ZLOČIN DZURINDOVEJ VLÁDY

Franc Klincevič: Masové vraždenie v Juhoslávii nemôže byť premlčané

Foto TASR/MICHAL SVÍTOK
Dátum 27.11.2017

Dvadsiateho štvrtého marca 2017 uplynulo už osemnásť rokov od útokov na nevinných obyvateľov bývalej Juhoslávie pod taktovkou NATO. Václav Havel nazval túto operáciu „humanitárnym bombardovaním“. Bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN spustila armáda NATO 78-dňovú leteckú operáciu, čím lídri spojeneckých vojsk porušili všetky medzinárodné právne normy. Počas 11 týždňov trvajúceho sústredeného útoku prišlo celkovo k 2 300 náletom na 995 objektov. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa v akte agresie nestalo terčom bombardérov – 1 150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420-tisíc projektilov. NATO zhodilo na územie JZR 37-tisíc kazetových bômb, ako aj zakázanú zbraň – muníciu s obsahom ochudobneného uránu. Počas trojmesačného bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo vyše 12 500 ľudí. Počet obetí nezahŕňa tých, ktorí zomreli na leukémiu a ďalšie onkologické ochorenia v dôsledku chorôb vyvolaných použitím zbraní s obsahom ochudobneného uránu.

Kukanov cynizmus

Hoci Slovensko v roku 1999 nebolo členom NATO, spojeneckým vojskám umožnilo vraždiť bratov Slovanov. Pre „spojenecké záväzky“ sa 24. marca 1999 naša krajina zapojila do vojenskej operácie, keď na utajenom zasadnutí vláda Mikuláša Dzurindu otvorila vzdušný priestor na prelet bojových lietadiel NATO. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova sa Dzurindova vláda správala odvážne a zodpovedne. Navyše, náš súhlas s preletmi bol vstupenkou do NATO. Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan sa netajil, že to bola cena za náš vstup do aliancie a keby sa mal opäť rozhodnúť, konal by tak ako v marci 1999. Jeho vyjadrenie svedčí o cynizme a hyenizme. Slovensko však naďalej zotrváva v „elitnom“ klube poznačenom krvavou škvrnou, ktorú nezmyje nijaký čas. Srbský generál vo výslužbe Jovo Milanovič vyzval na začatie procesu odsúdenia vojnových zločincov obnovením súdneho konania proti 14 svetovým lídrom, zodpovedným za leteckú operáciu v Juhoslávii.

Nevinný Miloševič

Na Slovensku si túto myšlienku osvojil sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý 8. novembra 2017 podal na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na členov vlády SR za pomoc na hromadnom vraždení civilistov bombardovaním v Juhoslávii, a to povolením preletov tzv. tankovacích lietadiel cez územie SR bez súhlasu NR SR. Na Harabinov podnet zareagoval Franc Klincevič, člen hornej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, ktorý vyhlásil, „že masové vraždenie v Juhoslávii je zločin, ktorý nikdy nemôže byť premlčaný“. Podľa neho by bolo správne, keby OSN alebo iná medzinárodná organizácia vytvorila štruktúru, určenú na vyšetrovanie bombardovania. Mala by minimálne také opodstatnenie na svoju existenciu ako Haagsky tribunál. V tejto súvislosti treba pripomenúť rozhodnutie Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu z marca 2016, že niekdajší srbský prezident nebol zodpovedný za vojnové zločiny v Bosne a Hercegovine. Údajný podiel na zločinoch v Bosne a Hercegovine bol pritom jednou zo zámienok na intervenciu NATO v roku 1999.

 

Výroky Mikuláša Dzurindu, vtedajšieho predsedu vlády SR, na 11. schôdzi NR SR z 11. apríla 1999:

„V Juhoslovanskej zväzovej republike sa deje genocída nevídaného rozsahu. Jej autorom je neľudský Miloševičov režim, ktorý sa rozhodol etnicky vyčistiť svoj štát. Pravda je taká, že Miloševičovi ľudia vyháňajú z vlasti už státisíce svojich spoluobčanov. Ľudia utekajú z Kosova nie pred náletmi aliancie, ale pred besnením Miloševičových ľudí.“

„Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky prejavuje úctu veľvyslanectvu Spojených štátov amerických a má česť odpovedať na Vašu nótu číslo 113/1998 – žiadosť o udelenie permanentného stáleho diplomatického povolenia – a má česť informovať veľvyslanectvo Spojených štátov amerických, že súhlasí s permanentným diplomatickým povolením pre prelety a pristátia vojenských i civilných lietadiel Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky.“

„Súhlas vlády Slovenskej republiky s povolením preletov lietadiel aliancie ponad územie Slovenskej republiky bol prijatý zo strany aliancie veľmi pozitívne. Deklarovali sme našu ochotu na spoluprácu a ochotu niesť spoločnú zodpovednosť za vývoj. Veríme, že aj tento posledný krok vlády pozitívne prispeje k vnímaniu Slovenskej republiky. Ak sa chceme niekedy stať členom aliancie, nemôžeme váhať, musíme prejavovať synergickú politickú vôľu rovnako zmýšľajúcich spojencov. Lebo aj o tom je aliancia a členstvo v nej.“

24. marca 1999 - Hlasovanie o otvorení vzdušného priestoru na prelety bombardérov NATO smerujúcich na územie bývalej Juhoslávie: