédsku políciu s napojením na krajnú pravicu či osamelého strelca.

Hlavný prokurátor Krister Petersson však na stredajšej tlačovej konferencii uviedol, že vyšetrovanie uzatvára, pretože hlavný podozrivý Stig Engström zomrel v roku 2000. V čase vraždy bol 52-ročný Engström údajne jedným z prvých ľudí na mieste činu a krátko ho považovali aj za možného podozrivého. V minulosti pôsobil v armáde, bol členom streleckého klubu, často pracoval dlho do noci a mal problémy s alkoholom. Zamestnaný bol v poisťovni Skandia a ostro nesúhlasil s Palmem a jeho sociálnodemokratickou politikou, uviedol prokurátor.

 

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.