Reprodukcia: internet

Čakajú nás zlé časy

Michail Chazin: V USA a Európe bude veľa ľudí žiť z ruky do úst

Je autorom knižného bestselleru Úpadok impéria dolára a koniec Pax Americana, v ktorom už v roku 2003 predpovedal vznik globálnej finančnej krízy. Rozhovor, zasvätený práve tejto téme, vyvolal veľký čitateľský ohlas nielen v Rusku, ale aj za jeho hranicami. Časť z neho vám ponúkame.

Michail Leonidovič, v čom spočíva príčina začínajúceho globálneho krachu?
Ekonomický model, pre ktorý sa všetko teraz rozpadá, vznikol ako reakcia na krízu 70. rokov. To bola kríza nadbytku kapitálu. Už klasici politickej ekonómie 19. storočia písali: kapitál rastie rýchlejšie ako platy. V dôsledku toho vznikajú problémy s nedostatkom dopytu. Vyriešiť krízu z nadvýroby nebolo možné pre existenciu socialistického systému. Vyvážať kapitál nebolo kam. Nemohli ho predsa exportovať do socialistického tábora! A India a Čína vtedy ešte neboli kapitálovými trhmi. Situácia vo svete však vyžadovala od USA posúvať ďalej vedecko-technologický pokrok. Inak by Západ prehral studenú vojnu so ZSSR. Administratíva prezidenta Cartera a hlava Federálneho rezervného systému Paul Volcker vypracovali prefíkanú koncepciu. Po prvý raz v dejinách kapitalizmu začali nielen pomáhať kapitalistom, ale aj stimulovať celkový dopyt.

Čo umožnilo sponzorovať tento banket?
Emisia peňazí.

Rozhodli sa naštartovať tlačiarenské stroje?
Presne tak.

Preto Američania prestali kryť dolár zlatom...
Zlato chýbalo už predtým, default dolára vyhlásili v roku 1971. No a keď bola zrušená viazanosť na zlato, hneď to využili. Na začiatku 80. rokov bol prevažne stimulovaný dopyt štátu - prostredníctvom programu Hviezdne vojny. Od roku 1983 sa sústredili na domácnosti. Celé štvrťstoročie boli domácnostiam vydávané peniaze pomocou emisie. Čoraz viac a viac.

V podobe úverov?
Prirodzene. S pomocou nadbytočného dopytu Spojené štáty vystúpili na ďalší stupienok vedecko-technologického pokroku. Rozvrátili ZSSR. Dosiahli aj iné úspechy. K tomuto vzletu prichádzalo za pomoci zdrojov, ktoré mali zabezpečovať rast v budúcnosti. Krajina skonzumovala vlastné zdroje určené pre dve nasledujúce generácie. USA hromadili dlhy.

Doteraz si teda Američania nažívali celkom spokojne...
Áno, stimulujúc spotrebiteľský dopyt Američania vytvorili štát s mimoriadne vysokou životnou úrovňou. Vyrástli generácie ľudí, ktorí nie sú zvyknutí žiť v chudobe. Neustále mali totiž k dispozícii doplnkové zdroje - úvery. Ale žiť večne na dlh sa nedá. Objem dlhu začal byť priveľký, dlhy domácností prevýšili objem ekonomiky krajiny - tvorili viac ako 14 biliónov dolárov. Nastal čas splácať účty. Pravdaže, Wall Street sa pokúšala horúčkovito oddialiť svoj krach. Nebudem podrobne rečniť o derivátoch a ďalších fiktívnych finančných aktívach. O tom teraz mnohí podrobne píšu, hádžuc na ne celú vinu za krízu. Ale to bol iba pokus nadýchať sa čerstvého vzduchu pred smrťou. Treba si uvedomiť, že prívlastok „fiktívne" znamená, že na ne nejestvuje reálny konečný dopyt. Možno ich v akomkoľvek množstve vymieňať medzi dvoma finančnými inštitúciami. Ale predať ich konkrétnemu človeku nik nedokáže. A hybný motor ekonomiky je práve konečný dopyt. Či už v podobe konzumenta občana alebo štátu.

Čo sa dá v tejto situácii robiť?
Existujú dva varianty. Prvý - prestať s emisiou, teda vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade všetky finančné aktíva - bilióny a bilióny dolárov - okamžite stratia hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, veľká americká depresia. Len tentoraz v planetárnom meradle. Lebo dolár je zatiaľ hlavná svetová valuta. Druhým variantom je usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to vynikajúci nápad. V podstate to teraz aj robia. Ak to povieme zjednodušene - dlhujete niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí 100 percent. O rok sa váš dlh za podmienky fixných cien zníži na 50 rubľov, o dva roky na 25. Ešte niekoľko rokov a môžete na celý dlh zabudnúť. Nech si však Wall Street vyberie ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského stroja, dopyt nevyhnutne klesne. V roku 2000 sme s kolegami vyrátali, že zmizne štvrtina americkej ekonomiky. Dnes hovoríme minimálne o tretine.

To je dosť veľa...
To je neskutočne veľa! Čo znamená likvidácia aspoň štvrtiny ekonomiky? Šialený nárast nezamestnanosti, príšernú depresiu, prudké zvýšenie sociálneho zaťaženia štátneho rozpočtu a sociálneho napätia v spoločnosti. A tak ďalej. Počas veľkej depresie výroba v USA klesla o tretinu, spotreba o 50 percent. Teraz môže spotreba klesnúť ešte viac. Práve preto teraz USA idú vyskočiť z kože - robia všetko preto, aby nedopustili, aby táto časť ekonomiky zmizla. Podporujú banky, výrobu... No aj keď budú tlačiť peniaze, ale iba minimálne, potom pád potrvá dva-tri roky, a nakoniec v Amerike nastane kríza rozsahu veľkej depresie. Ak urobia hyperinfláciu, zapnú naplno tlačiareň na peniaze - potom sa všetko skončí za rok až rok a pol.

Takže to, čo sa deje teraz, je len slabým odvarom toho, čo príde?
Je to len úplný začiatok. Pravdaže, hovoriť o tom nahlas nemôžu. Budú sa teraz tváriť, že všetko je o. k. Napriek tomu začnú pred verejnosťou hľadať vinníka krízy. Preto existujú obavy z veľkých teroristických atakov. Podobných tým, aké zorganizovali v roku 2001.

Ale, Michail Leonidovič...
Počas nepokojných časov treba meniť psychológiu spoločnosti, stmeľovať ju. Najlepší spôsob ako to docieliť, je pocit ohrozenia. USA to už viackrát urobili. V roku 1898, aby mohli začať vojnu so Španielskom, v ktorej mu vzali Filipíny a Kubu, Američania vyhodili do vzduchu vlastný krížnik v prístave v Paname. V roku 1941 zasa Pearl Harbor. Zbombardovali ho Japonci, ale vláda USA vedela o chystanom útoku. Dopustila, aby k nemu prišlo. Bolo treba rýchlo zmeniť náladu v spoločnosti, prejsť z izolacionizmu na politiku expanzie, aby Američania stratili pocit, že Amerika je ďaleko a nepriateľ na ňu nedočiahne. Tragédia v Pearl Harbore skutočne zburcovala Ameriku. Na začiatku 60. rokov zasa prišlo k známemu incidentu v Tonkinskom zálive. Aby mohli Američania vliezť do Vietnamu, znovu vyhodili do vzduchu svoj krížnik. Desiateho septembra 2001 som vo fóre časopisu Expert varoval, že čoskoro Američania usporiadajú sami proti sebe veľké teroristické útoky.

... a na druhý deň skutočne odpálili newyorské dvojičky. Ako ste to dokázali predvídať?
Nemali už čas. Ekonomické ukazovatele USA za august boli veľmi zlé. Museli by to vysvetľovať. Možno sa pamätáte, po teroristickom útoku zavreli burzu na niekoľko dní. Odpútali pozornosť. A to najdôležitejšie: pod zámienkou týchto útokov sa definitívne zriekli liberálnych metód riadenia ekonomiky a začali prechod k priamemu riadeniu ekonomiky štátom za pomoci Federálneho rezervného systému.

Teda nie nadarmo sa cieľom stalo práve Svetové obchodné centrum?
To bol, pravdaže, symbol.

Ale nie je to príliš jednoduché, Michail Leonidovič? August bol fiasko, a tak v septembri zorganizovali teroristický útok? Provokácia v celosvetovom meradle si predsa vyžaduje dlhodobú prípravu...
Príprava sa diala dlho predtým. Ku kríze sa predsa schyľovalo postupne. „Čierny august" len urýchlil termín realizácie. Krízové javy sa začali objavovať už v 90. rokoch. Pritom kríza mohla udrieť už počas 80. rokov. Zázrakom sa udržali v roku 1987. Potom sa vyšvihli hore vďaka rozpadu ZSSR a obsadení trhov, ktoré sme kontrolovali. Mali veľké šťastie. Ale na konci 90. rokov opäť začali ťažké časy. Ešte pred príchodom Busha. Ak by USA na začiatku 90. rokov použili zdroje získané na územiach bývalých socialistických krajín na splatenie svojich dlhov, ktoré si narobili počas 80. rokov, mali by pokoj tak 30 rokov. Ale namiesto toho si narobili nové dlhy a tým proces urýchlili. Posledným prezidentom, ktorý ešte mohol krízu oddialiť, bol Clinton. Bush nastúpil do úradu už po začiatku krízy. Pokúšal sa niečo urobiť. Menil monetárne metódy na priame riadenie, sprísňoval reguláciu atď. Ale už bolo neskoro. Vlak sa rútil plnou rýchlosťou.

Kríza sa začala v Amerike. Prečo sa zachvel celý svet?
Dolár nie je len svetová rezervná a obchodná valuta, v ktorej prebieha približne 70 percent medzinárodných transakcií, ale po roku 1971 aj jediná miera hodnoty. Súčasný model hospodárenia, postavený na dolári ako hlavnej svetovej valute, viedol k tomu, že Amerika zohráva unikátnu rolu v svetovej ekonomike. Vyrába približne 20 percent svetového HDP. Pritom spotrebúva približne 40 percent svetového HDP. Američania kupujú lacno a predávajú za svoje ceny, draho. V dôsledku toho vysávajú zdroje z celého sveta.

A za všetko sa bude zodpovedať černoch Obama...
Rozklad tohto systému povedie k tomu, že životná úroveň v USA klesne minimálne dvojnásobne. V dejinách sa ešte nestalo, aby takýto rozsiahly pád životnej úrovne neviedol k rozkladu sociálno-politického systému štátu. Je jasné, že terajšia politická elita USA robí všetko preto, aby nestratila moc. Je podozrivé, že z hľadiska celých predchádzajúcich dejín USA sa odrazu objavila taká zvláštna postava, ako je Obama. Jeho zvláštnosť nespočíva v tom, že je černoch, ale v tom, že vôbec nie je zakorenený v americkom establishmente. Má zvláštnu matku, zvláštneho otca... V istom zmysle je to vyrobená postava. Niekto ho vytiahol a hýbe ním.

Kto?
To keby som vedel! Hoci by bolo veľmi zaujímavé vedieť to. Americká elita si veľmi dobre uvedomuje, že nasledujúca administratíva, podľa všetkého, nevydrží do konca obdobia. Bude totiž musieť pristúpiť k veľmi tvrdým a nepopulárnym opatreniam v ekonomike. Posadiť do Bieleho domu rozumného prezidenta zo svojho okruhu je nezmyselné. Potrebná je postava, ktorej nebude škoda, na ktorú sa bude dať neskôr všetko zvaliť.

A čo demokratické voľby?
Elita bude musieť v podmienkach krízy presadzovať krajne nepopulárne riešenia. Jediný spôsob je vytiahnuť charizmatika. V Amerike, aby ste vedeli, nevolí národ. Charizmatický Obama urobí nejaké hrozné veci, ktoré elita potrebuje. A hneď potom ho nahnevané davy ľudí zmetú. A politici naňho všetko zvalia.

Z Obamu sa teda stane obetný baránok...
Aj tak sa to dá povedať.

Aký variant ďalšieho ekonomického vývoja si podľa vás vyberú USA?
Hyperinfláciu. Nech by si však už zvolili akýkoľvek variant, americká ekonomika klesne minimálne o tretinu. Svetová ekonomika klesne o dvadsať percent. Našu planétu po tomto čaká 10 - 12 rokov ťažkej krízy. Myslím, že v USA a Európe bude veľa ľudí žiť z ruky do úst a auto sa bude považovať za prepych.

Jevgenij Černych

(Krátené, titulok a nadtitul redakcia)

Originál v ruštine: http://kp.ru/daily/24189/396671/