Recenzie

Vojna s mlokmi

Svetová literatúra medzi dvoma vojnami splodila mnoho diel, ktoré svet varujú pred zotročením ľudstva v dôsledku vlastnej hlúposti. Patrí k nim aj román z medzivojnového obdobia Válka s mloky od Karla Čapka, ktorý v tomto roku vyšiel v reedícii vo vydavateľstve SnowMouse publishing. Čapek nevedomky predpovedal hrozbu záplavy Európy prisťahovalcami, hoci pôvodne bolo dielo namierené práve proti odporcom takej situácie.

Bez ohľadu na svetonázor autora je táto kniha v mnohých smeroch prorocká a možno pozorovať veľmi nepríjemnú paralelu s dneškom. Dej spočíva v objavení zvláštneho druhu mlokov v Tichomorí. Sú veľké, inteligentné a zvládajú jednoduché činnosti, a tak ich ľudia začnú využívať na pomocné práce. Postupom času sa mloky veľmi rozmnožia a odmietnu ľuďom poslušnosť. Množia sa ďalej, až príde k ich premnoženiu a nutnosti osídľovať nové pobrežia a plytčiny, v dôsledku čoho odtiaľ začnú vyháňať ľudí. Hoci spočiatku sa k ľuďom správajú priateľsky, ich počet nekontrolovane rastie a ich požiadavky sa stupňujú. Ich vodca Chief Salamander ľuďom diktuje čoraz tvrdšie podmienky a mloky početne prekonajú ľudí.

Bystrý pozorovateľ ľahko odhalí, kto sú dnešné mloky. Zo začiatku pár jednotlivcov a lacná pracovná sila, neskôr partner na rokovania a nakoniec vládnuca väčšina. Politika ľudí voči mlokom v diele sa začala malými ústupkami a skončila sa ich porážkou. Demografická prevaha mlokov bola rozhodujúca pre ich víťazstvo.

Národy Európy dnes pripomínajú ľudstvo, porazené a vyháňané zo svojich krajín cudzím plemenom, ktorého zbraňou bola jeho početná prevaha. V knihe je príznačný aj postoj obyvateľov krajín, ktoré neboli zasiahnuté inváziou mlokov. Tvárili sa, že sa nič nedeje a zaujímali alibistické stanoviská. Rovnako ako dnes ľudia, ktorých sa priamo netýka problém súčasnej invázie: buď ju ignorujú, alebo schvaľujú. Lenže ako sa mloky postupne rozšírili až do vnútrozemia, tak sa aj dnešné mloky rozliezajú na všetky strany. Len ignorant a egoista môže tvrdiť, že sa ho tento problém netýka.

Pavol Sokol

Mocipáni z Moravy sú späť

Pod producentskou taktovkou írskeho skladateľa a gitaristu Gerryho Leonarda prichádzajú po šiestich rokoch na trh s radovým albumom mocipáni českej world music Čechomor. Ak tieto štúdiové prázdniny mali byť prípravnými prácami pred frontálnym útokom, potom neostáva iné, ako vydať komuniké z bojiska: front prelomený, zákopy obsadené a pozície obhájené. Nevedno, či za to môže producent zvučného mena, alebo čosi iné, ale nahrávku takú suverénnu, plnokrvnú a zároveň pestrú Moravania dosiaľ nemali v portfóliu. Hlavný rozdiel oproti minulým albumom je predovšetkým v ostrom zvuku, ktorý je omnoho tvrdší ako doteraz (najmarkantnejšie v pesničke Kněždubská věž). Aj keď väčšina z trinástich skladieb čerpá opäť z ľudovej tvorby, nechýba ani niekoľko autorských počinov (v dvoch prípadoch medzi nimi prekvapujúco figuruje meno Ivana Táslera). Tradičné vnášanie dramatického napätia, vydarené zdvojené vokály či ostro rezané gitary svedčia o pevnom, ale zároveň citlivom uchopení typickej predlohy, ktorou Čechomor už roky slávi úspechy. Celej kolekcii je vlastný vysoký podiel živých nástrojov, čo dodáva emočne nabitému vokálu Františka Černého oveľa hlbší rozmer. Poézia jednotlivých skladieb tak plynie hladko a vari jediným miestom, kde pohár sladkosti pretiekol už s prvými tónmi, je pesnička Čarovná.

Robert Buček