ZELENSKYJ: KRYM JE MOJA KRAJINA, NIKDY TO NEBUDE RUSKÁ ZEM!

Od 22. augusta 2021 sa po celej Ukrajine konajú rôzne podujatia spojené s oslavami 30. výročia vyhlásenia nezávislosti. Celkovo sa ich uskutoční viac ako 150. Jedným z podujatí, ktoré sa konalo v Kyjeve v pondelok (23. augusta), bol ustanovujúci summit Krymskej platformy, cieľom ktorej je dosiahnuť návrat Krymu pod správu Kyjeva.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka Extra plus

 

KRYM HISTORICKY PATRÍ RUSKU

 

Predstavitelia Ruskej federácie opakovane vyhlásili, že obyvatelia Krymu demokraticky, v úplnom súlade s medzinárodným právom a Chartou OSN, hlasovali za zjednotenie s Ruskom. Podľa ruského prezidenta Vladimira V. Putina je otázka Krymu definitívne uzavretá. V dokumente Andreja Kondrašova Putin z roku 2018 jasne povedal, že Krym ostane navždy ruský. Krym sa stal ruským regiónom po referende, ktoré sa tam konalo v marci 2014, v ktorom sa za pripojenie k Rusku vyslovilo 96,77 percent voličov Krymskej republiky a 95,6 percenta obyvateľov Sevastopoľu.

Iniciátorom platformy je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Séria podujatí k 30. výročiu vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny vyvrcholí dnes (24. augusta), teda v deň, keď bola pred 30 rokmi vyhlásená nezávislosť krajiny. Na čelo procesu vystúpenia zo Sovietskeho zväzu sa postavili Pobaltské republiky - ako prvá vyhlásila nezávislosť 11. marca 1990 Litva. Vtedy už bolo zrejmé, že Sovietsky zväz v dovtedajšej podobe nebude existovať.  

ČÍTAJTE TIEŽ: SANKČNÝ TLAK NA RUSKO JE V TROSKÁCH - S. V. Aksionov: Referendum na Kryme bolo odpoveďou na štátny prevrat v Kyjeve, ktorý organizovali USA a štáty EÚ

Až do roku 1991 bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Najvyšší soviet Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky vyhlásil nezávislosť na mimoriadnom zasadaní 24. augusta 1991. Následne sa 1. decembra 1991 konalo referendum, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 84 percent ľudí, čiže takmer 32 miliónov obyvateľov. Vyhlásenie nezávislosti podporilo vyše 90 percent z nich. Prvým ukrajinským prezidentom sa 1. decembra 1991 stal Leonid Kravčuk. Práve Kravčuk bol jedným z najvyšších predstaviteľov troch sovietskych republík, ktorí 8. decembra 1991 podpísali zmluvu o založení Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Tento dokument spečatil osud Sovietskeho zväzu. Spolu s ukrajinským prezidentom zmluvu v rezidencii Viskuli v Bielovežskom pralese podpísal ruský prezident Boris Jeľcin a hostiteľ podujatia – najvyšší bieloruský predstaviteľ Stanislav Šuškevič.

Od roku 2014 prebieha na východe Ukrajiny ozbrojený konflikt. Vypukol po tom, čo Rusko na prelome februára a marca 2014 pripojilo polostrov Krym na základe referenda. Ruský prezident Vladimir Putin koncom júna 2021 na otázku o rusko-ukrajinských vzťahoch odpovedal, že "Ukrajinci a Rusi sú jeden národ, jeden celok". Onedlho nato publikoval 12. júla v ruštine a v ukrajinčine rozsiahly článok, v ktorom obhajoval "historickú jednotu Rusov a Ukrajincov". 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tieto tvrdenia odmietol s tým, že Ukrajinci a Rusi nie sú jedným národom a Ukrajina nie je Rusko. Začiatkom augusta potom vyhlásil, že návrat Krymu pod správu Kyjeva je otázkou času. "Ja som tam žil. Je to moja krajina, nikdy to nebude ruská zem," povedal v rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu Dom. Ruský minister obrany Sergej Šojgu reagoval o tri dni vyhlásením, že Krymský polostrov "bol, je a bude ruským územím".  Európska únia (EÚ) neuznáva anexiu Krymu Ruskou federáciou. Považuje ju za porušenie medzinárodného práva, pričom podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc.