ZDISKREDITOVANÝ TRETÍ SEKTOR

Väčšina mimovládok nekope za Slovensko, ale spieva pieseň toho, koho chlieb je

Foto TASR/AP
Dátum 30.04.2018

Slovenská jar priniesla aj (st)rašenie nových občianskych iniciatív. Zástupcovia Chceme opäť veriť v právny štát z Ligy za ľudské práva, Via Iuris, Aliancie Fair-play, Zastavme korupciu a Nadácie otvorenej spoločnosti odmietli tvrdenia o pochybnom financovaní a vplyve zahraničia na slovenský tretí sektor. Pred úradom vlády teatrálne vyhlásili, že „podiel zahraničných zdrojov na celkovom financovaní tretieho sektora na Slovensku je v súčasnosti (len) vo výške okolo 6 percent“. Podľa zistení Inštitútu národnej politiky (INP) to nie je pravda, iba skreslený štatistický údaj pri prepočítaní na vyše 40-tisíc mimovládnych organizácií. Dementovanie zjavných faktov malo chrániť hodnovernosť spolitizovaných watchdogových nadácií aj povesť finančného a organizačného krstného otca tretieho sektora Georgea Sorosa.

Štedrosť donorov

Tak ako každý z 2,32 milióna Slovákov nezarába 920 eur (priemerná mzda), rovnako je zavádzajúci údaj o šiestich priemerných percentách zo zahraničia. Logika hovorí, že ak mnohé nemajú nič, niektoré musia mať veľa. Takýmito zahraničím dotovanými organizáciami tretieho sektora sú práve tie, ktoré najviac kričia, protestujú a sú tiež signatármi výzvy Chceme opäť veriť v právny štát. Väčšina z nich nekope za Slovensko, ale spieva pieseň toho, koho chlieb je. Štedrosť zahraničných donorov rastie priamoúmerne so správnymi geopoliticky, politicky, spoločensky angažovanými a ideologickými témami ako migrácia, ľudskoprávna agenda, LGBTI, rodová rovnosť, európska integrácia, inklúzia, globalizácia či drukovanie USA a liberálnej „demokracii“ spolu s démonizovaním Ruska.

Aktivisti z iniciatívy sa vyhovárajú, že zo zahraničia ide najmä o podporu z EÚ a nórskych fondov (EEA grants). O sekundárnych prepojeniach na americké a Sorosove nadácie cudne mlčia. Aj o tom, že práve Nadácia otvorenej spoločnosti bola správcom miliónových nórskych fondov. Podľa zistení INP sú podiely zahraničia na činnosti signatárov výzvy nasledovné: Nadácia Pontis (55,46 percenta v nadačných fondoch), Liga za ľudské práva (29,1), Aliancia Fair-play (51,3), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI (93,9), Via Iuris (56,3), Nadácia otvorenej spoločnosti (50,5). Táto vzorka má priemer 67 percent zdrojov zo zahraničia. Práve tí, čo volajú po viere v štát, majú problém s vlastnou dôveryhodnosťou. Špičky neziskového sektora majú lukratívne príjmy nielen zo zahraničia, ale aj od štátu. To vzbudzuje obavy o čistotu, hodnovernosť a najmä objektívnosť i nestrannosť ich výziev, vyhlásení, správ, iniciatív, analýz, expertných hodnotení a aktivít, ktorými rozvracajú tradičnú spoločnosť a aj demokratické status quo. Publikácia Mimovládne neziskové organizácie a dobrovoľníctvo (Bútora a kol.) opisuje údajný konflikt vlády s občianskymi združeniami, monitorujúcimi „výkon vlády a štátnych inštitúcií“. Inak povedané, ktoré sa snažia usmerňovať konanie vlády a inštitúcií štátu podľa zadaní donorov a ľudí v pozadí.

Falošná kalkulácia

Pod značný podiel štátu na financovaní mimovládneho sektora sa podpisuje aj falošná kalkulácia, že niektorým politickým stranám alebo politikom dajú médiá aj tretí sektor pokoj, ak posielajú verejné zdroje na ich dogmatické aktivity. Protestné pochody, pozadie a prepojenie organizátorov na sorosovskú sieť mimovládneho sektora dokazujú, že ide o nezodpovedné narábanie s verejnými zdrojmi, pretože tretí sektor bol ešte donedávna najmä o dobrovoľníctve a nie o luxusných sídlach, státisícových príjmov a nadštandardných odmenách pre „aktivistov“ a „expertov“. Posun sa udial aj v snahe nahrádzať pri riadení štátu demokratické inštitúty nevoleným mimovládnym sektorom. Je preto legitímne označovať časť mimovládnych organizácií, žijúcich prevažne zo zahraničných príspevkov, ako agentov alebo lobistov zahraničných záujmov.

Protiofenzíva

Tretí sektor po ére nedotknuteľnosti a mlčania jahniat začal protiofenzívu rozťahovania lakťov. V publikácii Občianska spoločnosť na Slovensku s podporou Nadácie Konrada Adenauera používa Grigorij Mesežnikov svojský zahmlený slovník, kde zásahy, ovplyvňovanie alebo finančnú podporu vybraným subjektom tretieho sektora nazýva „kultivovaním prostredia“ demokratickej politiky. Ovplyvňovanie verejnej mienky a propagandu zas pomenúva „verejnou debatou“. Všetky aktuálne dôvodové štúdie tretieho sektora volajú po ešte väčšej podpore „občianskej spoločnosti“. Jedným z cieľov tejto správy je vzbudiť dojem nového ohrozenia občianskej spoločnosti. Toto aktívne promile z majority sa snaží vytrvalo nahrádzať odborníkov štátu a verejnej správy svojimi aktivistami i projektmi a získavať trvalý vplyv na riadení štátu a smerovaní spoločnosti k posilňovaniu „globálneho liberálnodemokratického priestoru“. Napriek tomu, že ústava garantuje názorovú pluralitu a rôznorodosť parlamentného systému, časť tretieho sektora pracuje na „otvorenom vládnutí“.

Štatistika zavádza, že elitná časť tretieho sektora má tretinové, polovičné a niektorí takmer výlučné financovanie svojej činnosti zo zahraničných zdrojov. Nielen údajom šesť percent, ale aj samozvanými aktivitami hovoriť v mene celej niekoľkotisícovej rodiny mimovládnych organizácií sa iniciatíva Chceme opäť veriť v právny štát zdiskreditovala v očiach verejnosti. Rozprávkam o zanedbateľnom vplyve zahraničia na činnosti kľúčových mimovládnych organizácií a nadácií už po tomto odhalení zrejme nik neuverí.

Autor je analytik a predseda Inštitútu národnej politiky, www.institut-inp.sk