NESLOBODNÁ UKRAJINA

Narodil sa 23. decembra 1953. Jeho otec bol poradcom veľvyslanca v Moskve, preto má maturitu zo strednej školy z Moskvy. V roku 1972 začal študovať na vysokej škole diplomatickej odbor medzinárodných vzťahov. Po predčasnom návrate na Slovensko študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde už popri štúdiu začal pracovať vo vysokoškolskom klube. Po roku 1989 začal podnikať. Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Po parlamentných voľbách 2016 sa stal poslancom NR SR za Sme rodina. Dnes pôsobí ako nezaradený poslanec a je členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá. V posledných týždňoch sa v médiách jeho meno skloňovalo v súvislosti s návštevou Krymu. Peter Marček.

Cesta na Krym dala do pohybu nielen Ministerstvo zahraničných vecí SR, ale aj ukrajinského veľvyslanca pôsobiaceho na Slovensku Jurija Mušku. Napriek upozorneniam, že porušíte ukrajinské zákony, ste na Krym predsa len vycestovali. Čo bolo prvoradým cieľom vašej cesty?

Ministerstvo zahraničných vecí je v mnohých stanoviskách a názoroch v trvalom pohybe. Netýka sa to len otázky Ukrajiny a Krymu, ale aj veľkého množstva stanovísk, ku ktorým sa vyjadruje inak, ako by to reálne chceli ľudia na Slovensku. Príkladom je napríklad otázka Katalánska, kde každý súdny človek vidí, že vôľa katalánskeho národa je iná ako vôľa Španielska, ktoré veľmi hrubým až násilným spôsobom potláča právo národov na sebaurčenie. Pokiaľ ide o porušenie alebo neporušenie zákonov Ukrajiny a stanoviska ukrajinského veľvyslanca na Slovensku Jurija Mušku, treba povedať, že pán veľvyslanec plače na nesprávnom hrobe. Ak je podľa neho územie ukrajinské, tak ma mali na Kryme privítať ukrajinskí hraničiari a colníci a v súlade s dohodou o bezvízovom styku mi popriať príjemný pobyt. Ale to sa nestalo. Privítali ma tam obyvatelia Krymu, ktorí sa slobodne rozhodli, že nechcú byť súčasťou Ukrajiny, ale že chcú mať samostatnú vlastnú Krymskú republiku. Tá následne uzatvorila dohodu o vstupe do federatívneho štátneho zväzku s niektorými inými štátmi v rámci Ruskej federácie, ktorú považujem za najväčší demokratický štát na svete. Hlavným dôvodom mojej cesty na Krym bola informácia z médií, že sa tam potláčajú ľudské práva. Bolo to vážne obvinenie, a preto som si to chcel preveriť. Zistil som, že to nie je pravda a pýtam sa: Prečo médiá uverejňujú takéto nepravdivé informácie?

Spolu s vami mali vycestovať aj ďalší štyria poslanci NR SR, no nakoniec ostali doma. Aké boli dôvody ich rozhodnutia?

Nechceli sa dostať do situácie, keď ich budú médiá perzekvovať len preto, že uplatnili svoje právo slobodne cestovať a na vlastné oči sa presvedčiť, čo je a čo nie je pravda. Treba médiá „pochváliť“. Ich tlak bol úspešný a dosiahli svoj cieľ. Zabrániť ľuďom poznať pravdu, ktorá je odlišná od toho, čo prezentujú médiá verejnosti. Rovnako je to aj s ministerstvom zahraničných vecí. Odporúčam každému, kto má pochybnosť o pravdivosti mojich slov, nech sa ide na Krym pozrieť. Mrzí ma, že to novinári neurobia sami. A nejde len o Krym. Ak chce niekto o niečom pravdivo písať, je prirodzené, že si informácie overí na vlastné oči. Dnes, v slobodnom svete, to už predsa nie je problém.

Cesta na Krym takmer vyvolala koaličnú krízu, tesne pred vaším odchodom sa vás zastal predseda NR SR a upozornil veľvyslanca Ukrajiny, že jeho vyjadrenia v súvislosti s poslancom NR SR sú nezlučiteľné s jeho mandátom na území SR. Boli vyjadrenia a vyhrážky ukrajinského veľvyslanca adekvátne?

Každý človek má právo na svoj osobný názor. To sa týka aj Andreja Danka a aj Jurija Mušku. Svoje názory obaja vyjadrili. Bolo to pred cestou a potešilo ma, že predseda NR SR sa zastal poslanca parlamentu, najmä, keď bol v práve a mal pravdu. Rovnako však chápem aj postoj veľvyslanca Ukrajiny. Ako diplomat nemôže byť slobodný a musí prezentovať stanovisko svojej vlády. Škoda len, že súčasná vláda Ukrajiny je úplne podriadená vôli USA, ktoré sa snažia aj za pomoci zradcovských poradcov z iných štátov (aj Slovenska) ukradnúť majetok a slobodu ukrajinskému ľudu. To ma veľmi mrzí a trápi, lebo na Ukrajine mám množstvo kamarátov a z rozhovorov s nimi viem, ako ukrajinský ľud trpí.

Po vašom návrate predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová zvolala zasadnutie výboru, ktorý odsúdil vašu cestu, považujúc ju za hanbu. Čo sa dialo na zasadnutí výboru?

Katka Cséfalvayová je mladé dievčatko, ktoré sa nerozhoduje samo. Každý jeden jej krok, ako správnej žiačke, ktorá je dosadená do NR SR, aby sa podučila vládnuť, schvaľujú stratégovia v organizáciách tretieho sektora, ktorí sledujú úplne iné ciele, ako je dobro a spokojnosť slovenského národa. Katka na to možno časom príde sama a uvedomí si jasnejšie, čo je hanba a kto ju Slovensku spôsobuje. To, že zvolala zasadnutie výboru, je v rozpore so zákonom, dokonca je to trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Keby bol generálny prokurátor menej vyťažený, určite by tento trestný čin dal stíhať. Lenže pri tom, koľko sa na Slovensku kradne, podvádza a porušujú práva, je tento trestný čin zanedbateľný. Z hľadiska dôležitosti je však závažný, lebo práve takýmto drobným porušovaním práv a ich následným netrestaním spustili fašizmus v Nemecku, pre ktorý umrelo niekoľko desiatok miliónov Európanov a Európa bola celá zničená. Na zasadnutí výboru sa vyjadrili kolegovia Osuský, Klus, ktorý mal od svojich sponzorov napísané, čo má povedať v súlade s vôľou zločinca, ktorý má zakázaný vstup do mnohých štátov EÚ a Veľkej Británie. Hovorím o Georgeovi Sorosovi, ktorého Veľká Británia ani za svoje hranice nevpustí. Stretnutie Andreja Kisku s dalajlámom nebolo v súlade so zahraničnou politikou SR. Preto sa treba opýtať, či moja cesta na Krym a Kiskovo stretnutie s burzovým špekulantom a rozvracačom národných štátov Sorosom či dalajlámom sú porovnateľné. Ak áno, tak aký to má politický dôsledok na zahraničnú politiku Slovenska?

Prečo podľa vás nechce EÚ ani USA rešpektovať vôľu Krymčanov, ktorí sa v referende slobodne rozhodli, ku komu chcú patriť?

Kým nezačne plnohodnotne fungovať PESCO, nemá význam sa o EÚ a jej postoji k čomukoľvek rozprávať. Stačí si prečítať zmluvu o NATO a čudujem sa, že nám dovolia slobodne dýchať. Politika USA je postavená na neustálom vytváraní tlaku a napätia vo svete. Povedzte mi jednu jedinú krajinu, ktorá mala reálny ekonomický, spoločenský, kultúrny, vzdelanostný profit zo vzťahu s USA. Všade, kde USA implementovali „americkú demokraciu“, na tento vzťah doplatili. Politiku USA sledujem veľmi dlho. Vnútroštátne je to najmenej demokratická krajina, lebo vôľa väčšiny ľudí, ktorí volia prezidenta, nie je akceptovaná. Volebný systém USA je navrhnutý tak, že nevyhrá ten, čo dostal najviac hlasov, ale ten, čo je špekulatívne zvolený podľa kľúča dohody, ktorá nezodpovedá reálnej vôli občanov USA. Ak niekto klame ľudí u seba doma, a to v takej základnej veci, ako je akceptovanie minimálne ich vôle, tak čo od takého partnera môžete čakať v medzinárodných vzťahoch. Nič dobré. A to bez ohľadu na to, ako sa správajú iné štáty, ako napríklad Rusko, Ukrajina, Španielsko, Írsko alebo aj Izrael vo vzťahoch s Palestínou. Cieľom USA bolo a vždy bude zotročovať iné štáty, a to nielen ekonomicky, vojensky i politicky. Presne tak to dnes prebieha aj na Ukrajine. Poradcov ako Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda, hoci sú múdri, ale nečestní, si USA vedelo vždy dobre zaplatiť. Navyše to neplatia zo svojho vrecka, raz sa kradne na Slovensku, raz v Česku, raz v Chorvátsku, raz v Kosove a teraz sa rabuje na Ukrajine. Keď sa proti tomu niekto postaví, médiá financované z reklám amerických korporácií to preonačia tak, aby si ľudia mysleli, že pravda je to, čo tisíckrát napíšu. A opäť ich treba pochváliť. Vedia to robiť výborne. Čím je človek viac ovplyvňovaný a nerozmýšľa, tým viac im na tieto lži naletí a ešte ich aj podporuje.

Silnie ten tlak práve pre ambície Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO?

Ukrajina je súčasťou Európy. Má vyše päťdesiat miliónov obyvateľov. EÚ by po strate poslaneckých miest Veľkej Británie v Európskom parlamente mala úplne iné rozloženie síl, keby prijala Ukrajinu. Preto je tu jasná odpoveď, prečo Ukrajina a ani Turecko v EÚ nebudú. To by mal vedieť každý, kto napočíta do päťsto.

Je Ukrajina pripravená na takéto rozhodnutia?

Nie. Samotný Donald Trump to jasne povedal: EÚ je naším nepriateľom. Ukrajina dnes nie je slobodná. Jej názory, ktoré sú papagájovaním záujmov iných, nikoho nezaujímajú. A to ma veľmi trápi, lebo Ukrajina si to nezaslúži.

Veľmi dobre si pamätám podmienky vstupu SR do EÚ a NATO. Predstavitelia EÚ Slovensko šikanovali s plnením kritérií, aby sme mohli do týchto „elitných“ klubov vstúpiť. Spĺňa „elitné“ kritériá aj Ukrajina?

Nenazval by som podmienky vstupu do EÚ šikanovaním. Boli to jasné, logické pravidlá a zásady. Je dobré, že bol vstup pre nás tvrdý. Prispelo to k stabilite, ktorá je dôležitá pre fungovanie správy štátu. Práve naopak, mrzí ma, že sa nedotiahli podmienky zabraňujúce úplatkárstvu, klientelizmu, vydieraniu ľudí cez mzdovú politiku, sociálne a zdravotné záruky. Ukrajina je nanešťastie nespôsobilá dodržať akúkoľvek požiadavku z kritérií, ktoré boli v čase nášho vstupu podmienkou na prijatie do EÚ. Treba však povedať, že nejde o päť miliónov ľudí, ale päťdesiat. Je to dvadsaťkrát ťažšie. NATO, to je iná káva. Do severoatlantickej aliancie sme vstupovali pod vedením vlády Mikuláša Dzurindu. Človeka, ktorý sa nechal rovnako ako Ivan Mikloš práve USA zmanipulovať na kroky, ktoré Slovensku veľmi poškodili. Slovania sú mierumilovní. Neobľubujeme spory, hádky, vojny. Nemáme záujem na zasahovaní do vecí iných štátov, nechceme ich poúčať a meniť na náš obraz. Napriek tomu sme členom vojenského spolku, ktorý takéto veci realizuje. Nehodíme sa tam. Keď sa stretávam s ľuďmi, drvivá väčšina mi hovorí, že nechce, aby sme boli súčasťou zla a lží, ktoré NATO po svete rozosieva.

Pár dní pred vami sa z Krymu vrátili poslanci českého parlamentu. Máte informácie, že táto ich návšteva vyvolala v ČR podobnú hystériu ako na Slovensku?

Slovo hystéria nie je namieste, ale je pravda, že Česi sú v tomto smere rozumnejší.

Pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli, že na Krym sa chystá ďalšia delegácia z Japonska a Nemecka. Prečo je podľa vás zrazu taký záujem o Krym? Čo je cieľom týchto návštev?

Nechápem, čo je na tom divné. Krym je normálna, slobodná, demokratická krajina, bude navštevovaná miliónmi ľudí ročne, keď sa dokončia nevyhnutné investície po dvadsaťročnom zanedbaní starostlivosti. Krym Ukrajine iba dával a nič naspäť nedostával. Aj to môže byť príčinou jej postoja. Krym má plány a možnosti, aké má málo oblastí vo svete. Dajú sa tam rozumne investovať stovky miliárd eur a rovnako sa dá očakávať ich reálna návratnosť v krátkom čase. Tá krajina má veľký potenciál i budúcnosť.

Opakovane ste sa vyjadrili, že Krym bol, je a bude ruský. Stotožňujú sa s týmto tvrdením aj samotní obyvatelia Krymu?

Mne mnohí z nich povedali, že áno, sú tam šťastní, usmiati ľudia.

Prezradili ste, že táto návšteva na polostrove Krym bola pre vás prvá. Ako ste ju vnímali?

Dobre. Trochu otravné je, že namiesto dvoch hodín letu musíte ísť cez Moskvu, lebo „demokratické“ štáty nepovolia priame lety. Rovnako „demokratické“ telekomunikačné spoločnosti by mohli mať rozum a odblokovať svoje pripojenie na Krymskú telekomunikačnú sieť. O bankách, ktoré obmedzili používanie platobných kariet, ani nehovorím. Na druhej strane ich aj chápem. Byť zaradený na sankčný zoznam USA preto, že budú robiť to, čo majú v predmete činnosti, sa nikomu nepáči. Ide o formu vydierania, ktorá Slovanom nesedí.

Ruské i krymské médiá vašej misii venovali vo svojich spravodajstvách dostatok priestoru. Máte spätnú väzbu, čo znamenala návšteva zo Slovenska pre nich?

Propagáciu, ktorá potvrdzuje, že na svete sú aj normálni ľudia, čo rešpektujú ich rozhodnutie byť slobodný. Určite im to pomáha. Byť odvrhnutý je veľmi nepríjemné a smutné. To sa netýka iba jedincov, ale aj väčších sociálnych skupín. Morálne sa cítim aj ja čistejší, keď som pomohol utláčanému. Nikdy som nemal rád tých, čo sa svojou fiktívnou mocou stavali do polohy vodcov a týrali iných. Je to nemorálne.

Aká je v súčasnosti situácia na Kryme? Aká je životná úroveň, bezpečnosť a možnosť cestovania na Krym?

Životná úroveň nie je taká ako u nás na Slovensku, ale ľudia chápu, že sankcie im škodia. Po tom, ako Ukrajina dvadsať rokov Krym okrádala a neinvestovala tam, prichádzajú miliardové investície Ruskej federácie do verejného sektora. Je to výborná pomoc, ale, žiaľ, stále nedostačujúca. Na takmer deväťdesiat percent je dokončené nové letisko, diaľnice. Súkromný sektor však bude potrebovať minimálne tri až desať rokov na to, aby postavili „nové Monako“.

Spolu s vami vycestovala aj skupina podnikateľov. S akými výsledkami sa vrátili?

Dohodli sa tri kontrakty a vytvorili sme obchodnú komoru. Považujem to za dobrý výsledok vzhľadom na päťdňový pobyt na Kryme.

Pred pár dňami vznikla Krymská deklarácia, ktorá bola výsledkom slovenskej návštevy na Kryme. Čo je jej obsahom?

Deklarácia má šesť dôležitých bodov a hovorí aj o tom, že ľud Krymu si slobodne uplatnil svoje neodňateľné, nescudziteľné a neprenosné právo na sebaurčenie, ktoré je nepopierateľné. Krymská republika prijala zákony zaručujúce všetky práva menšín tak, ako ich majú ukotvené aj štáty tvoriace Európsku úniu. Dnes, napriek krutým sankciám zo strany zahraničných mocností a súkromno-štátnych skupín drancujúcich Ukrajinu, sa aj vďaka pomoci republík združených do Ruskej federácie ekonomická integrácia Krymu rozvíja vo všetkých oblastiach potrebných pre fungujúci štát. Jeho poloha je objektívne strategická, čo prinieslo obyvateľom Krymu počas všetkých období veľa výhod, ale zároveň aj nevýhod. Ponorkové základne ruskej armády sa pokúsila zrušiť bábková vláda Ukrajiny, riadená poradcami z USA, schovaných za deklarované záujmy všetkých členských štátov NATO, krymské obyvateľstvo to však odhalilo a zabránilo narušeniu rovnováhy síl.