Reprodukcia: archív

Mágia čísel

Moment zrodenia môže podľa numerológov ovplyvniť celý život človeka

Zuzana Lileová

Filozofické symboly, znamenia v tajných vedách, skryté posolstvá Biblie. Tým všetkým bývajú čísla. Môžu ovplyvniť náš život inak, ako sa to zdá na prvý pohľad?

Číslam sa oddávna pridávali rôzne významy aj magické schopnosti, spájané predovšetkým s pohybmi nebeských telies. Vďaka ich pravidelnosti vznikli prvé kalendáre, v ktorých sa prelínali poznatky o hviezdach a planétach s počtami a matematickými schopnosťami. Tak vznikla okrem astrológie aj numerológia, veda o číslach. Symbolika čísel je priamym dôsledkom rozvoja ab­straktného myslenia, a tak nemala veľký význam pre prírodné národy, ktoré si vystačili s najjednoduchšími počtami.

Múdrosť staroveku
Čínske myslenie vychádzalo z predstavy, že na svete pôsobia dva princípy: jin a jang. Tie nie sú v protiklade, ale navzájom sa dopĺňajú. Jin je ženský princíp, jang mužský. Jin je tmavý, studený a vlhký, jang zase svetlý, teplý a suchý. Číňania rozlišovali nepárne čísla jang (mužské čísla) a párne jin (ženské čísla). V starom Babylone pripisovali čísla jednotlivým bohom a podľa významu týchto bohov sa rozdeľovali aj čísla.
Náboženský kontext mali čísla v starovekej Indii, kde ich považovali za prejavy božstiev a uctievali si ich. V budhizme sa číselné rady využívali na usporiadanie náboženských textov.

Pre starogréckeho filozofa a matematika Pythagora boli čísla vyjadrením princípov, ovládajúcich svet aj vesmír. Svet bol podľa neho stvorený z chaosu a práve čísla sú vyjad­rením poriadku, ktorým sa svet zbavuje chaosu. Pythagoras objavil súvislosť medzi číslami a zvukmi, presnejšie tónmi. Vďaka nemu vieme, že skrátením struny o polovicu vzniká o oktávu vyšší tón. O ďalšie rozpracovanie jeho myšlienok sa zaslúžila filozofická novoplatónska škola a od nej prešli do starovekého zmýšľania. Ozvučením pythagorovskej filozofie bolo aj učenie o harmonických zvukoch, ktoré vyvolávajú nebeské telesá pri pohybe. Poznáme ho zo spisov Keplera aj z Goetheho Fausta.

Veľký dôraz na čísla dávala židovská mystická kabala, stáročia existujúca popri tradičných výkladoch tóry. Hebrejské písmená mali určitú číselnú hodnotu, preto sa zo slov dali odvodzovať počty. Kabalistické poznanie ovplyvnila kniha Zohar (Žiara) z 13. storočia, z ktorej čerpali aj niektorí kresťanskí mystici a neskôr amatérski okultisti.

Jedným z prvých kresťanských mysliteľov, ktorí sa systematicky zaoberali symbolickým a duchovným významom čísel, bol svätý Augustín. O číslach obsiahnutých v Starom zákone napísal, že sú posvätné a plné tajom­stiev.

Symbol dokonalosti
Základy numerológie treba hľadať v kultúrach starovekej Mezopotámie. Venovali sa jej však aj v Číne, starovekom Egypte a Grécku. Vychádza z predpokladu, že vývoj sveta prebieha v určitých cykloch, ktoré možno merať číslami. Tak ako v astrológii, aj pre numerológov je veľmi dôležité, kedy sa človek narodí. Medzi ľuďmi a číslami existujú určité príbuznosti. Čísla, ktoré označujú moment zrodenia, do určitej miery určujú povahu človeka a majú vplyv na jeho život.

Numerológovia používajú viaceré metódy. Základom je tabuľka, ktorou sa písmená abecedy prevádzajú na číslice 1 až 9. Nume­rológovia sú presvedčení, že tieto čísla a písmená sú určitým spôsobom príbuzné, navzájom spolu rezonujú. Podľa inej metódy stačí vpísať dátum narodenia do mriežky s číslami zoradenými do troch riadkov po troch číslach. Jednotlivým poliam tabuľky zodpovedajú ­určité čísla a im zase povahové vlastnosti človeka.

Základným a najtajomnejším je číslo jeden. Gréci verili, že označuje podstatu, z ktorej bol stvorený celý viditeľný svet. Zahŕňa mužský aj ženský princíp, v Biblii označuje jediného Boha, v numerológii reprezentuje Slnko.
Trojka je jediné prirodzené číslo, ktoré sa rovná súčtu predchádzajúcich čísel. Pre Grékov bola symbolom dokonalosti, podľa ich mytológie určovali osud človeka tri sudičky. Mnohé náboženstvá uctievali tri božstvá. V rozprávkach sa objavujú traja súrodenci, tri želania, hrdinovia prekonávajú tri skúšky.

Už v starom Babylone bola trinástka číslom podsvetia. Antické kalendáre poznali trinásty mesiac ako mesiac bojov, v ktorom číhalo nebezpečenstvo. Trinástym písmenom hebrejskej abecedy sa začína slovo mem - smrť, preto aj Židia považovali číslo trinásť za nešťastné. Kresťanské krajiny považujú za nešťastné číslo 666, znamenie Antikrista z knihy Zjavenie sv. Jána.

Magické čísla nemusia mať nič spoločné s nadprirodzeným svetom. V matematike sa tak označujú tie čísla, ktorých hodnota je menšia ako súčet ich deliteľov a zároveň k nim nemožno dospieť súčtom niektorých z ich deliteľov.