Recenzie
V koži ženy
Jana Benková, autorka siedmich knižných titulov, si vo svojom poslednom románe Pralinky s chilli nestavia nereálne vysoké ciele. Zručne a ľahkou rukou zaznamenáva príbeh ženy, ktorý je výstrižkom z nášho nového životného štýlu, zasadeného do mestského prostredia na hony vzdialeného od tradičného chápania morálky a hodnôt života, kde je „rozvod taká normálna záležitosť ako riešenie víkendových nákupov". Čo vlastne určuje život postáv Benkovej románu? Pípanie esemesiek, neosobná e-mailová komunikácia, reklama, bulvár, podrazy, naháňanie sa za peniazmi a budovanie kariéry. Hrdinka románu Tina Bergerová, majiteľka úspešnej PR agentúry, sa v tomto svete pohybuje flexibilne a s prirodzenou ženskou intuíciou. Entrée príbehu je prekvapujúce: Tina, frustrovaná smrťou svojho partnera, sa niekoľko hodín po pohrebe po deviatich drinkoch vyspí s mladým „zajačikom", čo zauzlí jej život rovnako prekvapujúcim spôsobom.
Autorka tohto sexi románu pre ženy vystihla súčasný kolorit úspešnej mestskej smotánky a jej duchovnú prázdnotu. Pralinky s chilli by sme mohli nazvať slovenským existenciálnym románom. Pravda, vzdialeným od saganovských smútkov mondénneho života povojnovej generácie, ale blízkym saganovskému antagonizmu medzi mužom a ženou a podvedomým obrazom duchovných dezilúzií súčasnej ponovembrovej generácie. „Kde žijeme?" pýta sa ústredná postava príbehu a sama si odpovedá: „V krajine neobmedzených možností a obmedzených ľudí." Pravdaže, mentálne najobmedzenejší, viac karikatúry samcov ako normálni chlapi, sú v Benkovej románe mužskí jedinci - veď ide o zámernú psychologickú hyperbolu, o príbeh lahodiaci nežnej polovici ľudstva, určený ženám ako čítanie k rannej káve.
Žena v Benkovej románe víťazí nad mužskou pomstou, čo je tak trochu feministický prístup, ale na druhej strane prirodzená satisfakcia, ktorú iste schváli aj mužské ego, najmä ak sa stotožníme s výrokom Francoise Saganovej: „V láske je to ako vo vojne - beda víťazom."
Ľudovít Števko
Kristínina sieť
V poradí druhý album Kristíny Pelákovej s názvom V sieti ťa mám (Universal Music) hudobne nadväzuje na jej debut Ešte váham. Nadaná speváčka z východného Slovenska naďalej chytá do svojej siete poslucháčov obľubujúcich melodicky uhladený pop. Veď načo meniť, čo je úspešné? Pesničky Stonka, eurovízne Horehronie či titulná V sieti ťa mám s nevídanou istotou prevalcovali étery všetkých rádií, takže občasné účelové kritiky z dielní senzáciechtivých reportérskych perohryzov sú len bohapustým mrhaním času. Je pravda, že Kristínine pesničky nie sú nadčasovými ikonami píšucimi hudobné dejiny, zato ich chytľavosť, energickosť, ale tiež dojímavosť v pomalších baladách (Pri oltári, Anjeli lietajú nízko alebo Tajná láska) dokážu vhodne vystlať otvárajúci sa priestor po momentálne absentujúcich hviezdach Kirschnerovej, Smatanovej či Mishy. Hlavnou devízou speváčky sú okrem jej ľubozvučného hlasu dokonalé texty Kamila Peteraja, závideniahodná sviežosť a zmysel pre strategicky veľmi precízne servírovanú melodickosť. Jej pesničky ctia tradíciu popu tak autorsky, ako aj aranžérsky a produkčne. Obrovský kus práce tu, rovnako ako na predošlom albume, odvádza Kristinin dvorný producent Martin Kavulič. A hoci predimenzované očakávania národa od skladby Horehronie na Eurovízii možno trochu naštrbili povesť tohto megahitu, keby nebol zanikol Aurel, vhodnejšieho kandidáta na najhranejšiu skladbu uplynulého roka na Slovensku si neviem predstaviť.
Robert Buček
