DIKTATÚRU NECHCEME

Milan Uhrík: Ľudia sú prenasledovaní a zatváraní za svoje názory a myšlienky, často aj za tie, ktoré ani nevyriekli

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 30.08.2017

Drží sa hesla „Robte to, čo vám srdce hovorí, že je správne. Kritizovať vás budú tak či tak“. Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre a má 32 rokov. Študoval priemyselnú informatiku na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave, kde dostal cenu dekana a cenu IEEE. V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade. O rok neskôr stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v Nemeckom Wismare. V roku 2009 skončil inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika. V rokoch 2005 – 2009 súbežne študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. Doktorandské štúdium skončil v roku 2012 na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Na svojom konte má viac ako štyridsať vedeckých a odborných publikácií. Pracoval ako programátor webových aplikácií, neskôr ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support. V rokoch 2011 – 2014 pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave ako manažér projektov z fondov EÚ. V rokoch 2010 – 2015 bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Dnes je riaditeľom Úradu Banskobystrického VÚC a poslancom NR SR na ĽS Naše Slovensko. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonómiou a venuje sa bojovým športom. Milan Uhrík.

Slovenskú verejnosť zamestnáva predseda SNS Andrej Danko, ktorý jednostranne vypovedal koaličnú zmluvu. Ako vnímate koaličnú krízu?

Samotné vypovedanie bola len zástupná téma. Hlavným problémom je prekrytie káuz nominanta SNS Petra Plavčana na ministerstve školstva. Tristo miliónov eur, ktoré mali byť použité na vedu a výskum pre vysoké školy, takmer skončilo v súkromných rukách. Podľa médií išlo o spoločnosti, ktoré majú stáť v pozadí SNS. Andrej Danko nemal plán, konal skratovo a až po vypovedaní zmluvy začal riešiť, čo bude ďalej. Tak si vymyslel dodatočné podmienky, ktoré majú byť zapracované do koaličnej zmluvy. Jednoducho, vymýšľa počas behu, improvizuje a ani sám netuší, kam chce vlastne ísť.

Predpokladáte, že keď sa teraz „udobria“, bude táto vláda normálne vládnuť ďalej?

Určite. Robert Fico získal mediálny imidž premiéra, ktorý urobil poriadok. Odškodným pre poníženú SNS bude možnosť naďalej kšeftovať na ministerstve školstva. To, že niekto odíde z postu ministra, však z nášho pohľadu nie je nijaké vyvodenie zodpovednosti. Vôbec celá vládna kríza je však iracionálna. Požiadavky na podpísanie novej koaličnej zmluvy prišli zo strany SNS až vtedy, keď si Andrej Danko uvedomil, že to mediálne nezvláda a že rozohral hru, ktorú nemôže ustáť. Andrej Danko napriek tomu, že je kapitán, nemá jednoducho nijaký zmysel pre stratégiu.

Všetko nasvedčuje tomu, že starí politickí harcovníci ako Béla Bugár i Robert Fico ustúpili Andrejovi Dankovi a sú naďalej ochotní tolerovať jeho nevyspytateľné správanie. Prečo sa snažia udržať moc v rukách?

Ide im len o peniaze, najmä o eurofondy, ktorých čerpanie je v obrovskom omeškaní. Výzvy, ktoré sa vypisujú dnes, mali byť vypísané už v roku 2014 a projekty mali byť skončené do roku 2020. Vládni politici teraz narýchlo hľadajú spôsoby, ako čo najrýchlejšie minúť čo najviac peňazí. Je to pre nich veľká výzva, ale zároveň aj príležitosť na lukratívne kšefty. Smeru táto koaličná kríza vyhovuje, pretože SNS sa ukázala ako absolútne nekompetentná a verejnosť ich opäť vníma ako zlodejov.

Vládni činitelia hovoria, že na Slovensku neexistuje alternatíva tejto vláde...

Čo iné môžu povedať? Je v ich záujme, aby si ľudia mysleli, že iná možnosť neexistuje. Na túto otázku môžu dať odpoveď iba parlamentné voľby. Prieskumom verejnej mienky sa nedá veriť, pretože tie sú buď manipulované, alebo tendenčné, o čom sme sa opäť presvedčili pred minuloročnými voľbami.

ĽS Naše Slovensko má v NR SR štrnásť poslancov, ktorí predkladajú rôzne zákony, no zatiaľ neprešiel ani jeden...

Vo všeobecnosti sa opozičnej strane veľmi ťažko presadzuje jej program. ĽS Naše Slovensko je však špecifická, pretože my sme viac ako len v opozícii, sme v úplnej karanténe.

Konanie Andreja Danka považujem za politický amaterizmus bez zmyslu pre stratégiu.

Ani kolegovia z opozície nie sú ochotní podporiť naše návrhy zákonov napriek tomu, že ich navrhujeme v prospech občanov Slovenska. Veľmi sporadicky za nás zahlasujú niektorí jednotlivci alebo poslanci Sme rodina, ale systematicky ani jedna opozičná strana s nami nespolupracuje. Svoje návrhy s nami neprekonzultujú, ani nás neoslovia, keď zvolávajú mimoriadne schôdze NR SR. Naše podpisy pod návrhmi na mimoriadne schôdze chýbajú nie preto, že by sme nemali záujem, ale preto, že zvyšok opozície sa s nami nechce deliť o „opozičné úspechy“.

Ako s tým budete bojovať do konca volebného obdobia?

Neostáva nám nič iné, len predkladať návrhy zákonov a načrtávať možné riešenia spoločenskej situácie, aby ľudia vedeli, čo presadíme, ak v nasledujúcich voľbách získame väčšiu podporu. Snažíme sa napríklad zaviesť spravodlivosť do sociálneho systému a obnoviť slovenské poľnohospodárstvo. Medzi naše najkľúčovejšie návrhy zákonov patrilo obmedzenie prídavkov asociálom, ktorí nie sú ochotní ani pracovať, ani sa vzdelávať. Naopak, slušné rodiny sme chceli podporiť daňovým bonusom. Pripravujeme návrh zákona o verejnom obstarávaní, kde by sme chceli zakotviť, aby rôzne štátne inštitúcie, poskytujúce stravovacie služby – školy, zdravotné zariadenia, sociálne domovy mohli pri nákupoch uprednostňovať slovenské potraviny, zeleninu, ovocie, najlepšie z okolitých regiónov. Prečo by sme mali dovážať potraviny z ďalekej cudziny? Veď v našich regiónoch sú dostupné kvalitné slovenské potraviny. Týmto spôsobom by sme podporili naše poľnohospodárstvo, potravinárstvo a v konečnom dôsledku aj zamestnanosť v chudobných regiónoch Slovenska.

Máte obrovskú nevýhodu a tou je mediálna blokáda. A ak nejaká prezentácia je, tak len negatívna. Ako dostanete svoje myšlienky k občanom?

Mediálna blokáda, žiaľ, nie je nijaký mýtus, ale krutá realita. Naše tlačové konferencie sú často ignorované, dokonca aj v NR SR. Médiá buď vôbec neprídu, alebo ak aj prídu, tak jednoducho sa to k divákom alebo čitateľom nedostane. Nepotrebujeme, aby nás novinári vynášali do nebies. Chceme len to, aby si plnili svoje základné poslanie a tým je objektívne informovanie. V súčasnosti nemáme prakticky nijaký priestor na ucelenú mediálnu prezentáciu našich návrhov a myšlienok. Mainstreamové médiá naše príspevky vždy scenzurujú alebo účelovo povytrhávajú z kontextu. V súkromných rozhovoroch nám viacerí redaktori potvrdili, že spracovali príspevok, ale von sa buď nedostal, alebo im to nadriadení v Bratislave prikázali prerobiť.

Blokuje vás aj verejnoprávna televízia a rozhlas...

Napísali sme bývalému riaditeľovi RTVS Václavovi Mikovi list, aby zabezpečil objektivitu spravodajstva. Odpoveď bola, že si nenechá diktovať od politikov, kto a koľko priestoru v RTVS dostane. Samozrejme, politici nemajú právo diktovať RTVS, čo má vysielať a kto koľko priestoru na vystúpenie dostane, ale ak niekto nedostáva nijaký priestor, ide o extrém a cenzúru. V NR SR sme preto predložili novelu zákona, aby verejnoprávna televízia a rozhlas mali v zákone zakotvené povinné poskytovanie priestoru zástupcom parlamentných strán podľa volebných výsledkov. Veď aj voliči ĽS Naše Slovensko platia koncesionárske poplatky. Ľuďom sa našťastie postupne otvárajú oči a čoraz viac si všímajú rozdiel medzi realitou a ilúziou, ktorú im prezentujú médiá. Väčšina článkov už nie je spravodajstvo, ale komentované správy, ktoré sugestívne, podprahovo podsúvajú názory redaktora s cieľom vytvoriť určitý dojem. Podobným sugestívnym spôsobom moderátori často moderujú televízne relácie.

Nedávno ste zvolali tlačovku v súvislosti s útokom na mladé dievča na Horehroní a kritizovali ste nečinnosť polície. V akom štádiu je prípad?

Osobne sa v tomto prípade bližšie neangažujem. Viem, že polícia po útoku asociálnych Cigánov na dievča vôbec nekonala. Keby bola situácia opačná, že sa bieli, nebodaj holohlaví chlapci pokúsia napadnúť Cigánku, tak by ich protiextrémistická NAKA zadržala v ten istý deň. Nehovoriac o divadle, čo by z toho urobili médiá. Ak je to naopak, tak nikto ani neštekne.

Podľa vašich informácií sa na školách v Nitrianskom kraji objavil teror rómskych asociálov a rodičia sa boja svoje deti posielať do školy. Čo sa tam konkrétne udialo?

Riaditeľka základnej školy v Demandiciach začala kvôli peniazom zvážať do školy asociálov z okolitých osád. Štátny príspevok na žiaka z asociálnej rodiny je totiž zhruba dva a pol násobne vyšší ako na žiaka z usporiadanej rodiny. V praxi to znamená, že ak na bežného žiaka dostane ročne tisíc eur, tak na žiaka z asociálnej rodiny je to dva a pol tisíca eur, čo je pre školu ekonomicky výhodnejšie. Samozrejme, problémy nenechali na seba dlho čakať a zakrátko prišlo k sexuálnemu obťažovaniu, ale aj šikanovaniu. Rodičia slušných detí spísali petíciu a vyzvali vedenie obce na odvolanie riaditeľky školy. Situácia je už naozaj neúnosná a je absurdné, aby rodičia museli voziť svoje deti do iných škôl aj niekoľko kilometrov len preto, aby neboli vystavované šikanovaniu, ponižovaniu alebo sexuálnemu obťažovaniu.

Niektorí voliči vyčítajú ĽS Naše Slovensko, že sa problematike Rómov nevenuje a sľuby ostali nesplnené...

Nikdy nehovoríme výlučne o Cigánoch, ale vždy o asociáloch. Aj medzi Cigánmi je veľa slušných ľudí, sám mnohých poznám v našej dedine. V NR SR sme predložili minimálne štyri zákony v súvislosti s asociálnymi občanmi, ktorí nie sú ochotní pracovať a vzdelávať sa. Chceli sme im znížiť štátne prídavky. Mali sme záujem zaviesť zmeny v zákone o zbraniach a strelive, aby ľudia mali možnosť lepšie si chrániť svoj majetok aj rodinu. Takisto sme predložili zákon trestajúci nelegálny výrub stromov, zrealizovali sme vlakové hliadky... Absolútne nie je namieste vyčítať nám, že sa tejto problematike nevenujeme. Naopak, nikto v histórii Slovenska sa nesnažil tento problém vyriešiť tak intenzívne ako ĽS Naše Slovensko.

Medzi Cigánmi je veľmi veľa slušných ľudí, sám mnohých poznám v našej dedine.

Pred pár dňami ste oznámili, že sa budete uchádzať o post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja. Bola pre vás výzva to, že súčasný predseda je na svojom poste 16 rokov?

Šuškalo sa všeličo a to ešte skôr, ako som vôbec bol rozhodnutý, že budem kandidovať. To je čaro bulváru. Prvý dôvod, prečo som sa pre kandidatúru rozhodol, bol pocit, že žijeme v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Práve dnes som bol vypovedať na NAKA pre trestné stíhanie jedného nášho poslanca. Vládna moc zriadila špeciálne zákony, špeciálnu políciu, špeciálnu prokuratúru, špeciálne súdy – presne ako za čias najhlbšej totality. Ľudia sú prenasledovaní a zatváraní za svoje názory a myšlienky. Často dokonca aj za tie, ktoré ani nevyriekli, ale vyšetrovatelia im ich napriek tomu pripisujú. Na to sa nedá nečinne pozerať. Druhý dôvod je, že súčasný predseda VÚC Milan Belica je tam šestnásť rokov. Napriek tomu, že prebral kraj s nulovým dlhom, s ideálnymi podmienkami, pretože mal plnú podporu v zastupiteľstve, má dnes VÚC dlh 23 miliónov eur. Nitrianska župa realizuje mnohé zákazky oveľa drahšie ako napríklad banskobystrická župa. Milan Belica mal ideálne príležitosti, aby pozdvihol Nitriansky región, zlepšil život obyvateľov a vrátil kraju prestíž, ktorá mu historicky patrí. Namiesto toho vzbudil medzi ľuďmi frustráciu a vlnu nevôle.

Máte zmapovanú ekonomickú situáciu v Nitrianskom kraji?

Veľmi pozorne sledujem situáciu v nitrianskom VÚC, pretože je to aj moja politická povinnosť ako poslanca NR SR, pochádzajúceho z Nitrianskeho kraja. Samozrejme ma to zaujíma aj preto, že som už tretí rok riaditeľom úradu na banskobystrickom VÚC, takže veľmi dobre viem, ako funguje samosprávny kraj. Môžem porovnávať, za aké peniaze sa realizujú podobné zákazky v oboch krajoch. Zaujíma ma aj efektivita riadenia. Čudujem sa napríklad tomu, prečo je na úrade župana Belicu v Nitre zamestnaných viac ako 230 ľudí, keď v Banskej Bystrici nám stačí na chod prakticky totožného úradu len 150 ľudí.

Čím oslovíte voličov, čo im navrhujete, aké máte riešenia?

V každej pozícii, na ktorej som pôsobil, som sa snažil správať ako profesionál a nikdy som nešiel do osobných útokov a negatívnej konfrontácie. Určite nebudem v kampani vyťahovať súkromné „pikošky“, skôr sa sústredím na konštruktívny program. Chcem ponúknuť riešenia, hmatateľný prínos pre občanov. Bol by som rád, keby sme spustili optimalizačné procesy v kraji, zredukovali byrokratickú štruktúru, zefektívnili verejné obstarávanie, stransparentnili chod kraja, keby sa obnovilo viac kilometrov ciest. Sociálne odkázaným, ale aj seniorom v domovoch sociálnych služieb treba zlepšiť poskytované služby, v školách by sa malo viac podporovať stredné odborné vzdelávanie, pretože v našom kraji firmám chýbajú remeselníci. Ak by sa tieto optimalizačné mechanizmy zaviedli do praxe, kraj by mohol začať fungovať oveľa lepšie a všetkým obyvateľom Nitrianskeho kraja by sa žilo komfortnejšie.

Neobávate sa, že vládna moc bude tlačiť na zrušenie strany a bude chcieť znemožniť vašu kandidatúru?

Je to oprávnená obava, ale podľa právnej analýzy neexituje scenár, podľa ktorého by nás mohli stihnúť rozpustiť do termínu župných volieb. Skôr je predpoklad, že hrajú na rozpustenie strany niekedy pred parlamentnými voľbami v roku 2020. Takýto proces je veľmi zdĺhavý, na súdoch môže trvať aj roky. Samozrejme, keby štátna moc veľmi tlačila, tak to vie urýchliť. Ale určite to legitímne nestihne do župných volieb.

Všetko ovláda oligarchicko-politická mafia a tú chceme rozbiť a zničiť.

Aká je situácia v súvislosti so zakázaním strany? Prebieha konanie proti jej predstaviteľom?

Celý proces má dve roviny. Jedna je, že každého z nás osobne šikanujú, perzekvujú, zastrašujú, vyšetrujú... Nebudem hovoriť o dennodennej mediálnej šikane, to je už iná šálka kávy. Strana dostala obžalobu z Najvyššieho súdu SR, ku ktorej v týchto dňoch pripravujeme vyjadrenie. Musím povedať, že žaloba je napísaná čisto politologicky. Sú to len názory, domnienky a predpoklady prokurátora bez akýchkoľvek právne relevantných dôkazov. Po právnej stránke je to pamflet. Otázka je, do akej miery je nezávislý Najvyšší súd SR a najmä senát, ktorý bude o tom rozhodovať, či aj naň nebudú vytvárané tlaky.

Viete si predstaviť, že vašu stranu zakážu vzhľadom na to, že v NR SR máte v rámci demokracie a platných volieb štrnástich zákonodarcov?

V demokratickej spoločnosti by sa podobné záležitosti nemali diať, ale na Slovensku je to realita. Realizuje sa to na politickú objednávku vládnej moci a časti opozície. Nepodarilo sa im nás kúpiť ani zastrašiť, tak nás chcú natvrdo zakázať. Určite budeme hľadať spôsob, ako ísť ďalej.

Prečo po vás tak idú? Je to tým, že ste protisystémová a neštandardná strana?

Ak si pozriete naše návrhy zákonov a volebný program, zistíte, že sme proti rozkrádaniu štátu. Neštandardní možno z ich pohľadu sme, pretože nekradneme. Jedným z dôvodov uvádzaných v spomínanej žalobe na naše rozpustenie je, že údajne sme protisystémoví v tom zmysle, že chceme zrušiť demokratický systém. To sa však nezakladá na pravde. Nechceme tu nijakú diktatúru. Hovoríme o tom, že v tomto systéme všetko ovláda oligarchicko-politická mafia a tú chceme rozbiť a zničiť. Nechceme meniť režim ako taký. Reálne totiž aj z pohľadu európskej a globálnej politiky neexistuje v súčasnosti pre Slovensko lepšia alternatíva ako demokratické zriadenie.

V septembri oslavuje Slovenská republika 25. výročie Ústavy SR. Ako vnímate slovenský príbeh?

Dvadsaťpäť rokov je významný míľnik. Myslím si, že mnohí, ktorí úprimne stáli pri zrode druhej Slovenskej republiky, ani netušili, že raz bude ľudí na Slovensku vlastná vláda stíhať za pronárodné názory. Tragédia je, že v NR SR sedia aj dnes ľudia, ktorí boli proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Napriek tomu si myslím, že môžeme zmeniť Slovensko. Závisí to však od ľudí, od toho, či nám prídu dať svoj hlas vo voľbách, alebo ich premôže strach. Ľuďom treba vrátiť hrdosť a Slovenskú republiku opäť postaviť na nohy. Budúcnosť Slovenska nevidím v tom, že sa stále budeme niekomu klaňať. Máme množstvo šikovných ľudí, ktorí vedia uspieť doma aj vo svete, len potrebujú cítiť podporu aj zo strany štátu. Musíme začať veriť sami sebe a znovu kráčať vzpriamene. Politikov, ktorým vyhovuje, aby boli ľudia na kolenách, treba vymeniť. Nasledujúce roky budú zlomové a ja verím, že konečne príde čas, keď sa s mafiánmi a oligarchami už nebudeme baviť v rukavičkách.

 

 

 

 

 

Fotogaléria