REVOLUCIONÁR NA VOĽNEJ NOHE

Pavol Demeš - koordinátor kampane ADOSŤ! - je so svojím životopisom priam ukážkový príklad zástupcu amerických záujmov v stredoeurópskom priestore. Už začiatkom 90. rokov začal po krátkom období na čele ministerstva medzinárodných vzťahov postupne spolupracovať snáď so všetkými významnejšími prozápadnými mimovládnymi organizáciami. Svoje skúsenosti z protimečiarovskej kampane OK '98 potom v sieti prozápadných agentov tretieho sektora zúročil v zahraničí.

Proamerický Che Guevara

Známe porekadlo hovorí, že doma nie je nikto prorokom, a preto si aktivity pána Demeša v spojitosti so štátnymi prevratmi všímajú viac v cudzine ako doma. Už v roku 2005 novinár Vincent Jauvert z francúzskeho týždenníka Le Nouvel Observateur konštatuje, že vývozom revolučného know-how do krajín zmietaných občianskymi nepokojmi sa zaoberajú desiatky dobre organizovaných „proamerických Che Guevarov“ z viacerých postkomunistických štátov. Slováka Pavla Demeša označil za najskúsenejšieho z nich. Oprávnene, veď ten svoj talent ukázal už v Srbsku, kde ako riaditeľ mimovládky German Marshall Fund spolu s inými emisármi liberálnej demokracie asistoval pri zosadení Miloševičovho režimu. Jauvert v článku cituje niekoľko Demešových vyjadrení, v ktorých vysvetľuje, ako zorganizovať dokonalý prevrat, čo opisuje sucho a metodicky, akoby šlo o nejaký recept z kuchárskej knihy. Asistovať pri rozvracaní zriadení nevyhovujúcich USA bola preňho v tom čase napokon rutinná činnosť. Pozornosť mu vo svojej knihe s titulom Nová studená vojna venuje aj kanadský žurnalista Mark MacKinnon. „Podporovaný americkými mimovládkami cestoval do Srbska, Ukrajiny a Bieloruska, aby tam trénoval opozičné hnutia,“ píše MacKinnon o Demešovi a pripisuje mu aj citát: „Na boj s novými formami autoritárstva sme vyvinuli občiansky softvér.“

Osvedčený vzor

Tento softvér sa Demeš snaží opäť nainštalovať aj vo svojej vlasti. Súčasná vláda nie je stopercentne po chuti Západu, a tak tento člen rady starších sorosovskej Nadácie otvorenej spoločnosti opäť oprašuje svoje revolucionárske triky. Stojí za to analyzovať už len samotný názov kampane, ktorú koordinuje. V Srbsku prišiel Demeš do kontaktu s opozičným hnutím Otpor! (Odpor!) a podľa tohto vzoru vznikla v Gruzínsku podobná iniciatíva Kmara! (Dosť!) s identickým logom. Demeš mal pritom podľa spomenutých zdrojov trénovať na Ukrajine aktivistov ďalšieho protivládneho hnutia, inšpirovaného predchádzajúcimi dvoma – Pora! (Je čas!). Nazvať kampaň slovenských učiteľov ADOSŤ! je teda v súlade s revolučnou šablónou. Organizovať takúto kampaň krátko pred voľbami je tiež v súlade s Demešovou tézou „volebnej revolúcie“, ktorú opisuje MacKinnon. Mohlo by sa zdať, že učitelia boli od začiatku len prostriedok, a nie cieľ celého snaženia, no nerád by som prezidentom Georgeom Bushom vymenovanému „šampiónovi slobody“ predsa len krivdil.