ŽENY, KTORÉ NESTRATILI ODVAHU

Mária Chomová ukrývala vo svojom dome niekoľko prenasledovaných, jej dcéra Oľga si počas vojny adoptovala židovského chlapčeka

Foto ARCHÍV
Dátum 15.10.2018

Na prvý pohľad nebola Mária Ďumbalová ničím výnimočná. Narodila sa začiatkom zimy v roku 1905 do chudobnej rodiny žijúcej v rázovitej obci Hybe. Po získaní základného vzdelania slúžila podobne ako mnoho dievčat jej generácie v Košiciach a po vydaji koncom dvadsiatych rokov minulého storočia sa s manželom usadili v Liptovskej Porúbke na úpätí Vysokých Tatier. Mária priviedla na svet tri dcéry, zakrátko však – už ako Chomová – ovdovela. Napriek tomu, že sama nebola v ľahkej situácii, nesedela po vypuknutí druhej svetovej vojny so založenými rukami. Pridala sa k partizánskemu odboju, schovávala židov utekajúcich pred strašným osudom v koncentračnom tábore a jej najstaršia dcéra Oľga sa vydala rovnakou cestou.

Kolegiálna pomoc

Počas vojny pracovala Mária v podniku na výrobu kozmetických, chemických a čistiacich potrieb v Liptovskej Porúbke. Pred arizáciou patrila firma židovskému podnikateľovi Eugenovi Haasovi. Práve v práci Mária spoznala Košičana Markusa Bergera, ktorý bol podobne ako Haas židovského pôvodu. Po anektovaní Slovenska Maďarmi v roku 1938 ostal Markus Berger odrezaný od svojej manželky a detí, bol prenasledovaný a nútený skrývať sa. Útočisko našiel práve v komore domu svojej kolegyne. Bezplatne mu zabezpečila nielen strechu nad hlavou a bezpečie, ale i jedlo. Mária sa spolu so svojou najstaršou dcérou Oľgou pridali k oddielu Kučera – Lošakov partizánskej brigády Za oslobodenie Slovenska, sídliacej na Brtkovici nad Liptovskou Porúbkou. Starali sa o zásobovanie prenasledovaných a plnili tiež úlohu informátoriek.

Ferko

Jedným z hlavných hrdinov tohto príbehu je Ferdinand Berger. Napriek rovnakému priezvisku nemal s Markusom Bergerom nič spoločné. Narodil sa v Michalovciach uprostred zúriacej vojny v roku 1941. Jeho rodičia a dvaja bratia utiekli z rodných Košíc po tom, ako sa v meste začala honba na židov. Rodine sa podarilo vyhnúť deportácii do koncentračného tábora vďaka kočovnému spôsobu života. Keď židov z východného Slovenska prinútili presťahovať sa do západnej časti krajiny, usadila sa päťčlenná rodina Bergerovcov v Liptovskej Porúbke, kde si prenajali izbu.

Bývali v jednej z izieb domu, no vo chvíľach nebezpečenstva sa všetci utiahli do jamy na uskladnenie zemiakov. Všetci vďaka Chomovcom prežili.

Po vpáde nemeckej armády na Slovensko sa Eugen Haas a Bergerovci presunuli do Haasovej chaty na hore Brtkovica, kde sa zdržiavali aj partizáni. Oľga Chomová v sprievode dedinčana Samuela Tekelyho takmer denne prichádzala do chaty s jedlom a inými potrebami, na ktoré boli skrývajúci sa odkázaní. Ani za mimoriadne tuhej zimy na prelome rokov 1944 a 1945 sa nevzdali svojej dobrovoľnej úlohy. Jedna z jej návštev zrejme maličkému Ferkovi zachránila život. Len čo Oľga so sprievodcom vybalili prinesené veci, pristúpila k nej pani Bergerová s nesmelou prosbou – spýtala sa, či by sa v ich dome nenašlo miesto pre Ferka. Oľga bola dostatočne vyspelá na to, aby pochopila dôsledok takéhoto činu, ale pohľad na premrznuté dieťa, ktorého nôžky boli zabalené do úbohých tenkých handier, a jeho modré oči jej nedovolili odmietnuť. Zabalila chlapca do plachty a preniesla ho cez horu domov. Keď jej mama Mária zbadala maličké dieťa, dostala strach. Ani ona však s pomocou dlho neotáľala. Vyložila Ferka na vyhriaty kozub v kuchyni a čakala, kým sa ohreje. Začiatky ich spolužitia boli náročné, pretože dieťa nevedelo po slovensky. Oľga sa ho však ujala a zahrnula ho takmer materinskou láskou, učila ho slovenský jazyk a každému ho predstavovala ako svojho syna. Samozrejme, židovské dieťa nevystavovala zbytočnému nebezpečenstvu. Vychádzala s ním z domu len po zotmení a najčastejšie sa zdržiavali iba v okolí ich domu.

Návrat strateného syna

V Máriinom príbytku sa v tom čase ukrývali ešte dvaja dospelí židovskí muži – spomínaný Markus Berger a Štefan Bloch. Neskôr sa tam istý čas zdržiavali i rodičia Máriinho niekdajšieho šéfa Eugena Haasa. Bývali v jednej z izieb domu, no vo chvíľach nebezpečenstva sa všetci utiahli do jamy na uskladnenie zemiakov. Všetci vďaka Chomovcom prežili. Vo februári 1945 bola Liptovská Poruba oslobodená, no postup Sovietov sa náhle zastavil. Obyvatelia dediny sa rozpŕchli, lebo mali strach z návratu Nemcov. Aj Mária s dcérami odišla radšej k svojim rodičom. Strach o malého Ferka ich priviedol k rozhodnutiu vrátiť ho rodičom, lebo chata, v ktorej prebývali, nachádzala sa na mieste chránenom pred leteckými bombami. Po ústupe Nemcov sa Mária s dcérami vrátila do Porúbky a stretli sa spolu so zachránenými židmi u nej doma. Tí sa po niekoľkých týždňoch mohli spolu s rodinami konečne vrátiť do Košíc.

Bergerovci po vojne emigrovali do Izraela, a tak sa ich styky s Máriou Chomovou a jej dcérami prerušili. Jedného dňa, krátko po prevrate v roku 1989, keď už rodičia Bergerovcov nežili, zjavil sa Ferko pri dverách domu svojej záchrankyne. „Celý život sme verili, že príde deň a ty nás navštíviš,“ povedala mu vtedy Mária a plačúc sa objali. Dojímavé bolo i jeho stretnutie s jeho druhou mamou Oľgou, ktorej až do smrti vďačil za svoj život. Matka Mária i dcéra Oľga boli na Slovensku ocenené za účasť v partizánskom odboji a 12. septembra 1993 im Pamätník Jad Vašem v Jeruzaleme udelil vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi.

Príbeh Márie Chomovej a jej dcéry Oľgy Šramkovej-Chomovej, ako i ďalšie osudy výnimočných ľudí nájdete v publikácii Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi, ktorú v roku 2017 vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s múzeom Yad Vashem – The World Holocaust Remembrance Center.

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria