Foto: archív

Chemický útok

Čo sa deje v našom tele po požití Coca-Coly

Peter Filipko

Pite Coca-Colu, je chutná a osviežujúca! Reklamné kampane na známy nealkoholický nápoj majú nielen významný vplyv na americkú a západnú kultúru, ale už desaťročia zabezpečujú aj astronomické zisky z jeho celosvetového predaja.

Od začiatku výroby nápoja však spoločnosť Coca-Cola Company čelí ostrej kritike. Prvé súdne procesy boli reakciou na obsah kofeínu v nápoji, firma bola nútená pri realizácii marketingových kampaní skoncovať s oslovovaním populácie mladšej ako dvanásť rokov. V minulom storočí prebehlo s firmou viacero súdnych sporov, no väčšie problémy nastali na začiatku 21. storočia v Indii, keď sa vo vode používanej na výrobu nápoja objavili stopy po chemických látkach. Tieto skutočnosti vyústili do stiahnutia indickej produkcie nealkoholických nápojov a firma je naďalej podrobovaná kritike zo strany zástancov zdravého životného štýlu. Nečudo. To, čo sa udeje v ľudskom tele po vypití fľašky či plechovky Coca-Coly, pripomína skutočný útok na ľudský organizmus.

Ako po heroíne
Podľa zverejnených vedeckých štúdií sa po prvých desiatich minútach do ľudského organizmu dostane desať čajových lyžičiek cukru. Jedinou príčinou, prečo človek po takomto sladkom ataku nevracia, je fakt, že ďalšia zložka nápoja - kyselina fosforečná - sladkosť potláča. Po dvadsiatich minútach však hladina krvného cukru prudko stúpne a pečeň začne obrovské množstvo cukru premieňať na tuk. Po uplynutí štyridsiatich minút sa proces absorpcie kofeínu skončí, očné zreničky sa rozšíria, krvný tlak stúpne a pečeň uvoľňuje čoraz viac cukru do krvného obehu. O pár minút neskôr zvýši organizmus produkciu dopamínu stimulujúceho nervové receptory v mozgu. Mimochodom, tento fyziologický proces je identický s reakciou ľudského tela po dávke heroínu.

Tri decilitre Coca-Coly obsahujú desať čajových lyžičiek cukru, 30 až 50 miligramov kofeínu, vysoké zastúpenie umelých farbív, sulfátov a fruktózového sirupu, vyrobeného prevažne z geneticky modifikovanej kukurice.

Podľa prieskumov priemerný Američan vypije za rok viac ako dvesto litrov sladených nápojov. Pritom nadmerná konzumácia sladených nealkoholických nápojov je jedným z hlavných dôvodov stupňovania celosvetovej epidémie obezity. Nezávislá štúdia publikovaná v britskom denníku medicíny The Lancet demonštrovala väzbu medzi konzumáciou sladených nápojov a detskou obezitou. Dvojročný výskum tiež preukázal, že vypitie jedného sladeného nápoja denne zvyšuje riziko obezity o 60 percent, riziko cukrovky o 85 percent a konzumenti sú vystavení aj nebezpečenstvu v podobe rakoviny.

Zištný marketing
Ukázalo sa tiež, že Coca-Cola má tendenciu poškodzovať DNA. Za hlavnú príčinu sa považuje benzoan sodný, pridávaná konzervačná látka so schopnosťou deaktivovať vitálne úseky DNA, čo môže viesť až k cirhóze pečene alebo Parkinsonovej chorobe. Coca-Cola však obsahuje aj množstvo ďalších nebezpečných zložiek. Kyselina fosforečná dokázateľne obmedzuje schopnosť tela využívať vápnik, čo vedie najmä u detí a mládeže k osteoporóze a zmäkčovaniu zubov a kostí. Škodlivosť cukru je všeobecne známa, jestvujú dokonca zoznamy obsahujúce vyše sto nepriaznivých následkov spôsobených jeho nadmernou konzumáciou. Je dokázané, že cukor zvyšuje hladinu inzulínu, čo môže viesť k vysokému krvnému tlaku, zvýšenému cholesterolu, chorobám srdca, cukrovke, obezite a predčasnému starnutiu. Ani diétne nápoje bez prídavku cukru však nie sú výhrou - práve naopak. Umelé sladidlo aspartám spôsobuje pri dlhšom používaní nádory, pôrodné defekty, cukrovku, psychické poruchy či epileptické záchvaty. Prijímanie kofeínu, ktorý je návykovou látkou, zapríčiňuje nervozitu, nespavosť, vysoký krvný tlak, nepravidelný srdcový tep, zvýšenie cholesterolu, vyplavovanie minerálov a vitamínov.

V nedávnej minulosti sa na základe porovnávacieho testu ôsmich produktov vyrobených a kúpených vo viacerých európskych krajinách zistilo, že výrobky tej istej firmy mávajú v rôznych štátoch rôznu kvalitu. Napríklad na Slovensku sa na sladenie Coca-Coly používa namiesto pravého cukru o polovicu lacnejšia izoglukóza, pripravená z kukurice. Biochemici však predpokladajú jej škodlivé účinky, pretože na rozdiel od tradičného repného cukru nespúšťa v tele chemické reakcie, vyvolávajúce pocit nasýtenia. Naopak, podporuje chuť do jedla a tým aj riziko obezity. Izoglukóza sa tak stala dôležitou súčasťou marketingovej stratégie veľkých potravinárskych koncernov.

Tak čo, ešte stále máte chuť otvoriť si dobre vychladenú plechovku Coca-Coly?