Sobota 20. december 2014

extra plus

August 2011

Aktuálne číslo

Foto: TASR/Jaroslav PilátFoto: TASR/Jaroslav Pilát

Mesežnikovov barometer

Neuveriteľné: IVO dokáže merať mieru demokracie na Slovensku!

Ľudovít Števko

Devätnásty júl sa vo všetkých slovenských médiách zapísal ako deň merania demokracie na Slovensku.

Inštitút pre verejné otázky (IVO), po anglicky Institute for Public Affairs (IPA), v zastúpení prezidenta tejto „nezávislej" mimovládnej organizácie Grigorija Mesežnikova a čestného prezidenta Martina Bútoru na tlačovej besede zverejnil výsledky svojho IVO Barometra kvality demokracie za prvý polrok 2011. A všetky noviny a televízne kanály boli plné radostných správ: Celkový rating demokracie sa na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej zlepšil na stupeň 2,6, kým za Roberta Fica bola demokracia oznámkovaná na 3 mínus. Pravda, nie je to prekvapujúca správa, veď onen inštitút avizoval zlepšenie demokracie sotva si pani Iveta minulého leta prvýkrát sadla za predsednícky stôl v úrade vlády.

V mene ľudu?
Nech už obyčajní občania, ktorí nie sú analfabeti, posudzujú demokraciu z ktorejkoľvek strany, zľava či sprava, známkovanie IVO Barometra im musí spôsobovať problémy. Samozvaní hodnotitelia demokracie Mesežnikov a Bútora sa predsa školili v USA a iste by vedeli citovať Abrahama Lincolna, že „demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud". Nezodpovedanou otázkou je, akú úlohu hrá v súčasnom vládnom koaličnom trasovisku ľud. Zastupuje záujmy ľudu Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Jozef Mihál, Lucia Žitňanská alebo samotná premiérka? Sotva. Skúsme sa na demokraciu pozrieť očami ľudu, nielen očami smotánky, akú nám predstavuje televízna kreatúra Judínyová v Markíze a položme si otázky: Má Ivan Mikloš na mysli ľud, keď bez hanby obhajuje stranícky klientelizmus v kauze budovy daňového riaditeľstva, v ktorej figuruje jeho nominant, funkcionár SDKÚ Ondrej Ščurka? Je nehorázny stranícky klientelizmus prejavom demokracie? Možno nazvať zlepšením demokracie Mihálov Zákonník práce, okliešťujúci práva zamestnancov? Ten istý Mihál po nástupe do funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny odporúčal ľuďom zarábajúcim 400 eur mesačne, aby vycestovali za prácou do zahraničia, veď jemu táto suma nestačí ani na deň. Nie sú výroky a činnosť zodpovedného ministra výsmechom demokracie?

Ak si páni z IVO zamenili demokraciu s timokraciou (vládou peňazí), potom hovorili pravdu - zlepšenie počas vlády Ivety Radičovej skutočne nastalo: Bohatým pribudli peniaze a majetky a chudobnej väčšine ubudlo aj z toho mála, čo jej zostalo na prežitie.

Volovina na druhú
Už teda vieme, akým metrom merajú demokraciu v Inštitúte pre verejné otázky. Podľa tohto ich metra je demokratické, ak ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská chce pod hlavičkou reforiem justície podriadiť prokuratúru a súdnictvo súčasnej politickej moci a, naopak, tí, čo vyslovujú pochybnosti o týchto krokoch vládnej koalície, poukazujú na ich nezrovnalosti s Ústavou Slovenskej republiky, sú nepriatelia demokracie? Ako je to s orientáciou dlhoročného prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova? Ako leninský komsomolec a absolvent Moskovskej univerzity sa mal profesionálne orientovať na africké krajiny, ale on na univerzite v Bratislave pred nežným prevratom utužoval marxizmus-leninizmus, aby sa vzápätí, po novembrovom prevrate, v súlade s novou dobou, ideologicky preobliekol do mundúru liberála a pravičiara. Možno mnohým Slovákom ani tak neprekáža jeho cudzí prízvuk vo vystúpeniach v médiách, ale gramotných občanov viac urážajú zištné dôvody jeho prevteľovania, keď sa pasuje za všeznalca a arbitra demokracie na Slovensku.

Bývalý sociológ a terapeut Protialkoholickej poradne a bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora v rámci známkovania demokracie vyzdvihol počínanie slovenskej diplomacie, ktorej sa vraj „celkom úspešne darilo hľadať oblasti spolupráce s Maďarskom, ako aj komunikovať s ním o otázkach, na ktoré majú obe krajiny iný názor". Bývalý pán veľvyslanec je naozaj vtipný muž, lebo tieto jeho sentencie by nemohol brať vážne ani naivný dobrák Schöne Náci. O akej komunikácii s Maďarskom vlastne hovorí? Veď Viktor Orbán odmietol komunikovať s našou diplomaciou verbálne i písomne. Písomné návrhy vlády Ivety Radičovej, ktoré mali vytvoriť rámec diskusie o dvojakom občianstve, Viktor Orbán niekoľko mesiacov ignoroval a napokon hrubo zamietol. Mikuláš Dzurinda si priestor na diskusiu s Maďarmi nevytvoril a, prirodzene, nič nedosiahol. Napokon, nikto na Slovensku ani v Maďarsku netušil, že nejaká Dzurindova „tichá diplomacia" existuje. Ak Bútora za úspech slovenskej zahraničnej politiky považuje výrok Benátskej komisie o nesúlade novej maďarskej ústavy s európskym právom a jej kritiku dvojakého občianstva, tak je to volovina na druhú, lebo každý v Európe vie, že Benátska komisia nekonala na želanie slovenskej vlády, ale na popud Rady Európy a Európskeho parlamentu. Slovenská vláda bola v tomto procese posudzovania exteritoriality a nedemokratických princípov Orbánovho zákonodarstva nemá a nemohúca.

Spojenci od Sorosa
Ešte trápnejšie na celom medializovanom známkovaní demokracie na Slovensku bolo vystúpenie protagonistu tejto frašky Grigorija Mesežnikova, ktorý nevie potlačiť svoju averziu k dvakrát demokraticky zvolenému prezidentovi Slovenskej republiky. Mesežnikov sa nikdy netajil tým, že jeho favoritkou je Iveta Radičová, s ktorou ho viaže ideologické príbuzenstvo a dávne finančné vzťahy medzi Sorosovou nadáciou Open Society Institut, ktorej pani Radičová na Slovensku šéfovala, a jeho Institute for Public Affairs. Už len z dôvodu neúspešnej Radičovej kandidatúry na úrad prezidenta je Ivan Gašparovič tŕňom v oku tohto zlostného človiečika s nejasnou minulosťou. V kauze voľby generálneho prokurátora, ktorá sa ťahá niekoľko mesiacov vinou manévrov vládnej koalície, čo chce mať svojho poslušného prokurátora, označil rozvážny postoj prezidenta za „neslýchaný a mimoriadne nevhodný". Všetko, čo nesynchronizuje s jeho ideologickou profiláciou a predstavami vládnej pravicovo-liberálnej koalície je „neslýchané, nevhodné a problematické". Aj konanie a rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorej inštitucionálnu česť podľa neho zachraňujú stanoviská štyroch sudcov - štyroch spravodlivých. Mesežnikov je nad všetkým, vznáša sa ako Temis, starogrécka bohyňa poriadku a spravodlivosti, je najvyšším samosudcom bez talára - lenže je otázne, kto ho zvolil do tejto úlohy, aký režisér za ním stojí.

Bradaté výstupy
Možno postava režiséra nebude vyzerať tak tajuplne, ak si objasníme niektoré známe fakty. Zakladatelia nadácie s názvom Inštitút pre verejné otázky sú Martin Bútora, Zora Bútorová, František Šebej, Grigorij Mesežnikov, Péter Hunčík, Oľga Gyárfášová, Vladimír Krivý a Ivan Mikloš. Hlavným strategickým partnerom tohto ich neoliberálneho think-tanku bola od jeho vzniku v roku 1997 Open Society Institut finančného špekulanta Sorosa, ktorého financie pokrývali prvé tri roky až osemdesiat percent všetkých nákladov IVO. V roku 2002 dostal Mesežnikovov inštitút od vlády Mikuláša Dzurindu grant vo výške 2,5-milióna korún, vo výberovom konaní bez zverejnenia. Okrem spomínanej Sorosovej nadácie k hlavným donorom IVO ešte patria Ford Foundation, Nadácia Ekopolis, Centrum pre filantropiu ETP-S a German Marshall Fund of the United States. O vedľajších donoroch hovoriť ani netreba.

Ešte sa ktosi čuduje, že výstupy IVO sú také bradaté ako brada jeho prezidenta? Ktovie, možno si George Mesežnikov kúpil nový americký prístroj na meranie demokracie na Slovensku. V čase rozvinutej technologickej civilizácie je všetko možné, lebo taký IVO Barometer je nad ľudské chápanie, to normálny človek nevymyslí.

Fotografia:
IVO v plnej kráse...

.

„Dnes nás chcú poučovať o živote ľudia, ktorí sa vynorili ani nevieme odkiaľ a ako. O niektorých to aj vieme. Zapĺňajú stránky novín a televíznych programov sedem dní do týždňa, poúčajú nás, ako by sme boli analfabeti a hovoria nám, čo je demokracia, čo je sloboda, čo je tolerancia."

Kardinál Ján Chryzostom Korec