ŽENA V MUŽSKOM SVETE

Oligarchovia riadia médiá viac ako samotných politikov

Foto JANA BIROŠOVÁ, ARCHÍV
Dátum 01.10.2019

Pôvodom je z Humenného. Je absolventkou Strednej poľnohospodárskej technickej školy v Medzilaborciach. Magisterské štúdium skončila na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, rigoróznou skúškou získala titul PhDr. na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v odbore Sociálna práca. Patrí medzi mimoriadne aktívne ženy so zmyslom pre spravodlivosť a sociálne cítenie. Dve volebné obdobia bola primátorkou Humenného. Do vrcholovej politiky po prvý raz vstúpila v roku 2006, keď ju voliči poslali do NR SR za stranu Smer-SD, kde pôsobí dodnes. V súčasnosti je členkou výboru pre sociálne veci a výboru pre európske záležitosti. V apríli tento rok ju jednohlasne zvolili za predsedníčku Únie žien Slovenska.Jana Vaľová.

V roku 2016 vám voliči dali už po štvrtý raz dôveru, keď vás opätovne poslali na post poslankyne NR SR. Zmenilo sa za ten čas fungovanie parlamentu k lepšiemu alebo k horšiemu?

Každé štvorročné obdobie bolo iné. Prekvapujúce je, že prichádza čoraz viac poslancov, ktorí si myslia, že ich extrémne správanie je to správne. Že keď kričia, upozorňujú na seba a robia šou, najviac zaujmú. Mám pocit, že sa parlament stáva divadelnou alebo filmovou scénou, na ktorej je najväčší hrdina ten, kto urobí najväčší rozruch. Nakoniec, veď tam máme zastúpených aj hercov, preto nikdy neviete, kto hrá a kto nehrá divadielko. Poslanci často zabúdajú na to, že sú tam na riešenie problémov ľudí a nie na šou. Ak porovnám niekoľko volebných období, tak musím skonštatovať, že sa za tie roky vytratila dôvera medzi kolegami. Kedysi dohodnuté slovo platilo. Fungovala dôvera a diskrétnosť, či to bolo v koalícii, alebo aj v opozícii. Dnes sa informácie z kuloárov dostávajú na verejnosť a situácia zašla dokonca tak ďaleko, že sú v médiách informácie, ktoré sa nikdy ani len nepovedali. Najhoršie je, že médiá začínajú vyhľadávať fascinujúce udalosti a začína platiť príslovie „Len neskazte pravdou dobrý príbeh“. Často sa stáva, že už nikto ani nevie, čo je skutočnosť a čo fabulácia. 

Vo vrcholovej politike ste trinásty rok. Myslíte si, že by dobre fungujúcemu štátu prospelo viac žien v politike?

Nikdy nebolo vo vláde toľko ministeriek ako momentálne, na rozdiel od NR SR, tam je žien málo. Ženy politiku zjemňujú nielen svojou prítomnosťou, ale aj tým, že v ich spoločnosti si muži dávajú väčší pozor na vyjadrovanie a výbušné správanie. Ženy sú zodpovednejšie v prístupe k úlohám, aj keď by sme sa niekedy mali vedieť preniesť cez to, že ak nám raz niekto klame, tak si nevieme s ním len tak sadnúť za stôl. Muži to zvládajú s nadhľadom. Na druhej strane však nechcú ženy púšťať do politiky, pretože ženy berú prácu zodpovednejšie a nechcú ísť do rizika škandálov alebo podrazov. Ženy sa snažia nájsť kompromis, majú vždy na pamäti svoju rodinu, deti a dbajú viac na to, čo sa o nich bude rozprávať. Navyše so ženami sa len veľmi ťažko dohovárajú „kulehy“. Muži to majú vyriešené inak, idú spolu do krčmy alebo na poľovačku a tam uzatvárajú dohody, so ženami by toto len veľmi ťažko mohli zvládnuť.

Neraz vás kolegovia i médiá nazvali Železnou lady, ktorú chlapské politické egá nemôžu zlomiť, no napriek tomu sa pýtam, ako sa cítite v politike, ktorej dominujú muži?

Nie je to jednoduché. Niekedy som použila aj ženské zbrane, medzi ktoré patria aj slzy, ale nie preto, že by som sa cítila slabá, ale bezmocná veci presadiť. Keď sme rokovali o tom, aby ženy mohli ísť skôr do dôchodku, tak som sa ocitla medzi šiestimi mužmi v miestnosti, ktorí nebrali ohľad na moje argumenty a rovno mi povedali, že viem, čo je rozpočet a musím sa správať zodpovedne. Ako žena som sa zastávala slovenských žien a nebol nik, kto by sa ku mne pridal. Vtedy mi z tej bezmocnosti vyhŕkli slzy a povedala som, že odchádzam z rokovania, nech si to riešia sami, veď zrejme o ženách vedia všetko. Keď som z tej miestnosti odchádzala, tak ma Robert Fico trikrát oslovil, aby som zostala pri rokovacom stole a navrhla riešenie. Bol jediný, ktorému na tom záležalo, ktorý chcel pochopiť ženský uhol pohľadu.

Ako sa správajú k ženám vaši kolegovia poslanci?

Ako muži sú slušní a galantní. Ale v práci neberú ohľad na to, že političky sú ženy. Žena v politike musí mať rovnako široké lakte ako muži, pretože oni hrajú prím v politike, ktorá je naozaj tvrdá záležitosť. Ženy v politike sú rôzne – niektoré sú naozaj silné, držia krok s mužmi a nevzdávajú sa, potom sú také, ktoré si myslia, že šmajchlovaním všetko vyriešia, a treťou skupinou sú ženy, ktoré sa nepresadzujú, sedia a zapadnú v dave. Žena v politike musí byť veľmi pracovitá, minimálne dvakrát viac ako muž, aby sa im vyrovnala, nehovoriac o tom, že na rozdiel od mužov musí vždy dobre vyzerať a zvládať aj rodinné povinnosti.

Dve volebné obdobia ste boli primátorkou mesta Humenné, no v ostatných komunálnych voľbách ste sa napriek vysokej podpore Humenčanov opätovne do kresla hlavy mesta neposadili. Ako to vnímate s odstupom času?

Je naivné si myslieť, že biznis nemá nič s politikou. Ten je všade prítomný. Podnikatelia sa akýmkoľvek spôsobom a čoraz sofistikovanejšie snažia presadiť svoje ciele. Najnovšie si začali kupovať médiá. Pýtam sa, načo má podnikateľ stratové médium? Potrebuje ho len na ovplyvňovanie verejnej mienky, pretože tlak médií dokáže ovplyvňovať rozhodovanie nielen občanov, regionálnych politikov, niekedy aj súdov, ale aj vrcholovú politiku.

Jana Vaľová na odovzdávaní Ceny Extra plus za Prácu v prospech Slovenskej republiky, šéfredaktorka Extra plus Lenka Mayerová a predseda výberovej komisie Roman Stopka.​

Pri mojej osobe v komunálnej kampani médiá zohrali obrovskú úlohu. Niekedy sa pravda ťažko prebíja na svet, ale teraz sa ju ľudia už postupne dozvedajú. V Humennom v rekordne krátkom čase, ani nie po polroku úradovania nového primátora už občania spísali petíciu proti postupom magistrátu. Nový primátor chce prijímať rozhodnutia na prenájom majetku mesta na 10 až 20 ročné obdobia dopredu pre vybraných podnikateľov. Tomu som ja bránila, pretože som vedela, že dôjde k nekontrolovanému zvyšovaniu cien pre občanov, čím sa ani oligarchovia netaja. Mediálna propaganda a ovplyvnená mládež dokázali vytvoriť negatívnu emóciu, ktorá dokáže pri správnom načasovaní povaliť silného primátora, župana či predsedu vlády. Ak sa reťazovito spoja dve-tri médiá a dennodenne budú ľuďom vsugerúvať negatívne informácie, tak vyhrajú, pretože začnú vytvárať strach, ktorý je nemerateľný. K tomu pridajú klamlivé informácie o počte demonštrujúcich, že z dvesto ľudí Za slušné Slovensko urobia dvetisíc. Do Humenného prišli novinári z Bratislavy Eugen Korda, Andrej Bán či Pavol Fejer a ďalší, ktorí predtým nemali ani šajnu o Humennom. Andrej Bán je vraj rád, že Humenčanom ukázal, kto im vládol. Celá mediálna kampaň v komunálnych voľbách bola podľa mňa jedna veľká objednávka na moju diskreditáciu. Skôr narodení Humenčania si uvedomovali, čo sa deje, ale vo voľbách rozhodli ich deti. Je mi ľúto ľudí, ktorí nepodľahli emóciám a teraz zaplatia účty aj za tých, ktorí tomuto tlaku podľahli. 

Počas predvolebnej kampane ste zažili množstvo nielen politických, ale najmä mediálnych útokov. Ako sa to dá ustáť?

V našej republike máme veľmi málo slušných a poctivých novinárov, ktorí rozumejú svojej práci. Môj osobný názor je, že oligarchovia riadia médiá viac ako samotných politikov. Je to pre nich finančne výhodné. Ak sa v Humennom antikampaň odhadovala napríklad na 700-tisíc eur, po podpísaní dlhoročných zmlúv pre oligarchov na tom zarobia stokrát viac, takže sa im investovanie do politiky oplatí a účet zaplatí občan. Politika je dnes veľmi nebezpečné povolanie, lebo sa neviete brániť klamstvám, ktoré o vás napíšu bez toho, aby sa vás opýtali. Pretože objednaní novinári na danú prácu ani o to nemajú záujem. Netrpíte len vy, vaše zdravie, ale vaša rodina. Počas kampane bol na mňa silný mediálny tlak. Humenné sa pomaly stalo hlavným mestom Slovenska s protestami akéhokoľvek druhu, s bratislavskými novinármi i filmovými premiérami. Mnoho mužov mi povedalo, že by nevydržali to, čo som vydržala ja. Samozrejme, veľkú silu mi dávala rodina, priatelia, občania Humenného, ale najmä to, že som mala čisté svedomie, pretože to mi dávalo pokojný spánok.

Kto dáva novinárom právo na šikanovanie osoby, ktorá nezapadá do ich politicko-mediálnej propagandy?

Možno, že sme mali mať viac odvahy a zastaviť takéto mediálne poľovačky. Chýbajú tu pravidlá. Stále sme dúfali, že sa nebudú prekračovať určité hranice. Robert Fico pozýval tretí sektor na rokovania a nielen to, aj ich ekonomicky podporoval. Držal sa slušného konania i dodržiavania pravidiel, ale tí druhí nerešpektovali ani jedno, ani druhé a prerazili dno slušnosti a morálky. Nie je to len pri novinároch. Ide aj o sociálne siete, kde niekto môže anonymne a beztrestne napísať čokoľvek a vy sa neviete proti tomu brániť a nik to tu nereguluje. Kampaň proti mojej osobe bola politická objednávka. Bol to boj proti Smeru-SD a pre biznis tých, ktorí sa v Humennom dostali k moci.

Začiatkom roka 2019 prišla do vášho života nová výzva – ísť kandidovať na predsedníčku Únie žien Slovenska. Ako k tejto zmene prišlo?

Presne v deň, keď som odovzdávala magistrát, ma oslovili členky krajského predsedníctva Únie žien Slovenska, aby som nebrala žiadnu politickú funkciu, že by boli rady, keby som súhlasila s návrhom kandidovať na post celoslovenskej predsedníčky Únie žien Slovenska. Koncom apríla ma valné zhromaždenie jednohlasne zvolilo na tento post. Úniu čaká množstvo práce a nebude to jednoduché, pretože organizácia už roky kráčala vo svojich zabehnutých koľajach. Ale ženy v mestách a obciach robili prospešnú prácu v dobrovoľníctve, uchovávaní kultúrneho dedičstva, ale chýba im propagácia a zviditeľnenie v duchu súčasnosti. Ich práca ma presvedčila, že je treba v tejto činnosti pokračovať, samozrejme v modernejšom šate s prihliadnutím na to, že do organizácie vstúpilo mnoho žien mladého i stredného veku. 

Ako primátorka mesta, ale aj ako poslankyňa NR SR ste sa dlhodobo venovali postaveniu žien v spoločnosti. Bol to dôvod, prečo ísť do organizácie, ktorá má viac ako dvanásťtisíc členov?

Taký počet členov je obrovskou základňou osobností, výnimočných žien i nápadov. Je to potenciál pre aktivity žien v legislatíve, pre aktívnejšie presadzovanie žien v spoločnosti. Pamätám si, že keď som bola zvolená za predsedníčku komisie pre rodovú rovnosť, tak som navrhovateľke Viere Tomanovej povedala, že ja nie som feministka, pretože rada spolupracujem aj s mužmi. A ona mi povedala, že práve preto ma navrhli do tejto komisie. Myslím si, že Únia žien Slovenska združuje schopné a pracovité ženy, ktoré môžu spoločnosť posunúť vpred. Mali by zároveň vedieť nájsť konsenzus aj s mužmi, pretože ak budú ženy presadzovať len svoje a muži svoje, tak k nijakej prospešnej spolupráci nepríde.

Aké boli prvé dni po nástupe do tejto pozície? 

Únia žien sa člení na ústredie, krajské, okresné a základné organizácie. Je to veľmi dobre fungujúca inštitúcia v organizačnom poňatí. Ženy sa tu združujú dlhé roky. Funguje to na úplne inej úrovni, ako sú dnešní mladí ľudia zvyknutí. Komunikácia neprebieha na sociálnych sieťach, ale tvárou v tvár. Je to jedna z mála organizácií, kde sa ľudia stretávajú a naživo diskutujú o problémoch, ktoré trápia slovenskú verejnosť. Na druhej strane tým, že vedenie bolo dlhodobo v rovnakej zostave, celá únia stagnovala a chýbal jej nový vietor v zmysle propagácie, modernizácie a prezentácie. Chceli by sme v prvom rade zmodernizovať webovú stránku a zabezpečiť informovanie širokej verejnosti o aktivitách našich žien a zároveň ich vyzvať, aby sa pridali k nám.

Hovorí sa, že nové vedenie vždy prinesie aj zmeny do chodu organizácie. Ako ich prijímajú vaše kolegyne?

Čo sa týka vedenia, tak máme dosť vysoký generačný rozdiel. Samozrejme, musíme vnímať fakt, že tieto ženy sa zaslúžili o to, že Únia žien Slovenska funguje 75 rokov. Určite vnímajú množstvo nových vecí, ktoré musíme trpezlivo prediskutovávať. Potrebujeme realizovať podujatia pre ženy z celého Slovenska a musia o nás počuť všetci, pretože ak o nás nik nebude informovať, budú mnohé výborné aktivity zbytočné. Dnes keď nie ste v médiách, akoby ste neexistovali. Určite únii môže pomôcť fakt, že som aj poslankyňa NR SR a mediálne známa osoba. Informácia o mojom zvolení sa rýchlejšie šírila a ihneď sa k spolupráci prihlásili ženské organizácie z Českej republiky, Srbska i Ruskej federácie.

Na čo sa v prvom rade sústredíte, ako oslovíte širokú verejnosť?

Hneď na začiatku sme začali s realizáciou celoslovenského projektu, a nielen pre členky Únie žien Slovenska, ale pre všetky ženy s názvom INICIATÍVA CREATIVA. Ide o ekologický projekt pre ženy spojený s výstavou na námestí v centre Trenčína od 11. do 13. Októbra 2019 , kde si ľudia budú môcť kúpiť ručne vyrobené výrobky od slovenských žien a tak prispejú na charitatívne účely. Pri tomto projekte sme sa inšpirovali tým dobrým, čo bolo v minulosti, a dnes na to nadväzujeme. Naši starí rodičia určite neniesli nákup v igelitke. V minulosti sa nákupy nosili v poctivých nákupných taškách, ktoré nielenže boli ekologické, ale aj praktické a pekné. Naše staré mamy dokonca tieto tašky brali ako módne doplnky, samy si ich šili, vyšívali a vymýšľali rôzne vzory. Tie ich tašky aj čo-to vydržali, nezaťažovali zbytočne životné prostredie, tým šetrili prírodu aj naše zdravie. Preto môže každá žena vyrobiť vlastnú tašku a tú nám zaslať do súťaže najneskôr do 6.10. Všetky informácie záujemcovia nájdu na www.uniazien.sk. Záštitu nad projektom prevzal premiér Peter Pellegrini a ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Rovnako nás podporila Slovenská sporiteľňa, kúpele Lúčky, kúpele Turčianske Teplice, Hotel Devín a ďalší. Náš projekt má tri roviny. Výroba tašiek, kreatívna výstava v Trenčíne a zároveň máme v pláne oceňovať ženy, ktoré sú starostlivé matky a zároveň spoločensky činné, pretože to majú zložitejšie a ťažšie ako muži, keďže sú nositeľkami života a udržiavateľkami rodiny. Prvýkrát sa toto oceňovanie uskutoční 4. decembra 2019 v divadle v Košiciach počas Galavečera Únie žien Slovenska, ktorý bude ohodnotením nielen žien, ale aj ich práce. Ambasádorkami projektu sú Jana Jurčenko, Lenka Mayerová a Gabriela Vidová.  

Médiá sa snažia podsúvať informácie, že sú ženy na Slovensku diskriminované. Ako vnímate takéto konštatovania?

V politike sa niektoré ženy zaradia do davu, niektoré ustupujú a iné sa prebojujú vpred. Myslím si, že do určitej miery majú prekážky, alebo je to skôr taký stereotyp, že muži si myslia, že za svoju prácu si zaslúžia viac peňazí, lebo oni sú živiteľmi rodiny. Muži boli vychovávaní tvrdšie, s dôrazom, že nemôžu byť slabí, že nesmú plakať a prejavovať emócie. Ženy sú jemnejšie, emotívnejšie, no to neznamená, že nevedia držať svoje slovo a zastať si svoju prácu a mali by za ňu dostať menej peňazí. Ženy nedostanú okamžitú možnosť prejaviť svoje schopnosti ako muži, ale keď sa presadia, tak ich nik nediskriminuje. Myslím si, že práve Únia žien Slovenska je miestom, kde sa môžu ženy združovať a pomôcť si ľahšie sa presadiť aj v mužskom svete. Muži sa vedia zjednotiť v mene svojich cieľov a ženy by si z nich mali vziať príklad. Toto by malo byť pre našu organizáciu výzvou v presadzovaní žien v spoločnosti.

Zúčastnili ste sa rokovaní na medzinárodných konferenciách v Istanbule, v New Yorku, v Tibete a na jednej z najväčších v Petrohrade na Eurázijskom ženskom fóre. Aké majú postavenie ženy v zahraničí v porovnaní so Slovenskom?

Ak neporovnávam ženy z tretieho sveta, pretože informácie sa len veľmi ťažko dozviete, tak ženy v rámci Európskej únie alebo z Ruskej federácie majú približne rovnaké postavenie a trápia ich rovnaké problémy. Spoločnosť je dnes už taká vyspelá, že majú výborné možnosti na sebarealizáciu. Vysoko hodnotím Eurázijské ženské fórum, ktoré bolo inšpirujúce do budúcnosti vo výmene nápadov, skúseností, pochopenia ich myslenia, rozvojových metód, na prezentáciu kultúry, ženského umenia, ručných výrobkov či módnych trendov vo svete žien. Medzinárodné fóra sú veľmi vhodné na spoluprácu, pretože tam necítiť konkurenciu. Vzhľadom na veľkosť je Únia žien Slovenska priam predurčená na oragnizovanie aj medzinárodných konferencií. Musíme však mať svojím spôsobom finančné krytie na usporiadanie takýchto akcií. Ak sa nám podarí uspieť v projektoch a nájdeme dostatok pochopenia pre naše aktivity aj zo zahraničia prostredníctvom veľvyslanectiev, tak si viem predstaviť zrealizovať prvú medzinárodnú konferenciu k 75. výročiu založenia UŽS.