ZUZANA NIELEN U FRANTIŠKA

Ako sa kráti čas pobytu Zuzany Čaputovej v paláci a ako sa približuje budúca voľba prezidenta, zväčšuje sa rozruch okolo nej. TASR oznámila, že jej americký Národný demokratický inštitút (NDI) udelil (a popri nej aj Zelenskému) Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej. Za čo? Za jej neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete. Cena nesie meno Albrightovej, ktorú za jej činy ako ministerku zahraničia USA na sklonku 90. rokov 20. storočia prezývali „balkánskou mäsiarkou“. Bola totiž „architektkou“ bombardovania Srbska a smrti tisícok Juhoslovanov vrátane vojvodinských Slovákov, v rámci toho aj stoviek malých srbských detí. Bombardovanie odhlasovala Trilaterálna komisia vo Washingtone (priznal to knieža Schwarzenberg) a nebo nad Slovenskom mu otvoril novo sa aktivizujúci Miki Dzurinda. Keď televízna moderátorka pripomenula Albrightovej, že v dôsledku sankcií USA proti Iraku zahynulo 500-tisíc detí, táto mierotvorná starena sa vyjadrilo, že „stálo to za to“.

Obhajoba amerických záujmov

Takže na otázku „za čo?“ možno odpovedať aj takto: za to, že Čaputová dnes s rovnakým zápalom ako vtedy Albrightová obhajuje americké záujmy, zbrojenie a predlžovanie vojny, kvôli ktorej umierajú ľudia na Ukrajine. Obe pôvodom vlastne Slovanky (Albrightová rod. Korbelová, Čaputová rod. Strapáková) milujú Ameriku a obe Slovensko považujú za „čiernu dieru“. Albrightová doslova, Čaputová podľa skutkov. Už len dôvetok o bohumilých činoch oboch dám: v odtrhnutom Kosove sprivatizovali albrightovci kosovskú telekomunikačnú a poštovú spoločnosť, u nás čaputovci presunuli skládku odpadu o niekoľko sto metrov inam. A dôvetok číslo dva: „cenodajcu“ NDI financuje americká vláda a Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti.

Čaputová denne presviedča, že nie je spravodlivá, nemá cez oči pásku a v rukách váhy. Po oslobodzujúcom verdikte generálnej prokuratúry využitím paragrafu 363 Trestného poriadku voči obvineným v kauze Súmrak (Fico a spol.) zo zosnovania zločineckej skupiny, pretože v obvinení chýbali znaky, ktoré by mala zločinecká skupina spĺňať, vstúpila do „hry“. Vyzvala parlament, aby zreguloval aplikáciu paragrafu a dodala, že „u nás má generálny prokurátor silné právomoci“. Od vlády očakáva, že zreviduje postavenie prokuratúry. Pritom práve paragraf 363 významne chráni obvinených (bez ohľadu na to, o koho ide, v budúcnosti možno aj ju) pred akýmkoľvek pochybením vyšetrovateľov. A zároveň sa zastáva tých vyšetrovateľov NAKA, ktorí niekoľkokrát pochybili, tzv. čurilovcov. Tí „ohýbajú“ paragrafy, zneužívajú výpovede tzv. kajúcnikov na obviňovanie nepohodlných a používajú pri komunikácii vulgárny slovník a vyhrážky, dokumentované ich legálnym odpočúvaním. No Čaputová ich považuje za „slušných“, a to aj napriek tomu, že sa vulgárne vyjadrujú aj o nej.

Ukrajina aj Tepláreň

Chceme či nechceme, Grasalkovičov palác je sídlom slovenskej hlavy štátu, takej, akú máme. Má svoje právomoci, reprezentuje tento tridsaťročný štát doma i vo svete. Keďže sa už tretí raz stretla s pápežom Bergogliom, veriaci i neveriaci slovenský národ je zvedavý: pozval ju pápež, alebo sa ponúkla sama? A aký bol dôvod návštevy?

Krátko pred cestou do Vatikánu oznámila, že chce hovoriť o tom, „ako nasmerovať pozornosť a energiu do tej časti spoločnosti, ktorá má záujem zohrať kľúčovú rolu pri udržaní jednoty a ľudskosti“. Žeby teda išla kliesniť cestu k najvyššiemu katolíckemu hierarchovi pre tých, ktorí „majú záujem“, pre inakých a inak slušných? Posťažovala sa na nevyužitý potenciál komunikácie a spolupráce medzi tými, ktorí majú „spoločné hodnoty“. Zrejme tie inakšie, pretože v jej výprave bola pri Teplárni postrelená Radka Trokšiarová, inak údajne katolíčka. Reč bola aj o Ukrajine – bola s ňou Martina Ďurčová, ktorá pomáha utečencom z Ukrajiny. Pri mene iného účastníka krátkeho „zájazdu“, Františka Mikloška, ktorý je priateľom aj jej priateľa Roberta Bezáka, emeritného trnavského arcibiskupa, priletí myšlienka, či teda nepadlo vo Vatikáne aj slovo-dve v súvislosti s listom tiež katolíka Pavla Demeša, ktorý Petrovmu nástupcovi navrhol odvolať súčasného trnavského arcibiskupa Oroscha, lebo ten si dovolil spochybniť čistotu duší (t. j. nevinnosť) obetí pri Teplárni. V sprievode bola aj lekárka Kristína Križanová, učiteľka roka 2021 Alexandra Hučeková a dokonca aj jeden duchovný, salezián Peter Jacko.

Audiencia trvala 45 minút, pol hodinu s ňou František pobudol v súkromnom rozhovore. Z oficiálneho komuniké sme sa dozvedeli, že bolo aj stretnutie s Mons. Paulom Richardom Gallagherom, sekretárom pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.

Pretláčanie LGBTI

Čaputová uviedla, že hlavnými témami boli solidarita, jednota, komunikácia a – to sa už opakujeme – Ukrajina, a aj Tepláreň. „Napriek tomu, že sme rozdielni a v názoroch v rôznych témach sa líšime, sme bratia a sestry – na to by sme nemali zabúdať,“ zdôraznila. „Jednota je dôležitejšia ako konflikt.“ Do svojej reči ako vždy vsunula popri jednote aj slová ako rozdielnosť či inakosť. Myslela pri tom na ľudí s pluskom za písmenkami LGBTI: „Naozaj nepomáha jednote a porozumeniu, keď akákoľvek skupina osôb je vyčleňovaná zo spoločnosti pre svoju rozdielnosť. Rozdielnosti sú prirodzené, cirkev nerozlišuje, prijíma všetkých, a keď (nie), tak iba niektorí cirkevní predstavitelia – to je jeden z výrokov Svätého Otca,“ prezradila.

Jeden z novinárov nadhodil, ako pomáha jednote, spájaniu a spolupráci uznesenie, ktoré prijal Európsky parlament (EP), podľa ktorého „atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia aj zástupcovia cirkvi“, pričom text podporil Michal Šimečka – jej „exporadca a predseda strany Progresívne Slovensko, ktorej bola členkou“. Odpovedala, že ide o „možno nie veľmi príjemné pomenovanie reality“, hoci uznesenie dobre nepozná. A od Michala Šimečku sa aspoň mierne dištancovala: „Slovo ex vo vašej otázke je celkom dôležité.“ Či to myslela vážne, uvidíme po prípadnej novej nominácii členov vlády. Mikloško na otázku, či mu uznesenie EP nepripomína komunistický prístup k cirkvi, sa pousmial: „Je to možné, ale EP má okolo 700 členov, nie je teda pre mňa až taký vážny orgán.“ Nespresnil však, či 700 je veľa a či málo. Pripomeňme len, že za „progresívne“ uznesenie EP, pri ktorého texte zohrali rozhodujúcu úlohu slovenskí šimečkovci a iní liberálni europoslanci, hlasovalo 447 europoslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo.

Viac sme sa nedozvedeli. Ani to, či Čaputová bola po sobotňajšej audiencii a návšteve priestorov Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v nedeľu na omši. A hoci sme sa nedozvedeli, či bude nanovo kandidovať do paláca, akoby predvolebnú kampaň práve štartovala.