Foto: archív

Smrť figúrky

Vyšetrovanie vraždy ruskej novinárky Politkovskej sa pohlo z mŕtveho bodu

Veronika Podhradská

Vraždy politikov či novinárov často zostávajú neobjasnené. V prípade násilnej smrti ruskej novinárky Anny Politkovskej sa však začali vynárať nové fakty.

Annu Politkovskú zavraždili 7. októbra 2006 na schodisku moskovského domu, v ktorom bývala. Dva výstrely do oblasti srdca a rana istoty jej nedali šancu na prežitie. Hoci odvtedy prešlo vyše päť rokov, vyšetrovací spis stále nie je uzavretý. Pre jej články odsudzujúce politiku Vladimira Putina sa najprv najmä v západných médiách ozývali hlasy, že za jej odstránením stojí Kremeľ. Najnovšie výsledky vyšetrovania však priniesli prekvapujúce informácie.

Bohapusté klamstvá
Cesty Anny Politkovskej a známeho magnáta Borisa Berezovského, ktorý rozprávkovo zbohatol za éry Borisa Jeľcina, sa skrížili v Čečensku. Ambiciózna, podľa niektorých kolegov však iba priemerná novinárka sa veľmi chcela zviditeľniť. Berezovskij zasa hľadal novinárske pero, ochotné čierno-bielo opísať „hrôzy čečenskej vojny". Po tom, ako nenašiel spoločnú reč s Vladimirom Putinom a emigroval do Londýna, neprestával hľadať čoraz rafinovanejší spôsob, ako dať predstaviteľovi ruskej moci pocítiť svoju nevôľu. Kritika protiteroristických akcií v Čečensku, ktorými mimoriadne vzrástla popularita Putina, sa stala Berezovského novým esom v rukáve.

Politkovskaja dostala miesto v jeho Novej Gazete. Pre Berezovského to bola výhodná kúpa. Novinárka dokázala pritiahnuť záujem celého sveta - najmä však tretieho sektora - k severnému Kaukazu. Vojna v jej podaní pôsobila, ako keby zlí Rusi bezdôvodne napadli mierumilovný horský národ. Ruských vojakov vykresľovala ako krvilačné monštrá, islamskí teroristi boli udatnými bojovníkmi za slobodu. Veľmi zvláštnym dojmom pôsobili najmä jej články o teroristických drámach v Rusku. Jednoznačne stála na strane teroristov, ktorí neváhali používať násilie proti civilnému ruskému obyvateľstvu. Znie to neuveriteľne, ale podpora teroristov jej priniesla zahraničnú slávu, množstvo novinárskych cien a štedré finančné odmeny.

Doma však taký obrovský úspech nežala. Mnohí kritici jej články považovali za plné poloprávd a lží. Ona sama sa bránila, že veď „to sama nevidela, iba jej o tom povedali". Spoliehala sa priveľmi na svoje zdroje a nepreverovala si získané informácie? Alebo je pravda oveľa prozaickejšia - účelovo narábala s faktmi? Mnohí účastníci bojových akcií v Čečensku označili jej „šokujúce odhalenia" za bohapusté klamstvá. Údajne plánovali podať na ňu žalobu, ale nakoniec si to rozmysleli. Pre liberálov by taký krok poslúžil ako výborná zámienka na rozpútanie ešte silnejšej kampane proti politike Kremľa.

Agentka vplyvu
Západ však nemal dôvod neveriť horlivej zástankyni ľudských práv. Čečensko, kam prúdom tečú financie z rôznych neziskových organizácií tretieho sektora, sa stalo zlatou baňou pre ochrancov ľudských práv. Politkovskaja sa tak s pomocou svojho vplyvného ochrancu ocitla v pravý čas na pravom mieste. Novinárka s dvojakým občianstvom - okrem ruského mala aj americké - žala jeden úspech za druhým. Pravda, len v zahraničí. V Rusku sa medzitým potichu začínali ozývať pochybovačné hlasy - Západ až priveľmi velebil priemernú novinárku. Nečudo, jej články boli presne také, aké potreboval - vykresľujúce údajnú krutosť Rusov voči bezbranným a mierumilovným Čečencom. Detailne opísané hrôzy zakryli aj nedostatok novinárskeho talentu. Zvyšok sveta si vytváral obraz o situácii na Kaukaze práve z príspevkov Politkovskej. Možno aj preto sa objavili špekulácie o tom, či nepatrila k agentom vplyvu.

Politkovskaja sa pre Západ stala symbolom bojovníčky za práva utečencov. Žiaľ, len čečenských. Plač mnohých Rusov, ktorí museli utiecť z Čečenska, zostal nepovšimnutý. Genocída Rusov nebola pre Západ zaujímavá. Nenapísala ani jediné slovo o vojnových hrôzach, ktoré spôsobili Američania v Iraku.

Správa o jej zavraždení vyvolala búrlivú reakciu Západu. V mnohých krajinách sa konalo množstvo mítingov, až prekvapujúco synchronizovaných a pod rovnakými heslami, jednotne hanobiacimi ruský režim. Ten bol v očiach západných demokracií jednoznačne vinný za jej smrť.

V záujme Berezovského
Vyšetrovanie vraždy novinárky, ktoré niekoľko rokov stálo na mŕtvom bode, sa nedávno pohlo z miesta. Čečenský „kápo" Lom-Ali Gajtukajev vraj dostal začiatkom leta 2006 mimoriadne výhodnú ponuku od lídra čečenských bojovníkov Achmeda Zakajeva „pracovať na Politkovskej". Zakajev sa pritom vraj odvolával na priamu objednávku od Borisa Berezovského.

Gajtukajev sa v júni 2006 stretol so šéfom 4. operatívno-pátracieho oddelenia ministerstva vnútra Dmitrijom Pavľučenkovom, ktorý na jeho prosbu neraz organizoval sledovanie rôznych ľudí. Pavľučenkov tentoraz zariadil sledovanie auta aj bytu Politkovskej. Novinárka onedlho odletela do Anglicka, kde sa stretla so Zakajevom, Berezovským a bývalým pracovníkom FSB Alexandrom Litvinenkom. Svedkovia tvrdia, že medzi nimi vznikol vážny konflikt.

Po jej návrate do Moskvy Gajtukajev oznámil Pavľučenkovovi, že objednávateľ zmenil zadanie na oveľa nákladnejšiu úlohu ako obyčajné sledovanie. Musia vraj odložiť ostatné spoločné projekty, pretože treba naplno pracovať v záujme Borisa Berezovského. Ako zálohu mal dať Pavľučenkovovi 150-tisíc dolárov, z ktorých požiadal 10-tisíc vyplatiť svojmu synovcovi Nailovi a zabezpečiť preňho zbraň. Pod tým menom vystupoval Rustam Machmudov, ktorý podľa výsledkov vyšetrovania zastrelil novinárku.

V auguste 2006 Gajtukajeva obvinili z organizovania atentátu na ukrajinského podnikateľa a dostal sa do vyšetrovacej väzby. Ani odtiaľ neprestal riadiť operáciu okolo Politkovskej. Sledovaním poveril iného človeka, bývalého pracovníka ministerstva vnútra pre boj s organizovaným zločinom Sergeja Chadžikurbanova a z väzby sa s ním spájal telefonicky.

Pohyb viacerých osôb okolo bytu Politkovskej zaznamenalo niekoľko priemyselných kamier. Príležitostí na vraždu jednej osamelej ženy bolo veľa. Objednávateľ mal však jednu špecifickú požiadavku - vraždu bolo treba uskutočniť začiatkom októbra. Ak sa podarí zločin vykonať presne 7. októbra, keď oslavuje narodeniny Vladimir Putin, sľúbil finančný bonus.

Annu Politkovskú zastrelili presne na Putinove narodeniny. Berezovskij neskôr často zdôrazňoval, že písala proti politike Kremľa, čím chcel naznačiť len jedno - záujem Putina na jej odstránení. Pre dátum uskutočnenia označil zločin za čisto rituálnu vraždu. Ak by sa vyšetrovanie nepohlo z miesta, jeho geniálny konšpiračný plán na kompromitáciu ruskej moci by vyšiel.

Veľký kombinátor
Z vraždy a zo spoluúčasti na nej sú momentálne obvinení Pavľučenkov, Gajtukajev, Chadžikurbanov, Rustam Machmudov a jeho dvaja bratia Ibragim a Džabrail. Mnohí spolupracovníci ministerstva vnútra potvrdili, že Pavľučenkovovi podriadení často neoficiálne sledovali rôznych ľudí, niektorí z nich boli neskôr zavraždení. Účasť Borisa Berezovského a Achmeda Zakajeva ako objednávateľov zločinu sa stále vyšetruje. Gajtukajev počas pobytu vo vyšetrovacej väzbe, kam ho vzali ešte pred vraždou Politkovskej, aktívne používal mobilný telefón. Po vražde jeho hovory začali zaznamenávať, ale keďže hovoril po čečensky, dlho zostali nepreložené. Dokonca ich ani nepriradili k vyšetrovaciemu spisu, pretože Gajtukajev v ňom figuroval iba ako svedok.

Jeho súčasťou sa stali až v októbri 2011, po tom, ako Gajtukajeva obvinili z organizácie vraždy Politkovskej. Práve prebieha proces ich prekladu do ruštiny a zároveň aj fonoskopická expertíza, ktorá má určiť, s kým telefonoval. Zatiaľ je známe iba to, že niektorí ľudia, s ktorými komunikoval, sa nachádzali v Londýne. Preto sa ruské orgány obrátili na anglických kolegov so žiadosťou o pomoc pri zistení, komu patria telefónne čísla, na ktoré volal Gajtukajev. Zatiaľ nevedno, či sa Angličania rozhodnú spolupracovať. Bez ich pomoci je však usvedčenie objednávateľa vraždy komplikované.

Vznikol medzi novinárkou a jej mecenášom konflikt? Alebo bola iba figúrkou, ktorá sa stala súčasťou vopred pripraveného scenára Veľkého kombinátora? Scenára pozostávajúceho z vytvorenia kritičky režimu, jej spopularizovania na Západe a následnej tragickej smrti, z ktorej možno obviniť vládu.

Vražda Anny Politkovskej v každom prípade zapadla do obrazu Ruska ako barbarskej krajiny umlčiavajúcej svojich kritikov, čo poplašne šíria západné demokracie. Pritom nie je tajomstvom, že v pozadí hnevu Západu na ruskú vládu vôbec nie je údajný nedostatok demokracie, ale politická nezávislosť Moskvy a obrovské zásoby nerastných surovín. Je zrejmé, že aj v tomto prípade bola ľudská tragédia surovo zneužitá na politické ciele.

Fotografie:
Novinárka Anna Politkovskaja (1958 - 2006) mala dvojaké občianstvo - ruské aj americké - a bola známa článkami o rusko-čečenskom konflikte, v ktorých zjavne účelovo narábala s faktmi. Samozrejme, v neprospech Ruska.

Podozrivým z objednania vraždy Anny Politkovskej je prekvapujúco jej mecenáš, ruský oligarcha židovského pôvodu Boris Berezovskij, dnes žijúci vo Veľkej Británii. Žurnalistka pracovala pre jeho noviny Novaja Gazeta.