ZMENA ÚSTAVY NA POČKANIE

Ján Cuper: PSN by mohla byť integrujúcim tmelom pre Slovensko, pretože má sociálny, ekonomický program, kresťanský rozmer, postavený na filozofii zabezpečenia sociálnych práv pracujúcich ľudí s vierou v morálne hodnoty a prirodzené právo

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 03.06.2019

 

Patrí medzi politikov, ktorí nevlastnia televízor, noviny číta cez internet, a to vždy len večer, maximálne hodinu. Považuje sa za umierneného konzervatívca a v tomto zmysle funguje aj jeho rodina. Uznáva anglickú kráľovnú, pretože morálne reprezentuje štát navonok i dovnútra, na rozdiel od súčasného prezidenta Andreja Kisku, ktorý dehonestuje vlastný štát navonok i dovnútra. Aktívne ovláda ruský a anglický jazyk, pasívne nemecký a latinský jazyk. Hovorí, že národnostné menšiny žijúce na území SR by z úcty k štátu mali ovládať slovenský jazyk. Celý život sa venuje teórii štátu, ústavnému právu, teórii práva a sociológii práva. Stál pri zrode Slovenskej republiky. Je spolutvorcom Ústavy SR a výroku preambuly Ústavy SR „My národ slovenský“. Politická strana Práca slovenského národa (PSN) ho považuje za odborníka na ústavné právo a Ústavu SR. PSN má ako jediná vo svojom programe ukotvenú územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc SR, ktorú vždy on zastával počas dlhoročného pôsobenia v NR SR. V ostatných dňoch PSN ostala znepokojená vyhlásením predsedu strany Maďarské fórum Zsolta Simona v súvislosti so zmenou preambuly Ústavy SR „My národ slovenský“ na „občania slovenskí“, a preto ho prostredníctvom Extra plus vyzvala na zhodnotenie možného vývoja v SR. Ján Cuper.

Zsolt Simon navrhuje zmeniť preambulu Ústavy SR „My národ slovenský“ na občania slovenskí. Je na takýto zásah do základného dokumentu štátu dôvod?

Preambula ústavy tvorí základ tohto dokumentu. Ona určuje ideové východiská štátnosti. Preambula predstavuje tú časť ústavy, ktorá ešte neobsahuje zákonné ustanovenia, spolu s ustanoveniami o štátnych symboloch a o povinnosti občanov brániť vlasť, skôr oslovuje emócie ľudí, ich kolektívnu pamäť a sny než ich racionálne, organizačné a právne cítenie. Má charakter deklarácie. Usiluje sa vyjadriť svetonázor zakladajúcich elít, ich zmysel pre národnú históriu a budúcnosť a ich záväzok voči takým princípom, ako je demokracia, sloboda, rovnosť, kapitalizmus, socializmus, islam, sociálna spravodlivosť alebo systém deľby moci. V tomto zmysle je koncipovaná aj preambula Ústavy SR. Prikláňame sa k tým názorom, ktoré hovoria o tom, že historicko-ideový základ slovenskej ústavnej tradície má bližšie k cyrilometodskej tradícii a nemá tzv. uhorskú identitu, vychádzajúcu z tzv. Natio Hungarica, ale slovenskú, vychádzajúcu z Natio Slavica. V tomto zmysle je naša preambula tradičná, čiže konzervatívna s liberálnymi prvkami a konzervatívnejšia je maďarská; jej základ tvorí idea, ktorú si privlastnili Maďari.

K preambule zároveň patrí sebaurčovacie právo, ktoré vychádza z idey Američanov...

Pôvodná idea sebaurčenia vznikla už vo Veľkej francúzskej revolúcii. Wilson sa k nej vrátil už koncom 19. storočia a v polovici 20. storočia sa stala základnou myšlienkou dekolonizácie na pôde OSN. V rámci sebaurčenia si národ môže zvoliť svoj politický štatút, čo znamená, či chce žiť s iným národom na základe zmluvy, alebo či bude mať vlastný štát, vlastnú ekonomiku, sociálny systém, jazyk, kultúru a územie. Toto bolo pre naše účely vyhovujúce. Rozdelenie Česko-Slovenska sme na rozdiel od iných štátov zvládli nevojenským a nekrvavým spôsobom, a to vďaka tomu, že sme pristúpili k rozdeleniu na základe sukcesie – čo v rovine medzinárodného práva znamená vstúpenie do práv právneho predchodcu, pretože išlo o zmluvy, ktoré sa dotýkajú hraničných režimov a územia následníckeho štátu. Preto pri politických rokovaniach s Václavom Klausom zdôrazňoval Vladimír Mečiar túto myšlienku, že sa nesmie dopustiť secesia – vystúpenie, pretože Česi by tak získali federálny, ale aj vlastný štát. Zsolt Simon tvrdí, že tam nie je občiansky princíp, čo nie je pravda, pretože v ďalších častiach preambuly je napísané, že to nie je len štát slovenského národa. V tej úvodnej vete je povedané jasne, že štátotvornú vôľu v rámci sebaurčovacieho práva môže prejaviť len národ. Či sa to Zsoltovi Simonovi páči alebo nie, slovenský národ tu žil od veľkomoravských čias. Iná možnosť tu nebola, ako do preambuly napísať, že je to národ slovenský. V ďalších častiach sa jasne spomína, že ide o štát, na ktorého území žijú aj občania národnostných menšín.

Čo tým podľa vás Maďarské fórum sleduje?

Zsoltovi Simonovi ide o autonómiu, ktorá znamená ovládanie tretiny Slovenska, a v príhodnej chvíli budú chcieť odtrhnúť územie, pretože sa tu nestavajú len politické mosty, ale aj tie cez Dunaj a Ipeľ. Kňazi sa chodia vysväcovať do Vácu alebo Ostrihomu. Svätá cirkev je svojím učením svetová, ale svojimi organizačnými štruktúrami vždy národná a presne tak to hovorí aj OSN, že každý národ má právo na sebaurčenie, že má právo vytvoriť si organizačné štruktúry, a to pochopili tak, že musia byť na území každého štátu. Ak presadzujú občiansky princíp, potom budú musieť začať všetci komunikovať v slovenskom jazyku a bude tu jazyková rovnosť, rešpektovať suverénne právo štátotvorného národa, byť vlastencom a nespievať hymnu cudzieho štátu, nepozývať si na úrovní obcí prezidenta cudzieho štátu bez toho, aby to vedel prezident alebo vláda SR. V Ústave SR je jasne vyjadrený občiansky princíp a chcelo by to trochu úcty od občanov Slovenska maďarskej národnosti. Bohužiaľ, autonomistické snahy dospeli takto ďaleko aj pričinením súčasnej koalície, ktorú stráži Béla Bugár ako staviteľ mostov do obludných rozmerov. Dokonca si už Oszkár Világi (majiteľ Slovnaftu a Mol) dovolil povedať, že on nebude rešpektovať slovenské zákony. Viete si predstaviť, že by to povedal bežný Slovák, veď by ho možno za to aj zavreli. Cieľom Zsolta Simona je autonómia maďarskej menšiny na Slovensku, s ktorou by sa mohlo dať manipulovať v prospech ideí veľkého Uhorska. Spojiť to do veľkého maďarského národa. To sa deje na Podkarpatskej Rusi, v Rumunsku či Srbsku. Slováci by na rozdiel od nich boli ľahkou korisťou vzhľadom na ich najúbohejšie štátotvorné myslenie, a také sme ho mali odjakživa, preto nás vždy ovládali. V tomto zmysle sú Slováci historicky naivní a hlúpi. Ľudská hlúposť je nekonečná, hovorí Einstein. Ja dodávam, že ľudská hlúposť nie je len nekonečná, ale spočíva najmä v neschopnosti zaradiť veci z hľadiska časopriestorových súvislostí. Je individuálna a kolektívna. S tým súvisela aj preambula Ústavy SR – zaradiť súčasnú slovenskú štátnosť do časopriestorových súvislostí. Bohužiaľ, väčšina Slovákov nie je schopná vnímať časopriestorovú existenciu. Na svojom synovi vidím, že ani v škole ich k tomu nevedú, pretože tam vládne bezbrehý liberalizmus a tradícia sa potiera.

Do Ústavy SR od jej vzniku zasiahli politici už sedemnásťkrát. Považujete za štandardné robiť ústavné zmeny na počkanie?

V USA, kde ústavná tradícia platí 240 rokov, boli snahy niekoľkokrát výraznejším spôsobom zasiahnuť do Ústavy USA. Vo filozofickej rovine sa viedli diskusie, či sa živí súčasníci majú riadiť ideálmi mŕtvych (tvorcov ústavy). Nakoniec vždy zvíťazila zdravá filozofická myšlienka, že živí majú ctiť tradície mŕtvych, pretože časopriestorové teórie hovoria jasne, že existuje len minulosť a budúcnosť. Prítomnosť je len nepatrný okamih medzi minulosťou a budúcnosťou. Ústava SR tvorí veľmi dobrý filozofický i právny základ, založený na tradícii, ale živí bezbrehí liberáli sú večne nespokojní s tradičným chápaním slovenskej ústavnosti.

Nie je to nebezpečné?

Samozrejme, že je, pretože ide o účelové zasahovanie do základného dokumentu štátu. Stačí sa pozrieť do Francúzska, kde sa ústava menila počas 19. a 20. storočia podľa zmien režimu, kde prevládala liberálna tradícia a dnes vidíme, kam to Francúzsko doviedlo – k islamizácii. Rozložilo to celú spoločnosť, ako aj politický systém. Na Slovensku sa deje to isté. Každá generácia, ktorá pokračuje v liberálnej slniečkarskej revolúcii, mení Ústavu SR podľa svojich potrieb.

Ktoré zásahy do Ústavy SR považujete za najhrubšie a najvážnejšie?

Posledný, keď si parlament osvojil práva rušiť rozhodnutia prezidenta ohľadom amnestií. Nemôže prísť do NR SR Američanmi vyškolený blázon, takzvaný odborník na ústavné právo, a vymyslenými nezmyslami pod taktovkou hlavného liberálneho kuriča nežnej revolúcie Jána Budaja prinútiť členov parlamentu protiústavne hlasovať. Poslanec Peter Kresák si však neuvedomoval dôsledky bezhraničnej drzosti, proti prirodzeným zákonom, ktoré patria Bohu alebo svetským vladárom a nakoniec zomelú aj jeho. Zdôvodním to tradíciou histórie. V americkej ústave sa nesmie siahať na politický systém. Ten sa za 240 rokov nezmenil. V zásadne bolo prijatých 27 dodatkov, ale tie sa vždy týkali len ľudských práv, ktoré napríklad súviseli s otrokárskymi právami, ale aj právami žien, právami nenarodených detí... Nikto by si nedovolil zasahovať do politického systému USA, v tom je sila akejkoľvek ústavy, aj našej, že sa nemení každý polrok. Na Slovensku to funguje štýlom aký režim, taká zmena ústavy. Ide o čisto politicky účelové zasahovanie, podľa potrieb politických garnitúr, ako efektívnejšie manipulovať s demokraciou. Francúzi si to zdôvodňovali revolučnými potrebami, až sa z tradičného francúzskeho štátu stáva moslimský. Ďalším tvrdým zásahom bola zmena ústavy v súvislosti s priamou voľbou prezidenta. Tretím veľmi vážnym zásahom bolo zrušenie zákazu privatizácie strategických podnikov, čím Slovensko prišlo o značné príjmy do štátneho rozpočtu. Zbavilo sa sliepok znášajúcich zlaté vajcia. Vinou Dzurindovej vlády sme prišli o skutočné bohatstvo štátu. Slovnaft a VSŽ boli giganti, ktorí saturovali štátny rozpočet.

Béla Bugár počas pôsobenia v politike dokázal pre menšiny zabezpečiť školskú i kultúrnu autonómiu prostredníctvom slovenských poslancov Smeru-SD a SNS. Budú časom žiadať aj územnú autonómiu?

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne