POLITICKY ZNEUŽÍVANÁ

Peter Tóth: Anna Remiášová iba ťažko pripustí, že jej syn mohol byť v spojení s dílermi drog

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 27.04.2017

Čiernym písmom sa do dejín práva zapíše 5. apríl 2017. Poslanci Národnej rady SR v tento deň zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998, ako aj milosť exprezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi 12. decembra 1997. Parlament prijal uznesenie, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Hlasovanie si prišli osobne pozrieť aj viacerí členovia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom. Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali i všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS.

Lehota 60 dní

Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo bude mať Ústavný súd SR. Ten do 60 dní buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v uvedenej lehote nijaké stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. Právomoc rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. Týždeň pred hlasovaním o zrušení amnestií za ňu hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci okrem Antona Hrnka zo SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽaNO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených. Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidenta SR sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). Podľa bývalého agenta ŠtB a poslanca NR SR Jána Budaja, ktorý opätovne v parlamente predložil zákon na zrušenie Mečiarových amnestií, s prípadom súvisí aj tragická smrť Róberta Remiáša.

Vyšetrovanie sa neskončilo

Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, čo potvrdil aj bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo: „Na vyšetrenie prípadu vraždy Róberta Remiáša sú dnes lepšie podmienky ako kedykoľvek v minulosti. Nič nebráni, aby sa v tejto veci viedlo trestné konanie aj bez zrušenia amnestií, prinajmenšom dovtedy, kým sa jednoznačne nepreukáže, že vražda súvisela so zavlečením Kováča mladšieho. Správnosť tohto tvrdenia dokazuje aj skutočnosť, že vyšetrovanie vraždy Remiáša sa neskončilo po vyhlásení Mečiarových amnestií v roku 1998, ale sa v ňom pokračovalo až do roku 2006, keď bolo konanie prerušené. Od 8. februára 2016 sa v ňom opäť pokračuje.“ Nakoniec toto tvrdenie potvrdil aj bývalý šéf rozviedky slovenskej tajnej služby a exnovinár denníka SME Peter Tóth: „Vyšetreniu smrti Róberta Remiáša nebránili Mečiarove amnestie. Prinajmenšom od konca roku 1998 si dokonca môžeme byť istí, že v ceste objasneniu prípadu nestoja ani politické prekážky. Kauza Remiáš ostáva zatiaľ otvorená preto, lebo jej objasňovanie sa uberalo nesprávnym smerom. Takmer neriešiteľným problémom prípadu Róberta Remiáša je to, že vo verejnej diskusii sa zámerne obchádzajú tienisté stránky jeho života. Bezprostredne po jeho vražde a s ohľadom na vtedajšie časy to bolo prirodzené. V súčasnosti je toto mlčanie neudržateľné.

Nepoškvrnený obraz hrdinu

Dá sa nepochybne pochopiť, že matka, pani Anna Remiášová, iba ťažko pripustí, že jej syn mohol byť v spojení s dílermi drog a že ako príslušník polície zlyhal. V očiach matky bude Róbert Remiáš vždy jej dieťa a s tým sa nedá robiť nič, len to rešpektovať. Verejnosti však v tomto ohľade robia medvediu službu mnohí politici a väčšina médií. Najmä poslanci z okruhu Igora Matoviča potrebujú zachovať nepoškvrnený obraz hrdinu Róberta Remiáša, pretože bez sekulárneho svätca by nefungovala ich kampaň založená na zneužívaní emócií. Nejde o dokázanie toho, že Róbert Remiáš bol drogový díler, ale o objektívne zistenie skutkového deja. A to sa zakrývaním si očí pred nepohodlnou realitou docieliť nedá. V kauze Róberta Remiáša sledujeme pozoruhodný paradox alebo prinajmenšom neobvyklú úmeru: s pribúdajúcim časom od tragickej udalosti emócie neopadávajú. Síce sa výrazne nezvyšujú, ale ostávajú rovnako veľké. Rozdiel je len v tom, že tak trochu záhadným spôsobom preskakujú na novú generáciu, ktorá v roku 1996 nežila alebo bola ešte v plienkach.

Lexa splnomocnil Hlbočana

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.