POLITICKY ZNEUŽÍVANÁ

Peter Tóth: Anna Remiášová iba ťažko pripustí, že jej syn mohol byť v spojení s dílermi drog

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 27.04.2017

Čiernym písmom sa do dejín práva zapíše 5. apríl 2017. Poslanci Národnej rady SR v tento deň zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998, ako aj milosť exprezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi 12. decembra 1997. Parlament prijal uznesenie, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných. Hlasovanie si prišli osobne pozrieť aj viacerí členovia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom. Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali i všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS.

Lehota 60 dní

Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo bude mať Ústavný súd SR. Ten do 60 dní buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v uvedenej lehote nijaké stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. Právomoc rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. Týždeň pred hlasovaním o zrušení amnestií za ňu hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci okrem Antona Hrnka zo SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽaNO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených. Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidenta SR sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). Podľa bývalého agenta ŠtB a poslanca NR SR Jána Budaja, ktorý opätovne v parlamente predložil zákon na zrušenie Mečiarových amnestií, s prípadom súvisí aj tragická smrť Róberta Remiáša.

Vyšetrovanie sa neskončilo

Toto tvrdenie sa však nezakladá na pravde, čo potvrdil aj bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo: „Na vyšetrenie prípadu vraždy Róberta Remiáša sú dnes lepšie podmienky ako kedykoľvek v minulosti. Nič nebráni, aby sa v tejto veci viedlo trestné konanie aj bez zrušenia amnestií, prinajmenšom dovtedy, kým sa jednoznačne nepreukáže, že vražda súvisela so zavlečením Kováča mladšieho. Správnosť tohto tvrdenia dokazuje aj skutočnosť, že vyšetrovanie vraždy Remiáša sa neskončilo po vyhlásení Mečiarových amnestií v roku 1998, ale sa v ňom pokračovalo až do roku 2006, keď bolo konanie prerušené. Od 8. februára 2016 sa v ňom opäť pokračuje.“ Nakoniec toto tvrdenie potvrdil aj bývalý šéf rozviedky slovenskej tajnej služby a exnovinár denníka SME Peter Tóth: „Vyšetreniu smrti Róberta Remiáša nebránili Mečiarove amnestie. Prinajmenšom od konca roku 1998 si dokonca môžeme byť istí, že v ceste objasneniu prípadu nestoja ani politické prekážky. Kauza Remiáš ostáva zatiaľ otvorená preto, lebo jej objasňovanie sa uberalo nesprávnym smerom. Takmer neriešiteľným problémom prípadu Róberta Remiáša je to, že vo verejnej diskusii sa zámerne obchádzajú tienisté stránky jeho života. Bezprostredne po jeho vražde a s ohľadom na vtedajšie časy to bolo prirodzené. V súčasnosti je toto mlčanie neudržateľné.

Nepoškvrnený obraz hrdinu

Dá sa nepochybne pochopiť, že matka, pani Anna Remiášová, iba ťažko pripustí, že jej syn mohol byť v spojení s dílermi drog a že ako príslušník polície zlyhal. V očiach matky bude Róbert Remiáš vždy jej dieťa a s tým sa nedá robiť nič, len to rešpektovať. Verejnosti však v tomto ohľade robia medvediu službu mnohí politici a väčšina médií. Najmä poslanci z okruhu Igora Matoviča potrebujú zachovať nepoškvrnený obraz hrdinu Róberta Remiáša, pretože bez sekulárneho svätca by nefungovala ich kampaň založená na zneužívaní emócií. Nejde o dokázanie toho, že Róbert Remiáš bol drogový díler, ale o objektívne zistenie skutkového deja. A to sa zakrývaním si očí pred nepohodlnou realitou docieliť nedá. V kauze Róberta Remiáša sledujeme pozoruhodný paradox alebo prinajmenšom neobvyklú úmeru: s pribúdajúcim časom od tragickej udalosti emócie neopadávajú. Síce sa výrazne nezvyšujú, ale ostávajú rovnako veľké. Rozdiel je len v tom, že tak trochu záhadným spôsobom preskakujú na novú generáciu, ktorá v roku 1996 nežila alebo bola ešte v plienkach.

Lexa splnomocnil Hlbočana

Po rokoch sa do diania aktívne zapojila aj Anna Remiášová a svoje účinkovanie spojila so stranou Igora Matoviča, ktorý možno už dnes ako chladnokrvný machiavellista uvažuje o tom, že ju v roku 2020 zaradí do prvej desiatky na kandidátke OĽaNO,“ uzatvára svoje konštatovanie Peter Tóth. Splnomocnený advokát Ivana Lexu Ľubomír Hlbočan tvrdí, že zrušením amnestií príde k porušeniu deľby moci v štáte. Domáca i zahraničná stabilná judikatúra súdov, právna prax krajín EÚ zreteľne definuje, že amnestiálne rozhodnutie nie je odstrániteľné, vylúčená je možnosť jeho retroaktívneho zrušenia. Dôvod neprístupnosti trestného stíhania nemôže odpadnúť a nemožno obnoviť odložené trestné stíhanie. Ide o zánik trestnosti a trestnej zodpovednosti. Predmetná judikatúra k inštitútu amnestie bola obsiahnutá aj v spore Ivana Lexu pred Ústavným súdom SR (1999) a Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva v Štrasburgu (2008), dokonca Ústavný súd ČR citoval tieto právne úvahy o odmietnutí návrhu na revíziu amnestie udelenej prezidentom ČR Václavom Klausom (2013). Ivanovi Lexovi mieni Ľubomír Hlbočan ako jeho poverený právny zástupca odporučiť, aby si vyhradil právo ako dotknutá osoba a zvážil možnosť použitia právnych prostriedkov proti protiústavnému postupu nášho zákonodarného zboru.

Chronológia udalostí týkajúcich sa amnestií expremiéra Vladimíra Mečiara

3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR Rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa začínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.

7. júla 1998 - Vladimír Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu. Odstránili sa ňou nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3. 3. 1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.

8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách Zmarené referendum a Únos občana Michala Kováča ml.

4. februára 1999 - Ústavný súd SR rozhodol, že nijakú amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.

11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady SR a podpredseda KDH Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.

29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.

14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR ho neschválilo.

20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.

25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.

18. mája 2005 - Plénum návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.

29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.

19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Berényi (SMK) nehlasoval.

26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.

28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.

31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.

22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.

3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by ich zrušil.

21. novembra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhla opozícia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO-NOVA).

30. marca 2017 - Národná rada SR získava kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý má smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Zmena Ústavy SR zároveň prináša pravidlo, že zrušenie amnestií či milostí musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR.

3. apríla 2017 - Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu Ústavy SR, ktorá dáva parlamentu kompetenciu rušiť protiprávne amnestie a individuálne milosti prezidenta.

5. apríla 2017 – Poslanci NR SR zrušili tzv. Mečiarove amnestie a individuálnu milosť prezidenta pre Michala Kováča ml.