BOL TO POKUS O PREVRAT

Robert Fico: Som šokovaný z toho, ako tzv. mienkotvorné a objektívne médiá dokážu zo zrnka pravdy upiecť peceň klamstva

Foto TASR/MICHAL SVÍTOK, HENRICH MIŠOVIČ
Dátum 29.07.2018

Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na trestné právo. Absolvoval študijné pobyty v oblasti trestného práva a ľudských práv v USA, Veľkej Británii, Fínsku, Belgicku a Francúzsku. Šesť rokov zastupoval SR v konaniach na Európskej komisii pre ľudské práva a na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. K politike, ako sa hovorí, „pričuchol“ v roku 1987. V roku 1992 bol po prvý raz zvolený za poslanca zákonodarného zboru za SDĽ a odvtedy bol nepretržite poslancom NR SR až do roku 2006. Postupne sa z neho stal najobľúbenejší politik v SDĽ, čo potvrdzoval aj najvyšší počet získaných preferenčných hlasov vo voľbách 1998. Čoraz väčšiu popularitu získaval aj medzi občanmi Slovenska. V jeho vtedajšej domovskej strane sa o ňom hovorilo ako o budúcom predsedovi po Petrovi Weissovi. V tom čase mal 31 rokov a politickú kariéru pred sebou. Nakoniec pár hodín pred zjazdom strany svoju kandidatúru stiahol a vzdal sa jej v prospech straníckeho kolegu Ľubomíra Fogaša. Dodnes sa verejnosť nedozvedela dôvod jeho vtedajšieho konania. Po parlamentných voľbách 1998 vznikla širokospektrálna koalícia, v ktorej Robert Fico odmietal zotrvávať v súvislosti s možnými požiadavkami SMK na revíziu Benešových dekrétov. SDĽ opustil a v decembri 1999 založil nový politický subjekt Smer-SD, ktorý štyrikrát vyhral voľby do NR SR a z docenta práv sa stal trojnásobný slovenský premiér. Robert Fico.

Pätnásty marec 2018 – deň, keď ste podali demisiu, sa zapíše tmavými písmenami do histórie strany Smer-SD. Mnohí vaši voliči ostali zaskočení, že ste podľahli tlaku ulice. Ako dnes s odstupom štyroch mesiacov vnímate svoje rozhodnutie?

Ak by som to neurobil, 7. júla 2018 by boli parlamentné voľby. A to v divokej atmosfére vytváranej Sorosovými deťmi a poblúznenými médiami. Bol vysoký predpoklad, že sa k moci dostane Igor Matovič, Richard Sulík, Boris Kollár a Alojz Hlina alebo úradnícka vláda pod plnou kontrolou prezidenta Andreja Kisku. Čiže chaos nad chaos. Smer-SD vyhral legitímne voľby a ja som nemohol uprednostniť moje osobné ego pred postavením strany a stabilitou štátu. Mám pocit, že ľudia čím ďalej tým viac chápu racionalitu môjho rozhodnutia.

Približne 50–tisíc ľudí na námestiach je len zlomok z takmer 740-tisíc voličských hlasov získaných pre stranu Smer-SD v parlamentných voľbách 2016, ktoré vám dávali mandát nevzdať sa. Nemysleli ste pri podávaní demisie na nich?

Myslel som práve na nich, aby ich podpora nevyšla nazmar. A nehovorme len o ulici, hovorme o tom, kde Sorosove deti vzali peniaze na organizovanie protivládnych demonštrácií, kto za nich robil, pretože predstava, že 17-ročné dievča organizuje zo svojej detskej izby vojnu s vládou, je absurdná. To, čo sa stalo ihneď po vražde, bol typický príklad útoku na parlamentnú demokraciu založenú na väčšine a zodpovednosti. Už dlhšie v celej Európe sledujeme trend, keď sa snažia presadiť v politike filantropi, mimovládne organizácie, médiá, jednoducho tí, ktorí sa na voľbách nikdy nezúčastnili a nikdy za nič neniesli zodpovednosť. Proti tomuto trendu je potrebné sa vzoprieť, inak sami prispievame k tomu, že prichádza k ohrozovaniu demokracie.

Strana Smer-SD takmer nepretržite od svojho vzniku bojuje s nepriazňou mainstreamových médií. V podstate tretí sektor spolu s médiami hlavného prúdu vás dostali z trojnásobného premiérskeho kresla. Vládli ste takmer desať rokov, prečo ste sa nepokúsili o dosiahnutie nápravy?

Dá sa ísť rovnakou cestou ako v Maďarsku alebo Poľsku. Napriek tomu, aj keď sme počas druhej vlády vládli sami, povedali sme si, že radšej sa budeme s nimi biť, ako byť opľúvaní, že cez zmanipulované médiá vládneme. Toto nám nemôže dnes nikto vyčítať a za svoju politiku k médiám platíme vysokú daň. Na jednej strane sme krajinou s jednou z najvyšších slobôd tlače, na strane druhej si novinári bez zodpovednosti a často akejkoľvek kvalifikácie napíšu, čo chcú. Aj mojim kolegom hovorím, kamarátenie sa s novinármi je najväčšia chyba. Tí novinári, o ktorých si myslíte, že máte na nich vplyv, vás prvých potopia. Nemenil by som teda mediálne prostredie ani zákony, ale na médiá treba byť tvrdý a nekompromisný.

Aký je váš postoj k alternatívnym médiám, ktoré sú naozaj nezávislé a nemajú za sebou rôznych oligarchov a zaoceánskych donorov?

Nech ich je čo najviac a nech píšu pravdu. Som šokovaný z toho, ako tzv. mienkotvorné a tzv. objektívne médiá dokážu zo zrnka pravdy upiecť peceň klamstva.

Nezažívame v súčasnosti niečo podobné ako pred rokom 1989, keď ľudia neverili ústredným médiám a hľadali alternatívu?

Nedôvera v tzv. klasické médiá je obrovská. Ľudia si to prečítajú alebo pozrú a potom jedným uchom dnu a druhým von.

Nemyslíte si, že je načase prestať rozdeľovať médiá na dobré a zlé? Mainstream sa dnes tvári ako majiteľ pravdy a perzekvuje nezávislé médiá. Veď Slováci nie sú padnutí na hlavu, vedia si urobiť svoj názor...

Opakujem, ľudia začínajú mať túto mediálnu pravdu mainstreamu na háku a stokrát radšej si prečítajú niečo, z čoho aspoň cítiť snahu hľadať pravdu. Šimečka to raz dobre povedal o denníku SME, že ten pravdu nehľadá, ten ju už má. Držím vám palce, aby ste svojím štýlom písania využili súčasnú dobu a naklonili si veľa čitateľov na svoju stranu.

Médiá hlavného prúdu nehanebným spôsobom podporovali protesty proti vláde a treťosektorové iniciatívy typu Za slušné Slovensko dnes začínajú ovplyvňovať reálnu politiku. Nazvali ste ich Sorosovými deťmi. Ako mienite riešiť problém financovania takýchto aktivít zo zahraničia?

Sorosovým deťom a médiám, ktoré robia politiku, treba jasne odkázať – založte si politické strany a poďte do reálneho súboja. Je ľahké z redakcie a bez zodpovednosti opľúvať a štvať dookola. A je načase – bude to v septembri – zakotviť do príslušnej legislatívy ustanovenie, ktoré absolútne sprehľadní financovanie tretieho sektora. Jednoducho si klikneme v počítači a budeme vidieť, aké peniaze dostali, ako ich minuli a či vôbec okrem platov, nákupu áut, prenájmu priestorov a bezhraničného nadávania na vládu niečo aj robia. A hlavne budeme vidieť donorov. Pozrime sa na jedného z tzv. organizátorov protestov Juraja Šeligu. Absolútne prepojenie na Georgea Sorosa. Pozrime sa na syna prezidenta Kisku, tajuplné stretnutie hlavy štátu Kisku v New Yorku so Sorosom... Ľudia na Slovensku nie sú padnutí na hlavu a vidia, ako bola vražda novinára a jeho priateľky, o ktorej stále nemáme žiadne oficiálne správy, okamžite o niekoľko hodín dokonale zneužitá na protivládne protesty. A nech mi niekto povie, že to Juraj Šeliga a ešte jedna slečna Karolína Farská dokázali sami bez peňazí a logistiky zo zahraničia. Sám sebe po toľkoročných skúsenostiach z najvyššej politiky by som sa musel vysmiať, keby som takej hlúposti uveril.

Iniciatíva Za slušné Slovensko tvrdí, že niekoľko mesiacov počúva o tom, ako sa tu niekto snaží o štátny prevrat, organizáciu chaosu v krajine, či ako sú organizátori zhromaždení prepojení na zahraničie alebo amerického finančníka Georgea Sorosa, čo vraj nie je pravda. Podali na GP SR na vás trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy a ohováranie. Považujete to za správny krok?

Každý má právo podať trestné oznámenie. Ja jeho podanie využijem na to, aby som ešte otvorenejšie a častejšie hovoril o tom, čo sa stalo okamžite niekoľko hodín po vražde.

Hoci dodnes nie je známy motív vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, niektoré médiá, opoziční politici a tretí sektor bez zábran z tohto ohavného činu obvinili práve Roberta Fica a jeho vládu. Nepovažujete to za trúfalosť?

Na vražde pracujú najlepší policajti a medzinárodný tím. My ich prácu rešpektujeme. Tí, čo nenávidia túto vládu, ale nechcú objektívne prešetrenie. Oni už vedia motív, poznajú vrahov a už ich aj odsúdili. Je absurdné robiť takéto obvinenia bez akýchkoľvek dôkazov. Naopak, ich správanie je dôkazom hrozného zneužitia vraždy na politické ciele. Kladiem si otázku, čoho sú títo ľudia schopní, aby sa dostali k moci, ak nemajú problém s takouto ohavnosťou. Namiesto toho, aby robili normálnu politiku a vyhrali voľby, idú do politického súboja manipuláciou ulice. My sme v roku 2006 zadefinovali politiku sociálneho štátu a napriek nepriazni médií sme suverénne vyhrali voľby.

Na hrobe týchto mladých ľudí tancovali mnohí politici, herci aj tretí sektor, ktorých jediným cieľom bol pád vlády. Vnímate to ako zásah zo zahraničia s cieľom rozvratu štátu?

Politici z opozície a prezident Andrej Kiska tancovali, ale nemali na udalosti po vražde žiadny vplyv. Bol to tretí sektor a médiá financované zo zahraničia, ktoré v mene tzv. liberálnej demokracie chceli využiť obrovskú tragédiu na pád vlády. Neviem, ako nazvať situáciu, keď sa niekto mimo rámca parlamentných volieb pokúša zvaliť demokraticky zvolenú vládu. Pokus o prevrat je pre niekoho príliš silné slovo, ale obsahovo na danú situáciu sedí.

Koaličné strany vládu udržali a aj parlamentnú väčšinu. Predpokladáte, že vláda zotrvá až do volieb v roku 2020?

Bolo našou psou povinnosťou udržať väčšinu a funkčnú vládu. Ja som pre to urobil maximum. Vražda bola neskutočnou tragédiou, treba ju vyšetriť a vinníkov potrestať, ale prečo sa hneď politicky zneužila? To naozaj má parlamentná demokracia fungovať tak, že zo zahraničia financovaný a protivládnymi médiami plne podporovaný tím zorganizuje pár hercov a protivládne demonštrácie, na ktorých budú rozhodovať o riadení a fungovaní Slovenska? Takáto predstava nie je absurdná, je nebezpečná pre demokraciu.

Váš koaličný partner viackrát pripustil predčasné voľby...

Nevidím žiaden dôvod na predčasné voľby. Demokratické inštitúcie fungujú, ekonomike sa mimoriadne darí, máme historické čísla – najnižšiu nezamestnanosť a najvyššiu zamestnanosť od roku 1989, najvyšší rast miezd od krízy z roku 2008, výborné verejné financie, prijímame silné sociálne programy, čelíme paradoxnému problému nedostatku pracovnej sily. Za týchto okolností sú predstavy o predčasných voľbách mimo elementárnej politickej logiky. Načo sme urobili toľko vážnych rozhodnutí od marca 2018? Aby sme sa teraz mlátili s polobláznami v predvolebnej kampani? Na strane druhej, som v politike príliš dlho na to, aby som nepoznal základnú politickú poučku – nikdy nehovor nikdy.

Slovensko čakajú komunálne voľby, voľby do Európskeho parlamentu, ale najviac rezonuje voľba prezidenta SR. Pred pár dňami Smer-SD prišiel s iniciatívou, aby sa prezidentskí kandidáti vzdali daňového tajomstva. Viedli vás k tomuto konaniu daňové prešľapy súčasného prezidenta?

Je zarážajúce a súčasne vypovedajúce, že prezident Kiska odmieta predložiť daňové doklady obchodnej spoločnosti, ktorá mu financovala kampaň. Čo dnes vieme? Že prekročil zákonom povolený limit na financovanie prezidentskej kampane v roku 2014, že opakovane verejne klamal, keď tvrdil, že si kampaň platil zo súkromného účtu, že si dal výdavky na kampaň vo svojej firme ako oprávnené náklady, že neoprávnene žiadal o vratku DPH, že robil jedno opravné daňové priznanie za druhým, ale až potom, čo mu médiá na to prišli. Jednoducho šialené. Prezidentom SR je preukázane daňový a volebný podvodník. Aby sa to neopakovalo, je potrebné vyzliecť kandidátov na prezidenta ešte pred voľbami daňovo donaha.

Prezident Andrej Kiska má na svojom konte také množstvo morálnych zlyhaní, že keby to bol človek s iným menom, už dávno nie je na svojom poste. Neprekáža vám dvojaký mediálny meter? Nemal Andrej Kiska dávno opustiť svoj post?

Protivládne média nakladajú s prezidentom ako s chráneným druhom. A v tom nie je dvojaký meter, ale kilometer. Prezident si ešte týždeň po vražde veselo lyžoval v Rakúsku a teraz na festivale politickej piesne Pohoda bez štipky hanby objíma rodičov zavraždených. Na to treba špeciálnu mentálnu výbavu, ktorú ja nemám. Otvorene sme hovorili o úžerníckych praktikách jeho firiem, vieme, že zubárovi zobral pozemok spod nosa, za ktorý zaplatil 1 800 eur a dnes má hodnotu cez milión, vieme, ako vyhnal ľudí zo 48 bytov v Kysuckom Novom Meste, aby ich potom predal so ziskom... Prezident nie je žiadna autorita, je to človek podnikateľ karpatského typu a keby existovala elementárna spravodlivosť, už dávno by ho médiá vyhnali z úradu. Ale keďže je proti Smeru a proti vláde, tak im je dobrý.

Postaví strana Smer-SD vlastného kandidáta na prezidenta, prípadne sa koalícia dohodne na podpore spoločného kandidáta, a to buď Bélu Bugára alebo Andreja Danka, o ktorom sa v zákulisí hovorí ako o ďalšom možnom kandidátovi?

Tu ešte nie sme. Ak oznámil svoju kandidatúru Béla Bugár a kandidáta avizoval aj Andrej Danko, bude správne, aby aj najsilnejšia politická strana postavila svojho kandidáta. Pracujeme s dvomi, tromi menami a výsledok oznámime na jeseň. Ak náš kandidát neprejde do druhého kola, sme pripravení určite v druhom kole spájať sily, aby nebol za prezidenta zvolený nejaký čudák s pochybnou minulosťou.

Do prezidentských volieb je takmer trištvrte roka, ale kampaň sa rozbehla v plnom prúde, najmä na strane opozície, ktorej favoritom je Robert Mistrík. Považujete jeho kampaň za legálnu?

Existujú presné pravidlá financovania prezidentskej kampane, takže bude ľahké zistiť, či ten alebo onen kandidát postupuje v súlade so zákonom.

Strana Smer-SD od vypuknutia migračnej krízy mala jasný postoj k migrantom, k prijímaniu utečencov v krajinách EÚ. Dnes nám a krajinám V4 dávajú nepriamo za pravdu. Viete si predstaviť, ako sa celá táto situácia dá riešiť? Čo bude ďalej s Európou?

Téma migrácie bude naďalej rozdeľovať Európu. My sme však migrantov nepozývali a od začiatku krízy sme mali jasné postoje, ktoré sa dnes ukazujú ako správne. Ide o ekonomickú migráciu s obrovskými bezpečnostnými, kultúrnymi a náboženskými rizikami. Smer má v migrácii jasno – nijaké povinné kvóty, dôsledná ochrana hraníc Schengenu, vytlačenie migrantov z EÚ, ak tu nemajú čo robiť, aktivity na území tých krajín, z ktorých migranti najčastejšie prichádzajú. Mám na mysli najmä Líbyu. Mimochodom, práve na takéto aktivity je Slovensko jedným z najväčších prispievateľov pri pohľade na ekonomickú silu.

Myslíte si, že svojou politikou opätovne získate späť svojich voličov?

Ak máte na mysli migráciu, Smer-SD je vo svojich postojoch úplne konzistentný a nerobíme žiadne vývrtky. A toto majú ľudia radi. No a ak hovoríme o politike ako takej, ak sa sociálna demokracia bude dôsledne držať svojho remesla a nenadobudne absolútne chybný pocit, že môže oslovovať všetkých sto percent voličov, o výsledok Smeru-SD sa nebojím. Zdravý potenciál sociálnej demokracie je medzi 25 až 30 percentami voličov, ktorí sa živia vlastnými rukami alebo rozumom. O tých musíme bojovať. Musíme bojovať o voliča tak, že mu zvýšime príplatok za prácu v noci, alebo pomôžeme jeho rodine cestovaním zadarmo alebo inými sociálnymi programami. Veľkopodnikateľ, bankár, večne nespokojný kaviarenský povaľač, to nikdy nebude náš volič.

Často predstavitelia Smeru, ale aj vy sám spomínate jadro EÚ. Čo to vlastne znamená a prečo by nám na tom malo záležať?

EÚ má už teraz dve rýchlosti. Jednu majú krajiny bez eura a druhú, vyššiu, majú štáty s eurom. Ak máte spoločnú menu, nemôžete mať úplne rozdielne finančné, hospodárske či sociálne politiky. Je preto zrejmé, že krajiny s eurom sa budú ešte viac približovať a tvoriť jadro EÚ. Kto bude chcieť, bude v jadre. Bude záležať iba na danom štáte. Slovensko je ekonomicky jedna z najotvorenejších krajín na svete, preto je pre nás hlbšia integrácia v EÚ vhodná. Otvorene to poviem inak. Chceme byť v jadre s Nemeckom a Francúzskom alebo mimo jadra s Gréckom? Na rozdiel od Richarda Sulíka nepovažujem Nemecko a Francúzsko za okresnú ligu.

Deviateho mája 2018 ste povedali, že Smer-SD sa nebude zúčastňovať na protiruskom besnení, ktoré sa šíri ako rakovina po celom svete bez nejakých vážnejších dôkazov. No napriek tomu sa SR pridáva k protiruským sankciám. Prečo nezaujmeme jasný postoj?

Som presvedčený, že náš životný priestor je v EÚ. Rovnako považujem za hrubú chybu, ak sa niekto snaží z Ruska urobiť svetového nepriateľa. EÚ potrebuje Rusko a naopak. Na každej Európskej rade som zastával tento postoj a rovnako som poukazoval na neúčinnosť a nezmyselnosť sankcií. Podľa mňa to dopadne ako pri migrácii. Príde na naše slová a sankcie budú zrušené. Postupne sa k slovenskému racionálnemu postoju pridávajú aj ďalšie krajiny.

Minulý rok a tento opätovne Smer-SD odsúhlasil vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. Dokonca pred pár týždňami NR SR odsúhlasila prítomnosť amerických vojakov na území SR. Nerobíme zo Slovenska terč pre ruské rakety?

Nerinčal by som zbraňami. Slovensko sa v roku 2004 stalo členom NATO a vyplývajú nám z toho určité záväzky. Patrím medzi politikov, ktorí nikdy nebudú podporovať zvyšovanie napätia. Spomeňte si, ako som ostro vystúpil proti bombardovaniu Belehradu NATO-m, pri ktorom bez akéhokoľvek dôvodu zahynulo obrovské množstvo civilistov. Poznáte môj názor na Irak, bola to moja prvá vláda, ktorá rozhodla o stiahnutí vojakov z Iraku, a známy je aj môj názor na bombardovanie a likvidáciu režimu v Líbyi, ktorý dnes ako štát v podstate neexistuje a je nástupišťom migrantov do Európy.

Vladimir Putin sa vyjadril, že Severoatlantická aliancia stupňuje svoju agresívnu rétoriku a čoraz viac sa približuje k ruským hraniciam. Prítomnosť vojsk NATO v Pobaltí jednoznačne chápe ako ohrozenie bezpečnosti Ruskej federácie a táto situácia si vyžaduje posilniť jej obranyschopnosť. Nemyslíte si, že Slovensko bude takto prvé na rane?

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Pokým budeme robiť z Ruskej federácie svetového nepriateľa číslo jedna, tak sa nečudujme, že prichádzajú takéto protireakcie. Som za civilizovaný dialóg. Aj z toho dôvodu vítam ostatný samit amerického a ruského prezidenta. Aj keď neboli žiadne konkrétne výsledky, svetoví politici sa musia rozprávať. Takéto stretnutia vždy viedli k uvoľňovaniu napätia.

Prezident RF stále vyhlasuje, že sú pripravení viesť dialóg o celosvetovej, kolektívnej bezpečnosti. Západ však na ich snahy neodpovedá a reaguje čoraz väčšou agresiou. Nemáte pocit, že ide o slepú vieru vo vlastnú výnimočnosť a neomylnosť v snahe o vládu nad celým svetom? Neprivedie tento postoj nakoniec Európu k vojenskému konfliktu?

Stretnutí Trump – Putin musí byť na viacerých úrovniach čo najviac. Hlavne EÚ by mala mať snahu o intenzívnejší dialóg. Slovensko musí patriť medzi krajiny so zdravým rozumom. Na jednej strane sme členmi EÚ a NATO a plne si to uvedomujeme. Na strane druhej považujem osobne Ruskú federáciu za strategického partnera, pri ktorom máme povinnosť mať priateľské, vzájomne výhodné vzťahy. A nezabúdajme ani na históriu. Sloboda na konci druhej svetovej vojny prišla z východu, a to za obrovskú cenu na životoch vojakov vtedajšej Červenej armády.

Dnes ste poslancom NR SR a predsedom najsilnejšej politickej strany. Ovplyvnilo to nejako fungovanie koalície a aké sú v nej dnes vzťahy?

V rozhlase ráno niekedy hlásili a možno ešte aj hlásia pri hodnotení Dunaja, že „niveau stable“ alebo „bez peremen“. Takto nejako to vidím. Koaličná rada sa stretáva na úrovni predsedov strán, tam nie je zmena. Aby vláda bola informovaná, chodí na koaličné rady aj nový premiér Peter Pellegrini. Uvedomme si, že sa stretávajú tri úplne odlišné strany, napriek tomu garantujeme stabilitu v krajine, ale aj dôsledné plnenie vládneho programu. Slovensko šliape na plný plyn a k tejto koalícii neexistuje nijaká alternatíva. Predstavte si Igora Matoviča ako ministra financií, aby vedel lepšie zakrývať svoje daňové podvody, Luciu Ďuriš-Nicholsonovú ako ministerku zahraničných vecí alebo Ľubomíra Galka ako ministra vnútra, aby mohol ešte lepšie odpočúvať novinárov a svoje okolie.

Pominuli koaličné krízy vyvolávané predsedom SNS?

Všetci traja predsedovia vyvíjame maximálne úsilie, aby sme mali korektné, až priateľské vzťahy. Veľa sme už toho spolu prešli, bola by škoda, keby by sme tieto skúsenosti nevyužili na úplné naplnenie tohto volebného obdobia.

Hovoríte, že vaším cieľom je v roku 2020 opätovne vyhrať voľby. Aké predpokladáte ďalšie smerovanie Smeru?

Vyhrať voľby je legitímna ambícia. Smer-SD vyhral za sebou štvoro parlamentných volieb a logicky má realistickú predstavu vyhrať aj piate. Ale to bude možné len vtedy, ak sa bude strana správať ako skutočná sociálna demokracia a nebudeme robiť hókusy-pókusy s inou orientáciou. Myslím, že v tomto rozhovore som už definoval cieľovú skupinu sociálnej demokracie.

Médiá tvrdia, že Peter Pellegrini je len vami ovládaná figúrka. Aké sú vaše vzťahy? Je naozaj autonómny?

Peter Pellegrini je autonómny premiér a dobre mu to ide. Je aj podpredsedom strany, logicky preto je pri tvorbe najzákladnejších politických rozhodnutí, ktoré potom ako šéf exekutívy realizuje. Tandem Fico – Pellegrini funguje a má veľký potenciál.

Tento rok oslavuje SR oslavuje 25. výročie vzniku. Ako vnímate jej príbeh a čo čaká republiku v ďalšom období?

Slovensko je úspešný príbeh, v súčasnosti sa mu výnimočne darí a má všetky predpoklady na rýchlejšie približovanie sa k priemeru životnej úrovne EÚ. Mrzí ma, že mnohí politici, iní verejní predstavitelia, žiaľ, aj z radov cirkví, vnímajú našu krajinu ako čiernu dieru a nevidia na nej nič dobré. Takíto ľudia si nezaslúžia vlastný štát. Slovensko si vnútorne zaslúži podstatne objektívnejšie hodnotenie a najmä treba ľudí povzbudzovať, nie v nich vyvolávať nenávisť a zatrpknutie. Dá sa to dosiahnuť tým, že čo je zlé, a každá krajina má svoje starosti, to odmietneme, skritizujeme a čo je dobré, a toho je veľa, pochválime a vyzdvihneme. Naozaj by som bol rád, keby sa časy „sebabičovania“ skončili. Slovensko si takýto prístup nezaslúži.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria