KLADIVO NA SLOBODU SLOVA

Nové opatrenia proti extrémizmu dávajú štátnej moci nástroj na stíhane oponentov

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 30.11.2016

Nedávno sme oslávili výročie Novembra 1989. Na Slovensku sa však zjavne aj v roku 2016 nájdu sily, ktorým sa zdá, že sloboda prejavu, ktorá ide ruku v ruke s demokraciou, je skôr nebezpečenstvo ako benefit. Napríklad ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská k nej pristupuje ako k neželanému vedľajšiemu produktu historického vývoja, a tak sa podujala tento problém vyriešiť štýlom literárnej klasiky, konkrétne Orwellovho románu 1984. Kto ho čítal, môže vidieť jasnú analógiu. V Orwellovom dystopickom Anglicku totiž paradoxne neexistovali jednoznačné predpisy, ktoré by určovali, za čo všetko môže totalitný režim stíhať oponentov. Ministerka Žitňanská akoby laxnými formuláciami vo svojej úprave sledovala rovnaký cieľ.

Široká škála emócií

Neutrálne označenie „úprava“ si tento počin vyslúžil najmä preto, lebo v skutočnosti nejde o nijaký plnohodnotný zákon alebo ozajstnú novelu. Do legislatívneho procesu totiž vstúpil prilepený k zákonu o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii. Už len táto zaujímavosť zvyšuje dôveru v právny štát. Irónia bokom, obsah dokumentu je vyslovene šokujúci. Doterajšia legislatíva o extrémizme bola jednoznačná; postihovala podporu skupín, ktoré násilím alebo hrozbou násilia smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd. Zákon bol formulovaný tak, aby mali štátne orgány mechanizmus, ktorého prostredníctvom môžu zasiahnuť proti nebezpečným skupinám vnášajúcim do politického života násilie a hrozby násilím pre celé skupiny obyvateľstva. Lucii Žitňanskej to však nestačilo. Akoby túžila po legislatíve umožňujúcej stíhať prakticky hocikoho, s kým nesúhlasí. Ako inak sa totiž dá vysvetliť jej nová právne ležérna formulácia v zmysle, že postihovať možno toho, kto založí, podporuje alebo propaguje skupinu, hnutie alebo ideológiu, smerujúcu k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo „hlása nenávisť“. Ako je možné, že sa podobná formulácia dostala do právneho dokumentu? Nenávisť nie je čin, nenávisť je len jedna zo širokej škály negatívnych emócií a je úplne absurdné očakávať od prokurátora a sudcu, že budú vedieť objektívne posúdiť, či niekto hlása nenávisť alebo, povedzme, len miernu nechuť.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

NA NÁVRH MINISTERKY SPRAVODLIVOSTI LUCIE ŽITŇANSKEJ POSLANCI NR SR SCHVÁLILI ZÁKON NA BOJ PROTI EXTRÉMIZMU. NA ČO A KOMU BUDE PODĽA VÁS UŽITOČNÝ?

Namiesto 54 okresných súdov bude po novom posudzovanie „extrémistickej“ trestnej činnosti spadať pod Špecializovaný trestný súd. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vysvetlila, že tým je zároveň daná aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Predpokladá teda, že v týchto prípadoch bude podávať obžalobu špeciálny prokurátor. Novela spresňuje klasifikáciu rasovo motivovaného trestného činu, kde už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase či pôvodu. Ministerstvo tým reaguje na súčasnú prax, keď napríklad útočník zaútočí na občana, ktorý je pôvodom žid alebo Róm, a v priebehu vyšetrovania sa ukáže, že napadnutý tento pôvod nemá. Skutok potom nie je klasifikovaný ako rasovo motivovaný trestný čin, hoci motivácia útočníka taká bola. Zmena sa ďalej týka aj extrémistického materiálu, kde sa ustupuje od dikcie, podľa ktorej je extrémistický iba vtedy, ak sa dokáže jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Trestná bude nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. Právna norma zavádza aj novú skutkovú podstatu trestného činu apartheidu. V rámci medzinárodného trestného práva je vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Ide o konanie jednotlivca, ktorý sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad druhou.

HLASOVANIE 25. 10. 2016

Prítomní 139
Hlasujúcich 139
Za hlasovalo 98
Proti hlasovalo 21
Zdržalo sa hlasovania 20
Nehlasovalo 0
Neprítomní 11

 

Z prítomných poslancov hlasovali za zákon všetci poslanci strany SMER-SD, SNS, Most-Híd a SaS. Zdržali sa poslanci za OĽaNO. Proti hlasovali všetci poslanci Sme rodina a ĽSNS.

 

 

 

 


Ján Čarnogurský
právny expert

Neodpovedal.


Štefan Harabin
Sudca Najvyššieho súdu SR

Neodpovedal.


Milan Krajniak
poslanec NR SR, Sme rodina

Neodpovedal.


Milan Uhrík
poslanec NR SR, podpredseda ĽSNS

„Protiextrémistický“ zákon z dielne ministerky Žitňanskej je evidentne namierený najmä proti ĽS Naše Slovensko. Ministerka Žitňanská chce stále veriť tomu, že sme nejakí extrémisti. A keďže sa jej to doteraz nijako nepodarilo preukázať, tak si prispôsobila zákon tak, aby to mohla dokázať prakticky komukoľvek. Definícia trestného činu extrémizmu v jej zákone je totiž taká vágna, že je aplikovateľná na každého. Za extrémizmus bude považované všetko, čo „smeruje k podnecovaniu nenávisti“. A k podnecovaniu nenávisti smeruje teoreticky každá kritika či negatívna emócia. Situácia je o to nebezpečnejšia, že tzv. extrémistov budú súdiť špeciálni sudcovia, ktorých priazeň si môže vláda legálne „kúpiť“ napr. formou rôznych zamestnaneckých výhod. Je to teda účelový nástroj na likvidáciu oponentov.


František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzinárodných vzťahov EU)

Problém extrémizmu je politicky citlivý. Ide o záležitosť, ktorú možno rôzne interpretovať a mení sa aj pohľad na ňu. Špecifickú úlohu zohráva tiež atmosféra a verejná mienka v spoločnosti, ktorá môže hodnotiť rovnaké konanie u rôznych osôb rozdielne. Zaviedli sa viaceré nové pojmy i postupy a treba počkať, aká bude právna prax a za aký čas sa nájdu (pripravia) odborníci, na ktorých absenciu sa v diskusiách o zákone poukazovalo. Nakoniec, patrím k tým, ktorí si myslia, že nové zákony proti extrémizmu neprinesú zmenu v boji proti skutočným fašistom. Naznačuje to aj naše tiché politické prehliadanie negatívnych javov v tomto smere na Ukrajine.


Roman Stopka
podnikateľ

Cesta do pekla býva zdôvodňovaná dobrými úmyslami. Obávam sa, že sme opäť v rozpore so stanoviskom Výboru pre ľudské práva OSN z júla 2011. Skutočným nebezpečenstvom pre nášho občana je terorizmus ako forma politického boja. Ohrozuje životy, zdravie ľudí i ostatné hodnoty. Za extrémizmus sa bežne považujú výstredné postoje k verejným záležitostiam. Ale tak, ako je predstavovaný verejnosti dnes, je to skôr nástroj na ochromenie politických súperov a zámienka na okliešťovanie občianskych slobôd, čo prináša výhody privilegovaným. Umožňujeme postupne pripraviť represívnu mašinériu. Najprv sa nachystajú zákony na „ochranu“ občana pred extrémizmom a po čase, keď sa zabudne na vznesené repliky, ďalšia garnitúra politikov „spresní“ obsah pojmu extrémizmus a budeme sa diviť talentu pani ministerky.

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.