Foto: archív

Res publica

Viera Urbanová

Svetoví lídri odsúdili puč v Thajsku a žiadajú návrat k demokracii. Puč v Kyjeve odobrili, považujú ho za absolútne demokratický a podporujú jeho aktérov všetkými (ne)možnými prostriedkami. Svetoví lídri rozhodli, čo je demokracia a čo je terorizmus.

Majú svoje kritériá, v ktorých sú skutočné hodnoty demokracie na poslednom mieste. Obete na životoch ich zaujímajú iba vtedy, keď sa to propagandisticky hodí. Keď padnú tí dobrí.

O tých zlých sa mlčí. (Ako v raných amerických filmoch z Divokého západu o zlých „červených" a dobrých „bielych".) Mlčia o nich aj médiá, kŕmiace verejnú mienku vyretušovanými správami z frontovej línie. Servírujú sfetovanú pravdu, vytvárajúcu pokrivené obrazy reálneho sveta.

Pod ich vplyvom sa rodí politické bezvedomie mladej generácie. Svetoví lídri v nablýskaných limuzínach s úsmevmi od ucha k uchu drzo rozhodujú o tom, na koho treba uvaliť sankcie, koho stlačiť k zemi a do koho treba naliať miliardy.

Miliardy, otvárajúce brány k ovládnutiu národného bohatstva a rozhodujúcich geopolitických siločiar. A všetko sa schová pod modrý dáždnik Európskej únie, kam sa tlačia ďalšie štáty. Európska únia nie je len ekonomický, ale aj politicko-strategický projekt.

Manévre na Ukrajine to len potvrdzujú. Potvrdzujú to aj nedávne slová prezidenta Čiernej Hory, ktorý vyhlásil, že proti Rusku nič nemá, ale musí sa pridať k sankciám, aby neohrozil integračné ambície krajiny.

Aké jednoduché: všetkých nahnať do jednej ohrady a plieskať bičom nad ich zjednotenými hlavami. Všetci plnia príkazy z centrály a ani nepípnu. 

Keď aj, tak potichu, aby ich nebolo počuť až za oceánom. Veď v novodobom svete je výhodnejšie byť „bielou tvárou" ako Indiánom.