Foto: Pavel Kapusta

Neprehliadnuteľný

Ján Cuper: Soros neinvestoval do Radičovej a Mikloša, aby tu vládli iba jeden alebo dva roky

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Na schopného vtipného diskutéra, ktorý sa zapísal do histórie slovenského parlamentarizmu originálnymi vystúpeniami a trefnými faktickými poznámkami v Národnej rade, sa mnohí dobre pamätajú.

Tento neprehliadnuteľný bývalý poslanec HZDS, právnik a vysokoškolský pedagóg mal vždy poslucháčov, ktorí mu tlieskali, a voličov, ktorí ho volili, ale mal aj otvorených aj skrytých nepriateľov, ako to už na Slovensku chodí, keď niekto vyčnieva z radu. Muž, ktorý v šesťdesiatke vystúpil na Kili­mandžáro - docent na Katedre teórie práva a sociálnych vied PF UK - Ján Cuper.

Každý pozorovateľ, ktorý pozná prácu slovenského parlamentu od roku 1990, musel zaznamenať výrazný rozdiel medzi intelektuálnym potenciálom a prácou SNR pred pätnástimi - dvadsiatimi rokmi a terajším fungovaním Národnej rady. Nemáte dojem, že sa parlament za tie roky zmenil?
Parlament bol skutočne o niečom inom, pretože vtedy bola revolučná atmosféra a názory na množstvo otázok neboli jednotné. Prežívali sme kreatívne obdobie, keď vznikal slovenský štát, keď bolo treba riešiť množstvo vnútorných, inštitucionálnych, právnych problémov, keď bolo treba Slovensko integrovať do medzinárodných štruktúr.

Názory ani dnes nie sú jednotné, čo je prirodzené, ale na rokovaniach badať menej konštruktívny prístup, menej odbornosti, v diskusii je viac vzájomného obviňovania a urážok. Čo sa stalo, prečo sa parlament aj spoločnosť tak polarizovali?
Nastolili sme dobre fungujúci štát, Slovenskú republiku, a potom prišli tí, čo sedeli v závetrí, dokonca tí, ktorí tento štát nechceli. Keď títo ľudia zistili, že to funguje, začali využívať štát ako prostriedok na uskutočňovanie svojich a, žiaľ, aj cudzích mocensko-politických záujmov. Ozajstných vlastencov, ktorí sa oň zaslúžili, označili za nacionalistov. Títo ľudia sa tešia štedrej podpore zo zahraničia, najmä z USA, a majú silné mediálne zázemie. Toto vnímam ako základný problém.

Svoje ste si za tie roky prežité v slovenskom parlamente užili aj vy. V politike ste nezbohatli ako mnohí, ale zato vás kade-tade osočovali. Na druhej strane sú ľudia, ktorí hovoria, že v slovenskom parlamente Ján Cuper chýba...
Keď som prišiel do parlamentu, mal som skúsenosti ako pedagóg aj ako človek, ktorý niečo prežil. Najmä preto, že som mal odvahu povedať pravdu do očí, mnohí z SDKÚ a KDH ma nenávideli. Na druhej strane veľká časť spoločnosti chápala a schvaľovala moje slová, správne si vysvetľovala moje metafory, hlavne historické, ktoré som rád používal na objasnenie skutočných politických cieľov SDKÚ, KDH a SMK. Z diskusií na internete viem, že aj dnes sa niektorí tešia z mojej biedy, niektorí by ma najradšej odprevadili na druhý svet, iným som ľahostajný a ďalší so mnou sympatizujú.

Dnešný parlament je iný aj svojím zložením. Po týchto voľbách sa dostala do NR SR skupina podnikateľov, milionárov, pre ktorých je parlament prostriedkom na zvyšovanie prestíže a efektívnosti vlastných obchodov. Niektorí z tejto skupiny poslancov sa dokonca v parlamente správajú ako v krčme, hoci v súkromí navštevujú exkluzívne reštaurácie v zahraničí. Nepociťujete v dnešnej NR SR úpadok intelektu a odbornosti?
Vyjdime z filozofie amerického politológa a futurológa Alvina Tofflera a stotožnime sa na chvíľu s tým, že parlament je zákonostroj alebo fabrika, z ktorej nemá vychádzať ako produkt, povedzme, najnovší volkswagen, ale zákon s istými parametrami definovanými právnou vedou. Ak berieme na chvíľu poslancov ako ľudí, ktorí dostali dôveru ako odborníci obsluhujúci jednotlivé súkolia tohto zákonostroja, tak s vami súhlasím, že tej odbornosti je dnes v parlamente o dosť menej. V počiatkoch slovenského parlamentarizmu prevažovali vysoko sofistikovaní odborníci z právnej alebo aj inej vednej praxe. Títo ľudia chýbajú preto, že nevedia, alebo im nie je umožnené oslovovať voličstvo cez médiá.

Hovorí sa, že kto nie je v médiách - nejestvuje. Kto teda podľa vás dostáva v médiách priestor?
Šance dostávajú ľudia s hereckým talentom, ktorých si na presadzovanie svojich záujmov vyberá zahraničie. Pre týchto ľudí sú k dispozícii domáce médiá a ochotní novinárski propagátori.

Máte na mysli niektoré konkrétne mená?
Pani Radičovú napríklad, ktorá okrem výdatnej mediálnej kampane svietila na bilbordoch takmer dva roky. Prirodzene, jedným sa nekonečne zapáčila, druhým nekonečne sprotivila, ale stačilo to na 15 percent voličských hlasov. Spolu s percentami pána, ktorý jej podržal balónik, s percentami Bélu Bugára a prispôsobivých kádehákov sa jej podarilo zostaviť vládu.

Ako sa mohlo stať, že sa do parlamentu dostali indivíduá z teoreticky nezvoliteľných miest?
Prispelo k tomu aj zníženie preferenčného kvóra na 3 percentá. Kým vo voľbách v roku 2002 som dostal 29 600 hlasov, čo vtedy nemuselo stačiť na priamy postup, dnes sa kandidáti OKS alebo z Obyčajných ľudí prekrúžkovali do parlamentu na kandidátkach iných strán so smiešnym počtom zhruba tritisíc hlasov. Okrem toho, ak má dnes hociktorý dobrodruh peniaze a má záujem, nie je preňho problém dostať sa do parlamentu a dokonca sa stať jeho predsedom.

Hoci len so skúsenosťami bývalého riaditeľa smetiarskej firmy OLO...
... alebo stačí, ak vlastníte sieť regionálnych reklamných plátkov. Prepašujete do nich primitívne články tzv. obyčajných ľudí a môžete tak osloviť nemálo menej duchaplných voličov. Keď som si niektoré komentáre v týchto tlačovinách prečítal, mal som pocit, že bývalý predseda Združenia robotníkov Slovenska bol oproti Matovičovi ak nie génius, tak minimálne vysokoškolský profesor. Ale na oslovenie tých 12 percent voličov stačila aj takáto marketingová stratégia.

K marketingovej stratégii posledných volieb patrila po prvýkrát v histórii aj legalizácia marihuany a homosexuálnych partnerstiev. Pravdepodobne aj toto vynieslo Richarda Sulíka do kresla šéfa parlamentu. Zdá sa, že pokiaľ ide o klamlivé manévre v rôznych kampaniach, tento muž sa nezastaví pred ničím. V jeho referendovej kampani ste to pocítili aj vy, aj Robert Fico. Ako sa pozeráte na túto stránku jeho politického profilu?
Tento človek sa mi nesprotivil len tým, že koná protizákonne, že zneužíva moc, že nerešpektuje ľudské práva a že preňho je moje právo na česť a dôstojnosť rohožka, po ktorej si môže šliapať, ako chce. Sprotivil sa mi aj svojimi slaboduchými a zároveň arogantnými bilbordmi.

Tie však pomohli dostať sa SaS do parlamentu...
Áno, podprahovo pôsobili na ľudí s agresívnymi a asociálnymi sklonmi, na večných nespokojencov, akých je v spoločnosti dosť. Už vtedy som pochopil, že tento arogantný človek je schopný v záujme dosiahnutia svojich cieľov urobiť čokoľvek, že nemôže byť zárukou demokracie a rešpektovania hodnôt, akou je napríklad aj láska k blížnemu, ktoré sú pre nás kresťanov posvätné.

Môže byť v trhovom hospodárstve niečo posvätné, keď stará cynická poučka hovorí, že účel svätí pros­triedky?
Podľa profesora Harta aj novodobá liberálna spoločnosť založená na trhovom hospodárstve musí uznávať princípy férovosti a slušnosti. Bohužiaľ, každá revolúcia vynáša na svetlo aj takýchto malých Napoleonov. Lenže u nás nebola ani anglická, ani francúzska revolúcia a Sulík nie je ani Oliver Cromwel, ani Robespiere. Ak majú byť v našej spoločnosti zachované nejaké hodnoty, najmä ľudské práva, tak tento človek musí rýchlo skončiť na smetisku dejín, tak ako skončili jeho predchodcovia z podobných strán.

Váš niekdajší priestupok spojený s dopravnou nehodou predseda SaS využil v reklamnom referendovom spote. Pravdou však je, že sa udalosť stala, že sa aj mnohokrát medializovala...
Nerád na tú vec spomínam. Po nehode som bol taký frustrovaný, že som nedokázal päť rokov prísť na to miesto - vždy som obchádzal Modru po južnej strane. Netvrdím, že som si vtedy nevypil, nikdy som to netajil - nakoniec, sám som po nehode zavolal policajtov. Dobrovoľne som absolvoval dychovú skúšku, aj keď ako niektorí poslanci v podobnej situácii som ju mohol odmietnuť. Neodišiel som z miesta nehody, bolo by to proti mojim morálnym zásadám, bol som pripravený niesť zodpovednosť ako každý iný občan. Nakoniec, niesol som za to aj politickú zodpovednosť. Päť rokov ma pre to šikanujú médiá a po piatich rokoch televízne zábery vytiahol a chrapúnsky zneužil Richard Sulík vo svojej kampani.

Okolnosti vašej nehody sa vtedy nevyšetrovali, napriek tomu, že ste tvrdili, že cestu vám úmyselne skrížilo nejaké auto...
Nechcem sa už k tomu vracať. Pokusy ublížiť mi sa v tom čase opakovali viackrát. Pol roka pred nehodou som žiadal ministra Šimka, aby mi poskytol ochranu, lebo sa mi niekto párkrát dobýjal do bytu, a párkrát sa ma snažilo vytlačiť z cesty terénne auto, keď som sa v noci vracal z poslaneckej kancelárie z Bardejova. Podobne mi terénne auto s vysoko umiestnenými svetlometmi skrížilo cestu aj v ten večer, ktorý sa našťastie pre mňa nestal osudným - odnieslo si to iba moje auto a dopravná značka.

Zaujímavé na tej, inak banálnej nehode bolo, že prvá bola na onom mieste televízia JOJ a Markíza, až potom prišla dopravná polícia, ktorú ste sám zavolali...
Je to naozaj pozoruhodné. Môžem sa iba domnievať, že to bola politická pomsta za to, že som riešil ako advokát tých povestných 14 káuz Ivana Lexu a že o tých veciach čosi viem. Mal som spolu so svojimi kolegami, ktorí sme vtedy Lexu obhajovali, aj dôvod báť sa. Nemohli ma zdiskreditovať obvyklými metódami, milenku som nemal, neskorumpovali ma, lebo som neúplatný. Zostala teda možnosť, ktorú zrealizovali za pomoci médií.

Podnikli ste už nejaké právne kroky, aby ste zamedzili šíreniu kontroverzného reklamného spotu?
Podal som návrh na predbežné opatrenie, aby som zakázal pánovi Sulíkovi ďalej narábať s nezákonne získanými zábermi, ktoré sú zásahom do mojich osobnostných práv. Pretože ľudské práva sú nescudziteľné a nie sú tovarom, s ktorým sa môže obchodovať, ani Markíza nemôže s nakrútenými zábermi obchodovať. Som presvedčený, že na Slovensku ešte existuje súdna ochrana ľudských práv a že sa jej dovolám, keď nie na bežnom súde, tak určite na Ústavnom súde alebo v Štrasburgu. V každom prípade podám na pána Sulíka trestné oznámenie a žalobu o náhradu škody.

U nás podobné procesy trvajú roky. Ste naozaj odhodlaný ísť s touto trápnou záležitosťou na súd?
Musím to urobiť najmä kvôli môjmu synovi. V mojom okolí a v práci ma ľudia poznajú ako seriózneho človeka, ktorý nepije, a bol by som nerád, keby môj syn trpel na základe týchto hyenisticky zostrihaných záberov so zaujatým komentárom, skresľujúcim skutočnosť.

Táto udalosť však znamenala váš koniec v politike. Bol to hlavný dôvod, prečo ste sa nedostali pred minulými voľbami na kandidátku HZDS do parlamentu?
Moja nehoda nebola jediným dôvodom, aby sa ma predseda Mečiar zbavil. Mal som totiž občas odvahu povedať na predstavenstve strany iný názor, než aký sa vyžadoval. Situácia hrala do kariet aj niektorým intrigánskym osobám vnútri HZDS, ktoré ju okamžite využili. Skončilo sa to tak, že som sa ako krajský predseda nedostal na kandidátku, hoci ostatní krajskí predsedovia na nej figurovali. Predseda Mečiar ma prestal volať na politické grémiá, čo bolo pre mňa signálom, že sa mám vzdať funkcie. Tak som sa vzdal nielen funkcie, ale aj členstva v strane - a na rozdiel od iných politikov bez kriku a zbytočných slov. Pán predseda prišiel v parlamente za mnou, aby som neodchádzal, že počíta so mnou do riaditeľskej funkcie na ministerstve spravodlivosti. Poďakoval som sa mu, ale dodal som, že jeho sľubom neverím, lebo nie som mentálne retardovaný.

Boli by ste ochotný vrátiť sa do politiky? Aké podmienky by museli v HZDS nastať, aby ste obnovili svoje členstvo v tejto strane?
Neviem, musela by nastať radikálna „liečba" a zásadná očista vo funkcionárskych radoch. Nový predseda by musel ponúknuť politickú satisfakciu tým odborníkom a ľuďom s charizmou, ktorí boli zo strany vykopnutí, alebo z nej odišli. Možno potom by stálo za to oživiť HZDS ako naozaj ľudovú, ale nie ako masovú stranu.

Je v ĽS-HZDS človek, ktorý by mohol nahradiť Vladimíra Mečiara?
Možno Sergej Kozlík by mohol byť lídrom strany. Ale radšej o ňom nehovorme, lebo si to náhodou prečíta pán Mečiar, čo by mohlo byť pre Kozlíka likvidačné...

Vraj ste vo svojom osobnom liste Vladimírovi Mečiarovi predpovedali, že sa HZDS do parlamentu nedostane. Je to pravda?
Áno a uviedol som aj dôvody, pre ktoré sa strana do parlamentu nedostane.

Aké boli tie dôvody?
Môžem ich stručne opísať. HZDS nedostatočne vnímalo realitu, nemalo zadefinované, ktoré sociálne vrstvy chce osloviť, jeho voličská základňa sčasti vymrela a sčasti prešla k Ficovi. Dorast, ktorým sa predseda obklopil, nebol dostatočne pripravený a nemohol preklenúť medzigeneračnú priepasť. Prednášal som 15 rokov sociológiu a viem, že každá politická strana je sociálny organizmus, ktorý sa buduje a rastie postupnosťou generácií. Táto postupnosť bola v HZDS zničená. Na jednej strane je zostarnutý líder, potom dlho nič a na druhej strane, na konci radu stojí zopár politických dorastencov, možno ambicióznych, ale bez charizmy a zrejme aj bez znalostí a schopností. Inde, na Západe, má každý politický adept politologické alebo právnické vzdelanie, nejakých dvadsať rokov sa pretĺka v politickej strane, učí sa pracovať v straníckych, prípadne štátnych štruktúrach a až potom sa z neho stáva líder. Ako sa môže stať podpredsedníčkou strany slečna, ktorá má 23 rokov a nulové politické a životné skúsenosti? Tu nepomôžu ani jej prefarbené blonďavé vlasy.

Ako sa pozeráte na povolebný vývoj - predpokladali ste vládnutie tejto koalície?
Málokto predpokladal, že sa dostane k moci takto zlátaná politická klika, o ktorej nevieme, ako a dokedy bude vládnuť. Naši duchovní pastieri chceli stabilnejšiu ľavicovo-pravicovú vládu, ale žiaľ, vplyvnejšia časť KDH stavila na vytvorenie tejto koalície, ktorú tu máme. Zrejme na pokyn z istej vplyvnej ambasády.

KDH bolo v minulej Dzurindovej vláde trójskym koňom koalície. Dnes sa zdá, že Radičovej vláde z ich strany podobná situácia nehrozí. Kádeháci sa v záujme moci vzdali niektorých svojich programových priorít, napríklad nebudú otvárať problém vatikánskej zmluvy. Daniel Lipšic získal dôležitý silový rezort, čo je vari zárukou, že bude bdieť nad stabilitou vnútri KDH. Ako to vidíte vy?
Je tu ešte jeden faktor vynútenej koaličnej stability: zahraničné záväzky. Keď hovoríme o Lipšicovi, tento pán Slovensko ako samostatný štát nechcel, organizoval proti nemu tzv. žiarovkové referendum. Taký človek bez vlasteneckého cítenia, bez vedomej príslušnosti k určitému štátu môže byť štátnym úradníkom v Burkina Faso, na ekvádorskom súostroví Galapágy, ale, žiaľ, aj na Slovensku. Stačí, ak sa vie primerane pretvarovať.

Čo si myslíte ako právnik o akciách koalície proti predsedovi Najvyššieho súdu a navrhovaných zákonoch, za pomoci ktorých chce koalícia zjavne ovládnuť súdnictvo?
Táto koalícia je klika zlátaná z ľudí ako Sulík, Mikloš a Lipšic, pripravených bez akýchkoľvek škrupulí likvidovať svojich politických predchodcov. A Harabin ich zvlášť irituje, nielen ako bývalý nominant HZDS, ale tiež preto, lebo sa na ich likvidačné postupy dobre pripravil. Pustili na neho jedného z dravcov, ministra financií Ivana Mikloša, ktorý neváhal vziať do svojich rúk zákon, s úmyslom urobiť hĺbkovú kontrolu na Najvyššom súde. Zhodou okolností som pracoval na ustanoveniach zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Prijali sme švédsky model, podľa ktorého jeden ústavný subjekt nemôže kontrolovať iný subjekt na rovnakej ústavnej úrovni. Teda minister nemôže napríklad kontrolovať iného ministra, a nemôže kontrolovať ani Najvyšší súd. Kontrolovať narábanie so štátnym rozpočtom zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci môže len Najvyšší kontrolný úrad, nie Mikloš. Ale vidíte, zatiaľ sa im darí klamať ľudí za výdatnej pomoci médií. Som presvedčený, že Harabin dokončí svoje funkčné obdobie, a že koalícia nemôže prekročiť isté hranice manipulácie so súdnou mocou, lebo je tu ešte Ústavný súd Slovenskej republiky a Benátska komisia.

Otázka, ktorú si kladú mnohí nespokojní občania: Vydrží táto koalícia do konca volebného obdobia?
S veľkou pravdepodobnosťou vydrží. Pán Soros má spočítanú návratnosť svojho kapitálu, nebude predsa investovať do pani Radičovej a pána Mikloša na jeden alebo dva roky. Straty už utrpel napríklad na Ukrajine, potrebuje teda nejaký zisk. O to viac musíme zaplatiť my na Slovensku. Okrem toho sú v hre veľké peniaze z Bruselu v podobe eurofondov a ten kto ich má v rukách, ten ich „správne" rozdelí. O tom, kde pôjdu najväčšie balíky, je už rozhodnuté: Maďarom na južné Slovensko. Peniaze a moc sú veľkým lepidlom, ktoré dokáže spájať aj zdanlivo nespojiteľné subjekty - napríklad kozmopolitný Most-Híd a kresťanské KDH a SDKÚ.

Radičovej vláda pokračuje v štýle bývalej Dzurindovej garnitúry. Aj tá začínala svoje úradovanie tým, že zastavila výstavbu diaľnic. Nezdá sa vám, napriek všelijakým Figeľovým výhovorkám, že sa vraciame späť, že nová vláda je kó­piou tej starej Dzurindovej?
Veľmi ma pobavila stratégia pána Figeľa, ktorý podporuje maďarské projekty. Ak za oných čias premostil Dzurinda Dunaj Mostom Márie Valérie, aby to mali z Budapešti bližšie agitovať, rozvracať a podporovať na Slovensku piatu kolónu, tak dnes pán Figeľ ide stavať diaľnicu do Budapešti, ktorá bude mať na maďarskej strane štyridsaťkilometrovú medzeru. Pritom všetky úseky diaľnice, ktoré sa rozostavali za Ficovej vlády, budú zívať prázdnotou a ľudia na ceste medzi Žilinou a Košicami budú strácať čas a nervy a budú sa na nebezpečných úsekoch ďalej zabíjať pri autonehodách. Už panovníci ríše Inkov vedeli, že tepnami každého štátu sú komunikácie, že ho držia pokope. Tam, kde komunikácie nie sú, sa štát pomaly rozdrobuje. V Budapešti s tým kalkulujú.

Maďarská etnická strana a hungarofilní Slováci sú opäť vo vláde, kde obsadili staré ministerské posty, kľúčové pre ovládnutie južného Slovenska. Zsolt Simon je síce odborník, skončil Vysokú školu poľnohospodársku v Brne, ale jeho prioritou bude pôda na juhu Slovenska. Ako vnímate tento fakt?
Pán Simon, ako som sa dozvedel z hodnoverných prameňov, je tvrdý vyjednávač pri obsadzovaní funkčných miest v okresoch a krajoch, kádehákom necháva na stole len omrvinky, ktoré už iredenta nechce. Ak k tomu prirátame zámernú likvidáciu slovenského historického vedomia, ktorú si vytýčil pán Sulík s komisárkou Závackou a jej kvázi odbornou komisiou - Slovákov nečaká nič dobré.

Ukazuje sa, že aj zákon o štátnych symboloch, prijatý za Ficovej vlády, je pre koalíciu zdrapom papiera...
V slovenských štátnych školách na južnom Slovensku visia štátne symboly Maďarskej republiky, text maďarskej hymny i maďarská zástava, ale slovenské štátne symboly, tak ako to ukladá náš zákon, tu nemajú miesto. Slovenská hymna a zástava sa dokonca ostro a beztrestne odmietajú. Identifikácia so slovenskou štátnosťou sa systematicky dehonestuje, až sa zdravo mysliacemu človeku obracia žalúdok. Napríklad z nedávnych udalostí v Komárne.

Čím sa teraz zaoberáte? Zaujíma vás ešte politika?
Nenudím sa. Momentálne sa zaoberám žalobami proti sulíkovcom a predovšetkým prácou na fakulte. Zamestnáva ma aj môj syn a občas sa pozerám aj na to politické divadlo naokolo. Televízor nemám, aby som si zachoval zdravý rozum, ale keďže chcem byť informovaný, občas si otvorím internet. Inak veľa športujem a venujem sa umeniu a vede.

Aké sú vaše životné priority?
V popredí môjho záujmu je moja práca, moja rodina, a najmä môj syn, z ktorého by som rád vychoval človeka, ktorý bude mať rád svoju rodinu, svojho blížneho, náš národ, naše Slovensko. Želám si, aby bol človekom chápajúcim svet a ľudí v ňom. Nechcel by som mať z neho národného bezdomovca a bezbrehého liberála. Pretože bezbrehý liberalizmus a kozmopolitizmus je záhubou každého spoločenstva ľudí.