ZAHRANIČNÍ AGENTI

Štyri subjekty signatárov iniciatívy Chceme opäť veriť v právny štát si polepšili takmer o 900-tisíc dolárov

Foto TASR/DANO VESELSKÝ
Dátum 30.04.2018

Vplyv a finančná pomoc zahraničia prúdia pre vybrané mimovládky aj cez špecifický americký CEE Trust. Jeho koncept vznikol v roku 1997, keď sa stretli zástupcovia súkromných amerických nadácií a americkej vládnej agentúry USAID. Do fondu prispievala aj vláda USA a najmä nadácie Rockefellerovcov, Edsela a Henryho Forda, Charlesa Stewarta Motta či Georgea Sorosa. Trust pôsobí na Slovensku od roku 2002. Financie najskôr rozdeľovali konzorciá Nadácie Ekopolis a Centra pre filantropiu – ETP a trust program realizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti (2+2 milióny USD). Od roku 2006 USA posielajú peniaze už priamo na účty organizáciám. Takto v rokoch 2006 až 2012 len Aliancia Fair-play prijala od CEE Trustu 211 542 USD, Nadácia Pontis 427 500 USD, Inštitút pre verejné otázky 396 369 USD, Via Iuris 366 848 USD, Transparency International Slovensko 33 900 USD, Ekopolis 125 000 USD, INEKO 111 000 USD a Nadácia otvorenej spoločnosti 264 000 USD. Spolu 25 mimovládnych organizácií získalo za šesť rokov až 3 206 649 amerických dolárov! Štyri subjekty signatárov iniciatívy Chceme opäť veriť v právny štát si polepšili takmer 900 tisícmi (887 870) USD. „Obyčajným“ mimovládkam sa o takýchto daroch zo zahraničia môže len snívať.

Liga za ľudské práva

Z celkového rozpočtu 235-tisíc eur (2016) tvorili zdroje zo zahraničia 29,1 percenta. Medzi donormi sú Veľvyslanectvo USA, Open Society Institute a Nadácia otvorenej spoločnosti. Mimovládka čerpá nadštandardné zdroje aj od vládnych orgánov. Rezort vnútra sa podieľa na jej financovaní vyše 30 percentami a MZV vyše šiestimi. Spolu je podiel štátu až 37 percent, z toho na projektoch 21 percent, financie zo zahraničia v grantovej schéme zaberajú až 55 percent. Pritom asignačná daň (2 percentá) tvorí len 1,2-percentný podiel, takže ľudskoprávna agenda zjavne neoslovuje verejnosť. Liga na mzdy k pomeru grantov (165/235-tisíc) spotrebuje až dve tretiny (68 percent) svojho rozpočtu. Hlavným cieľom je ochrana práv cudzincov na území SR, keďže je partnerom neziskovky W2EU, ktorá doslova organizuje príchod migrantov do Európy. Vplyv zahraničia zvýrazňuje dokument ku grantu pre mladých právnikov z oblasti azylového práva, migrácie a utečencov, ktorý vypracovali na americkej ambasáde!

Aliancia Fair-play

Hneď v úvodnej vete svojho profilu hovorí o Slovensku ako o „tejto krajine“... Podiel zahraničných zdrojov je opäť nadpolovičný – 51,3 percenta z 240-tisíc eur. Len participácia Sorosovho Open Society Institute na celkových príjmov Aliancie Fair-play (AF-P) je takmer tretinová (30,34 percenta). Ak prirátame aj Visegrad Fund (prepojený na OSF), tak len George Soros má až 35-percentný podiel na fungovaní AF-P. K tomu prirátajme zdroje dvoch veľvyslanectiev (USA a Spojeného kráľovstva) predstavujúce 10 percent. Kvóta OSI (Nadácia otvorenej spoločnosti) na grantoch AF-P z príjmov zaberá 34 percent. V štruktúre grantov aliancie tvoria transfery z Nadácie Pontis polovicu z objemu dotácií od Sorosovho OSF, pričom príjmy nadácie pochádzajú z drvivej väčšiny opäť od zahraničných spoločností. Zaujímavé je, že „honoráre“ pracovníkov (177-tisíc eur) predstavujú z celkového objemu zdrojov (349-tisíc eur) opäť viac než polovicu (50,6 percenta) rozpočtu.

Nadácia PONTIS

Táto nadácia je na rozdiel od ostatných úspešnejšia v čerpaní dvoch percent z dane. V štruktúre príspevkov za rok 2016 (1,4 milióna eur) je podiel asignačnej dane od zahraničných spoločností takmer pätinový (18,8 percenta). Príspevky od zahraničných spoločností z ich zaplatenej dane dosahujú až 80 percent. Na daroch právnických osôb v štruktúre nadačných fondov (2,18 milióna) majú subjekty pôvodom zo zahraničia 55,4-percentnú časť. Pontis publikuje Index udržateľnosti neziskových organizácií, mapujúci vývoj neziskového sektora na Slovensku. Na túto ročenku prispieva Agentúra Spojených štátov amerických pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Nadácia otvorenej spoločnosti

Zahraničné zdroje medzi prijatými darmi (2016) Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS) boli nadpolovičné (50,5 percenta). V tomto roku dostala NOS od Úradu vlády SR  dotáciu 117 213 eur. Po jej odpočítaní predstavujú inonárodné zdroje takmer 60 percent. V príjmovej časti je to viac ako 71 percent a ak by sa odrátala jednorazová dotácia vlády (cez TIPOS až 430 593 eur), tak podiel zahraničia by stúpol na 90,2 percenta! Sorosova nadácia je navyše aj správcom grantového systému EEA grant (nórske fondy), kde sa v rokoch 2014 – 2020 prerozdelí 9 miliónov eur na ciele „aktívneho občianstva“. Takú istú sumu rozparcelovali sorosovci aj v období do roku 2013. Na podporu aktivít MVO poslala zdroje aj EÚ – 3,199 milióna eur. Operátorom programu Demokracia a ľudské práva (Finančný mechanizmus EHP 2009 – 2014) bola opäť nadácia. Angažovala sa aj v projekte sorosovho OSF Právna pomoc utečencom. Hlavným cieľom projektu Refugee Friendly Slovakia (Slovensko priateľské k utečencom) bolo „pôsobenie na politickú a verejnú mienku tak, aby sa Slovensko stalo krajinou otvorenejšou k prijímaniu utečencov a odlišností v spoločnosti“. Nadácia má vplyv aj na mediálne prostredie udeľovaním Novinárskej ceny roka. Priznáva, že jej projektové aktivity sú zamerané na médiá, politikov a iných tvorcov verejných politík, akademikov, právnych expertov, reprezentantov migrantských komunít a, samozrejme, v hľadáčiku je aj verejnosť a mládež. Nadácia podporila vysokoškolskú učebnicu Tretí sektor a mimovládne organizácie (UMB v Banskej Bystrici) a množstvo debatných projektov, z ktorých vzišli aj organizátori študentských protestov.

Via Iuris

Aktívna mimovládka má ročné príjmy 240 735 eur (2016), z toho grantové schémy predstavujú 67,8 percenta a zahraniční donori v hlavnej príjmovej štruktúre 56,3 percenta. Položka zahraničia (OSF, EEA grants, Veľvyslanectvo USA, Stredoeurópska nadácia CEF, Európska komisia – Life, Visegrad Fund, ale aj Telecom či Pontis s výrazným zahraničným podielom) na celkových príjmoch dosahuje 38 percent! Dosah cudziny na činnosť Via Iuris bol v nedávnej minulosti oveľa väčší. Podľa výročnej správy tvorili v roku 2010 zahraničné zdroje až 82,5 percenta príjmov. Z tohto mali Sorosove organizácie (OSI a NOS) takmer polovičný podiel (47,2 percenta). Ak by sme zarátali aj podiel OSI na CEE Trust, potom by bol zlomok zahraničných financií pod vplyvom Georgea Sorosa na činnosť Via Iuris až 68,8-percentný. Aj analýza financovania roku 2015 vysoko prekračovala deklarovaný štatistický priemer. Príspevky na činnosť od zahraničných subjektov boli na úrovni 54,5 percenta, pričom podiel mimoslovenských zdrojov v grantovej schéme bol až 75 percent, z toho len Sorosov OSF mal viac ako tretinovú (35,4 percenta) participáciu. Pre mimovládnu organizáciu, ktorá sa snaží najmä o zvýšenie transparentnosti súdov a nezávislosť súdnictva, to nie je práve najnezávislejšia vizitka.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI

Inštitút SGI vznikol v roku 2001 s podporou INEKO. Medzi tridsiatkou signatárov iniciatívy Chceme opäť veriť v právny štát sú štyria predstavitelia SGI. Až 93,9 percenta zdrojov na projekty pochádza od zahraničných pôvodcov, z toho granty od Sorosovho OSI mali na chode SGI takmer 30-percentný podiel (29,8 percenta). SGI v roku 2015 dostala takmer 11-tisíc eur na projekt Správni kandidáti... Okrem iného podporujú aj projekt Demagog stážistami, ktorí vyhodnocujú pravdivosť výrokov politikov. V SGI pôsobil aj poslanec Miroslav Beblavý, signatárka Iniciatívy za SGI pracovala pre think tank ALFA, ktorý zas úzko spolupracoval so stranou Sieť.

INEKO

Známe je podporou „reformy“ ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca (ANO) a obhajobou pôsobenia zahraničných a súkromných zdravotných poisťovní vo verejnom zdravotníctve. INEKO, kde pôsobí Ivan Mikloš, sa netají podporovaním vlády a politikov pri presadzovaní a uskutočňovaní nevyhnutných štrukturálnych reforiem. Z rozpočtu 273-tisíc eur (2016) majú zahraničné finančné dary vyše 35-percentný podiel, z toho americké zdroje 26 percent a Sorosovi donori takmer 6 percent. Aj táto MVO má z dvoch percent dane len zanedbateľný podiel (2,44 percenta). Na platy a odvody zamestnancov ide až 81 percent z rozpočtu! Zvláštne je, že verejné zdroje na rozvojovú pomoc (primárne do zahraničia) cez MZV SR (SlovakAid) „pomohli“ takmer 40 percentami.

Nadácia Zastavme korupciu

Nadáciu založil multimilionár Miroslav Trnka, spoluzakladateľ firmy ESET, spolu s Michalom Bláhom, podnikateľom v reklame, preto výnimočne nie je odkázaná na zahraničné zdroje. Trnka figuruje na 5. mieste medzi najbohatšími Slovákmi (580 miliónov eur). V rebríčku je aj ďalších päť eseťákov, ktorí majú dohromady majetok vyše 2 a pol miliardy eur! Činnosť nadácie oficiálne spustili počas festivalu Pohoda 2014. Mzdové náklady v roku 2016 spotrebovali až 51,5 percenta rozpočtu (7 zamestnancov). Dary multimilionára Trnku sa podieľajú 78 percentami na ročnom rozpočte (250-tisíc eur). Riaditeľ nadácie Pavel Sibyla vystúpil ako rečník na protestnom mítingu v Košiciach. Aktuálne sa „preslávil“ trestným oznámením na šéfredaktora Zeme a Veku Tibora Rostasa. Nie však pre korupciu, ale pre údajný zločin z nenávisti. Nuž angažovanosti sa aktivistom medze nekladú, aj keď oni búrajú všetky hranice a stereotypy...