SOCIALIZMUS VERZUS KAPITALIZMUS

Na svet prišiel 21. decembra 1967 v bieloruskom meste Žodino. Po absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov MZV ZSSR s vyznamenaním v roku 1991 vstúpil do diplomatických služieb a začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí ZSSR. Potom pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie, kde zostal do roku 1994, keď sa jeho pracoviskom stalo Ministerstvo zahraničných vecí Bieloruskej republiky. Post mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca zastával v Egypte, neskôr v Izraeli. V rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako poradca bieloruského prezidenta pre zahraničnopolitické a zahraničnoekonomické záležitosti. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bieloruskej republiky na Slovensku Igor Alexandrovič Leščeňa.

Médiá, ale aj niektorí západní politici o Bielorusku doma i vo svete informujú zvyčajne len vtedy, keď sa tam konajú voľby alebo nejaká iná väčšia udalosť. Vaša krajina je v podstate stále veľkou neznámou v našich končinách. Aký je dnes život v Bielorusku?

Bielorusko je tak ako Slovensko mladý štát, nezávislosť sme získali v roku 1991. Dnes však máme byť na čo hrdí. Sme moderný európsky štát s rozvinutým priemyslom, službami aj poľnohospodárstvom. Patríme medzi lídrov svetových producentov nákladných áut, traktorov, komunálnej techniky a techniky na stavbu ciest. Bielorusko je prakticky potravinovo sebestačné, dovážame menej ako 10 percent potravín, pričom patríme medzi päť najvýznamnejších exportérov mlieka a mliečnych výrobkov na svete. Vypustili sme do vesmíru prvé umelé družice. A v neposlednom rade sa nám darí aj v športe. Vyše dvesto našich športovcov dosiahlo úspech na olympijských hrách. V roku 2014 sa u nás uskutočnili majstrovstvá sveta v hokeji - mimochodom, v počte fanúšikov, ktorí k nám vtedy prišli, bolo Slovensko na štvrtom mieste z krajín EÚ.

Mnohé západné médiá aj niektorí politici sa o Bielorusku vyjadrujú negatívne. Tvrdia, že sa nachádza v medzinárodnej izolácii. Aká je skutočná situácia?

Bielorusko vždy uskutočňovalo vlastnú politiku a hájilo svoje zahraničnopolitické záujmy. To sa nie každému páči. Posledné roky bol imidž štátu v očiach Západu skutočne negatívny. Ako však možno izolovať krajinu, ktorá leží v geografickom centre Európy? Bielorusko patrí k najdôležitejším tranzitným koridorom v obchode únie s Ruskom, krajinami situovanými ďalej na východ aj Ďalekým východom. EÚ už dlhé roky predstavuje druhý najdôležitejší trh, v roku 2015 jej podiel v celkovom bieloruskom exporte predstavoval 32 percent. Naše západné hranice sú spoľahlivá bariéra pred nelegálnou migráciou. Hráme dôležitú úlohu aj v riešení ukrajinského konfliktu. Vzťahy s EÚ aj USA sa postupne zlepšujú. Vo februári tohto roku Rada EÚ definitívne zrušila sankcie proti Bielorusku a po dvadsiatich rokoch sa podpísali nové medzivládne dohody so Spojenými štátmi. Úzko spolupracujeme s krajinami postsovietskeho priestoru, sme členom Spoločenstva nezávislých štátov aj Eurázijskej ekonomickej únie. K našim partnerom patria i vzdialenejšie krajiny ako Čína, Vietnam, Egypt, Irán, India, Pakistan, Argentína, Brazília alebo Kuba. Aktívne sa zapájame do činnosti OBSE, Šanghajskej organizácie spolupráce či Stredoeurópskej iniciatívy, ktorej budeme v budúcom roku predsedať. Málokto na Slovensku vie, že patríme k zakladateľským krajinám OSN. Toto právo sme dostali spolu s Ukrajinou za zásluhy našich národov v boji proti fašizmu.

Žijeme v časoch, keď Európa potrebuje Rusko a Rusko potrebuje Európu. Aké vzťahy má vaša krajina s Ruskom?

Rusko je hlavný partner a spojenec Bieloruska. Naše vzťahy sa zakladajú na spoločnej histórii, vzájomne sa dopĺňajúcich ekonomikách, blízkych medziľudských vzťahoch. V roku 1999 sme podpísali Dohovor o vytvorení zväzového štátu a v jeho rámci upevňujeme naše integračné vzťahy. Tento unikátny dokument nemá obdobu v učebniciach medzinárodného práva. Priemerne veľká európska krajina a svetová mocnosť spolupracujú ako rovný s rovným. Realizujeme spoločné projekty, bežné sú spoločné zasadnutia vlád, stretnutia predstaviteľov výkonnej aj zákonodarnej moci. Bielorusko a Rusko možno označiť za zákonodarcov integračnej módy v postsovietskom priestore. Mnohé zo skúseností bielorusko-ruskej integrácie využila Eurázijská ekonomická únia. Občania Bieloruska majú v Rusku – ako aj Rusi v Bielorusku – prakticky rovnaké právo na vzdelanie aj lekársku starostlivosť. Medzi našimi krajinami nie sú hranice. Rusko je náš hlavný obchodno-ekonomický partner, pripadá naň vyše 48 percent obratu tovaru: 39 percent exportu a viac ako 56 percent importu. Pozitívny vývoj dialógu Bieloruska a EÚ však neprekáža blízkym vzťahom s Ruskom. Chceme spolupracovať so Západom aj Východom.

Z médií sa dozvedáme, že Bielorusko je posledná bašta socializmu, komunizmu a diktátorstva v Európe. Vo vašej krajine však dnes sídlia mnohé západné spoločnosti...

Skutočne, z mnohých zahraničných masmédií neraz zneli na našu adresu takéto slová. Našťastie, mnohé medzinárodné spoločnosti dali prednosť objektívnym informáciám. A tak sa dnes môžeme pochváliť množstvom vysokotechnologických podnikov. Stadler, Kronospan, Geely, Heineken, Henkel – to je len niekoľko spoločností, ktoré s nami aktívne spolupracujú a otvorili u nás svoje závody. V správe Svetovej banky Doing Business za rok 2016 sa Bielorusko zo 189 štátov celého sveta umiestnilo na 7. mieste z hľadiska vhodných podmienok na registráciu vlastníctva a na 29. mieste z hľadiska plnenia zmlúv. Naša krajina zastáva 4. miesto v množstve uskutočnených reforiem za posledných desať rokov s cieľom zlepšenia podnikateľských podmienok.

Prečo je teda v médiách toľko negatívnych informácií?

Lebo sme si zvolili tú najťažšiu, ale zároveň najrozumnejšiu cestu reformovania ekonomiky. Nerobili sme revolúciu, rozhodli sme sa zachovať to najlepšie zo socializmu. Zachovať, rozvinúť a prispôsobiť výzvam súčasného sveta. V Bielorusku sa ako v „montážnej hale“ bývalého Sovietskeho zväzu sústredili gigantické podniky, ktorých produkcia je určená predovšetkým pre zahraničných zákazníkov. Len 2 – 3 percentá traktorov vyrábaných na Minskom traktorovom závode zostávajú v našej krajine. Sklápače na ťažký náklad od 25 do 450 ton nemáme u nás kde použiť. Takéto podniky nielenže prežili, ale urobili aj kvalitatívny skok. Napríklad kým spomínaný Minský traktorový závod v časoch ZSSR vyrábal len niekoľko modelov traktorov, v súčasnosti produkuje vyše 100 modelov a viac ako 200 ich variantov na všetky klimatické a prevádzkové podmienky. Bielorusko rozvíja sociálne orientovanú ekonomiku. Podľa Programu rozvoja OSN patria rozdiely medzi chudobnými a bohatými u nás k tým najmenším na svete.

Na Slovensku dnes mnohí odborníci aj politici považujú za chybu privatizáciu strategických podnikov. Aká je situácia v Bielorusku? Sú všetky strategické podniky v rukách štátu?

Bieloruská trhová ekonomika je sociálne orientovaná. Veľké podniky sa transformovali na akciové spoločnosti, štát si však v nich ponechal kontrolné balíky akcií. Na štátny sektor pripadá približne 70 percent priemyselnej výroby. Práve vďaka štátnemu sektoru dnes produkujeme 17 percent všetkých kombajnov na svete, 6 percent traktorov, 6,4 percenta ľanových vláken, 1,6 percenta zemiakov a podiel veľkokapacitných sklápačov na svetovom trhu dosahuje 30 percent. V regióne SNŠ si Bielorusko zachováva vedúce pozície v oblasti chémie, spracovania ropy, v poľnohospodárskom a automobilovom strojárenstve, agropriemysle aj ľahkom priemysle. Akcie všetkých podnikov môže vláda predať zahraničnému investorovi, privatizácia štátneho majetku však musí byť orientovaná na jeho efektívnejšie využívanie a nesmie byť ohrozená ekonomická bezpečnosť krajiny. Znamená to zachovanie vedúceho postavenia štátu v strategicky dôležitých oblastiach, ako je napríklad energetika. Bielorusko si zvolilo taktiku „bodovej“ privatizácie, zameranej na získanie súkromného kapitálu do tých podnikov, kde je nevyhnutná modernizácia alebo prílev ďalších financií.

Spolupracuje Bielorusko s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou? Aký je vplyv zahraničného kapitálu na ekonomiku krajiny, jej bankový a finančný sektor?

V Bielorusku dnes pôsobí 27 bánk a nebankových finančných spoločností oprávnených uskutočňovať bankové operácie. Zahraničný kapitál sa pritom nachádza v 21 bankách, ale len v 15 z nich jeho podiel v základnom imaní prevyšuje 50 percent. Okrem toho má u nás svoje pobočky šesť zahraničných bánk. Sme dostatočne otvorení spolupráci so zahraničným kapitálom, jeho prítomnosť v našom finančnom sektore však musí zodpovedať našim národným záujmom. Na podobnom princípe fungujú aj vzťahy s medzinárodnými finančnými organizáciami – MMF, Svetovou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Napríklad za účasti odborníkov Svetovej banky a MMF sa vytvorila zákonodarná báza a zabezpečila sa komplexná právna regulácia privatizácie štátneho majetku. Pozícia vlády je jednoznačná aj v otázke úverov. Máme záujem o získanie zahraničných financií na zvýšenie konkurencieschopnosti našej ekonomiky, ale odmietame akúkoľvek činnosť, ktorá by viedla k zhoršeniu situácie obyvateľstva, ako je napríklad zníženie sociálnej podpory alebo zmrazovanie výplat pri súčasnom zvyšovaní cien komunálnych služieb.

Vieme, že Bielorusko venuje sociálnej sfére veľkú pozornosť. Aká je dnes situácia v sfére vzdelávania a zdravotníctva u vás?

Áno, v Bielorusku je sociálna ochrana obyvateľstva prioritná. Štát podporuje predovšetkým tie kategórie občanov, ktoré to potrebujú – dôchodcov, invalidov, mnohodetné rodiny či mládež. Mnohodetným rodinám zabezpečuje štát lacnejšie bývanie, matky majú nárok na rôzne príspevky, tri roky po narodení dieťaťa môžu byť na platenej materskej dovolenke. Ústava zaručuje každému obyvateľovi právo na kvalitnú bezplatnú lekársku starostlivosť a vzdelanie. Máme rozvinutý systém predškolského vzdelávania a väčšinu výdavkov na deti v týchto zariadeniach hradí štát. Podľa množstva študentov na vysokých školách sa Bielorusko nachádza na úrovni rozvinutých európskych štátov. Študuje každý tretí obyvateľ republiky. Zdravotníctvo sa zakladá na princípe dostupnosti a sociálnej spravodlivosti, každý občan má právo na bezplatnú lekársku starostlivosť v štátnych zdravotníckych zariadeniach. V rebríčku efektivity zdravotníckeho systému americkej agentúry Bloomberg sme sa umiestnili na 47. mieste a ukazovateľ novorodeneckej úmrtnosti (dve úmrtia na tisíc novorodencov za rok 2015) patrí k najnižším na svete.

Za socialistického zriadenia bola práca pre každého samozrejmosť, dnes však bojujeme s nezamestnanosťou. V Bielorusku je nezamestnanosť na oveľa nižšej úrovni ako v krajinách EÚ. Aká je situácia vo vašej krajine?

Úroveň evidovanej nezamestnanosti k 1. septembru 2016 dosahovala len jedno percento z počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Uvedomujeme si, že ďalšie zdokonaľovanie štruktúry ekonomiky nezvratne povedie k znižovaniu počtu zamestnancov. Aby nenastal prudký nárast nezamestnanosti, vláda prijíma množstvo komplexných opatrení, zahŕňajúce zlepšenie činnosti úradov práce, rekvalifikáciu odborníkov, zjednodušenie pohybu pracovnej sily medzi regiónmi aj odvetviami. V najbližších piatich rokoch plánujeme vytvoriť vyše 250-tisíc nových pracovných miest. Absolventom vysokých škôl štát garantuje ponuku prvého pracovného miesta.

S odstupom času niektorí politici z minulého režimu pripúšťajú, že bola chyba nedovoliť cestovať ľuďom na Západ. Ako je to v Bielorusku? Cestujú vaši krajania veľa po svete?

Podľa štatistík predstavoval celkový počet Bielorusov, ktorí v roku 2015 vycestovali za hranice, približne 740-tisíc. Do tohto počtu nie sú však zarátaní cestovatelia na vlastnú päsť. Teraz je veľa možností a ľudia sa vyberajú do okolitých, ale aj vzdialenejších krajín. Samozrejme, vízový režim vytvára niektoré komplikácie, ale myslím si, že nie je prekážkou pre tých, ktorí chcú navštíviť iné krajiny alebo si oddýchnuť pri mori.

Pozrime sa na situáciu z našej strany: môžu občania Slovenska a dnes aj EÚ bez problémov cestovať do Bieloruska? Čo môže vaša krajina ponúknuť turistom?

Zahraničných turistov lákajú do Bieloruska rôzne ciele, či už ekologické, historické záujmy alebo rekreačné či ozdravné pobyty. Bieloruské sanatóriá sú vychýrené kvalitou služieb a prístupnými cenami. Známe poľovnícke centrá lákajú cudzincov na poľovačku a rybačku a zároveň im pomáhajú pri vybavení potrebných dokladov. Bielorusko dostalo prívlastok „modrooké“: na jeho území sa nachádza vyše 10-tisíc jazier a preteká ním viac ako 20-tisíc riek. Rozkladá sa tu aj jedna z najstarších prírodných rezervácií na svete – Bielovežský prales. Z hľadiska počtu druhov rastlín a živočíchov nemá v Európe obdobu. Žije tu aj najpočetnejšia populácia zubrov na svete. Mimochodom, prvý pár zubrov priviezli na Slovensko na založenie zubrej zvernice práve z Bieloruska. Ak sa nezdržíte viac ako tri dni, rezerváciu možno navštíviť aj bez víza, stačí sa zaregistrovať na oficiálnej stránke národného parku a získať elektronický lístok. Žiaľ, Slováci málo využívajú služby bieloruských cestovných agentúr, ale teší nás, že ich k nám prichádza stále viac. Prispeli k tomu aj Majstrovstvá sveta v hokeji u nás v roku 2014 – odvtedy sa k nám mnohí Slováci často vracajú. Samozrejme, na vstup do Bieloruska je potrebné vízum. Nie je to však zložité, na krátkodobé turistické vízum v trvaní do 10 dní stačí mať potvrdenie rezervácie v hoteli. Bielorusko je nádherná, čistá, bezpečná a pohostinná krajina. A príbuznosť našich kultúr, mentalít a jazykov môže poslúžiť ako motív na vzájomné zvýšenie turistického ruchu.

Na Slovensku, ale aj v Európe prestali médiá plniť svoje základné poslanie. Namiesto informovania politizujú bez ohľadu na to, či ide o verejnoprávne alebo súkromné masmédiá. Ako fungujú médiá v Bielorusku?

V bieloruskom mediálnom priestore je množstvo printových aj elektronických médií. Sú tematicky rôzne orientované a aj ich vlastníci sú rôzni. Celkovo je u nás zaregistrovaných vyše 1 500 tlačených periodík, pričom vyše 70 percent z nich je v súkromných rukách. V Bielorusku pôsobí deväť informačných agentúr, z nich je sedem súkromných. Ako v každej informačne rozvinutej krajine, aj u nás sa niektoré médiá snažia získať popularitu kritikou a rozširovaním neprávd či senzácií. Čitateľ však má právo vybrať si, akému informačnému zdroju uverí.

Európska únia sa dnes nachádza v nezávideniahodnej situácii a mnohí predpovedajú jej zánik. Ako sa pozeráte na súčasnú Európu? Čo ju čaká v najbližších rokoch?

Ako som spomenul, Európska únia je náš dôležitý partner, predovšetkým v ekonomickej oblasti. Modelovanie budúcej EÚ je skôr v kompetencii politikov a analytikov. S ohľadom na globálne výzvy a hrozby, ktorým čelia prakticky všetky krajiny, zostane podľa mňa aktuálna téma zjednotenej veľkej Európy od Atlantiku až po Ural. Globálne problémy predsa treba riešiť spoločne. Okrem toho Bielorusko navrhlo „integráciu integrácií“, podľa nás je nevyhnutná spolupráca medzi EÚ a Eurázijskou ekonomickou úniou. Pulz európskeho kontinentu bude pravidelný a ekonomicky nám prospeje, ak vytvoríme jednu zónu slobodného obchodu.

Pán veľvyslanec, na Slovensko ste prišli len nedávno. Aké sú vaše dojmy o našej krajine a jej obyvateľoch?

Ako človek, ktorý štrnásť rokov prežil na Blízkom východe, som citlivý na teplo. A Slovensko je veľmi teplá krajina. Mám na mysli teplo medziľudských vzťahov, Slováci sú veľmi dobrosrdeční. V živote aj historickej skúsenosti máme veľa spoločného, Bielorusi boli vždy známi svojou toleranciou. V našich jazykoch je veľa rovnakých alebo podobných slov. Zostáva mi len pochopiť štruktúru jazyka, aby sa slová menili na vety a myšlienky. A tak sa začínam učiť slovenskú gramatiku.