KUSÝ VYŠKOLIL DANKA

Predseda SNS sa dobrovoľne znížil na Matovičovu úroveň

Foto TASR/MARTIN BAUMANN, MICHAL SVÍTOK
Dátum 29.09.2016

V maďarskej tlači sa ešte v auguste objavila správa, že predseda SNS Andrej Danko absolvoval niekoľko dôverných stretnutí s politológom Miroslavom Kusým. Týždenník Heti Válasz uverejnil článok, ktorý Kusého opísal ako Dankovu sivú eminenciu a človeka, ktorý skrotil nacionalistov Jána Slotu. V článku sa píše, že Kusý mal šéfa národniarov prijať za žiaka a poskytnúť mu akýsi súkromný semester niekoľkých konzultácií. Poznať na súčasnom predsedovi parlamentu vplyv profesora politológie?

Bez konfrontačného tónu

Danko najprv priznal, že sa s analytikom dva alebo tri razy skutočne stretol. Podľa Kusého však bolo stretnutí najmenej desať. Prvé malo prebehnúť v roku 2012 a v nepravidelných intervaloch sa mali opakovať až do predvolebného obdobia roku 2016. Ján Slota bol z SNS vylúčený v roku 2013 a v tom čase stranu opustili aj mnohí ďalší z jej dlhoročných členov. Andrej Danko sa postupne začal voči starému vedeniu čoraz ostrejšie vyhraňovať, čo pôsobilo naozaj čudne vzhľadom na skutočnosť, že sa sám niekoľko rokov pohyboval v Slotovom blízkom okruhu. Ján Slota po svojom vylúčení na adresu nového predsedu vyhlásil: „On chce SNS dotiahnuť do prepadliska dejín, má úlohu skončiť existenciu SNS ako kresťanskej, národnej a sociálnej strany. Je za to veľmi dobre platený.“ Danko sa už vtedy horlivo snažil vytvoriť kontrast medzi starou, „hulvátskou“ SNS a svojou novou, modernou a slušnou národnou stranou. Aj za týmto jeho ťahom mohli stáť Kusého rady, keďže ten sám uznal, že s ním na podobné témy vskutku debatoval a nevyhli sa ani rozhovorom o vnútrostraníckej mocenskej politike. Mal mu tiež odporúčať, aby sa prestal venovať tradičnej téme SNS, na čo sa nový predseda začal v spojitosti s maďarskou menšinou naozaj za každú cenu vyhýbať konfrontačnému tónu. Kusý mu totiž radil, aby stranu zbavil „zbytočných šovinistických fóbií a sebaklamov“. Za zmiernenie slovensko-maďarského napätia sú zrejme všetci svorne vďační, no aj tak sa načim pýtať, či Danko celú tézu neprebral až priveľmi ortodoxne. Veď každý národ si zaslúži uchovať si kúsok zdravého šovinizmu, opatrnosti k cudziemu a pocitu vlastnej výnimočnosti, ktorý je v dnešnom globalizovanom svete taký dôležitý pre samotné uchovanie existencie národa.

V strane nič netušili

Keď správa o stretnutiach vyplávala na povrch, Miroslav Kusý nemal problém komunikovať o záležitosti s novinármi. Andrej Danko ho vraj vo veci mlčanlivosťou nezaviazal a Kusý by na to podľa jeho slov aj tak nepristúpil. V rámci strany sa však Danko sériou konzultácií zjavne nechválil. Viacerí predstavitelia SNS boli prekvapení, keď celá záležitosť prenikla na verejnosť.

Danko sa už vtedy horlivo snažil vytvoriť kontrast medzi starou, „hulvátskou“ SNS a svojou novou, modernou a slušnou národnou stranou.

Samotný prvý podpredseda SNS Anton Hrnko vyzeral byť predstavou inkriminovaných stretnutí pobavený a priznal, že mu celá myšlienka príde podivná, keďže „profesor Kusý vôbec na pomyslenie, že by mala existovať nejaká národná politika, ešte nedospel“. Samotný Kusý sa vyjadril, že on sa za stretnutia s Dankom nehanbí a keď sa za ne hanbí predseda SNS, je to už jeho osobná vec. Napriek tomu, že sa vôbec nezhodnú v náhľade na svet, jeho rozhovory s Dankom boli podľa Kusého zamerané na „realpolitik“ a oslobodené od ideologického balastu, čo im umožnilo komunikovať bez toho, aby sa čo i len raz dostali do konfliktu. Niekto škodoradostný by z tejto formulácie mohol prísť k záveru, že šlo o akési školenia v machiavellizme. Táto vízia však len potvrdzuje, čo sme v Extra plus už dávnejšie napísali. A teda, že súčasný predseda parlamentu sa správa ako profesionálny politik, ktorý si z národnej strany bez ohľadu na jej odkaz urobil iba odrazový mostík pre svoje kariérne ambície; v ich rámci jeho vrcholnou ašpiráciou rozhodne nie je post predsedu NR SR, ako sa dá jednoznačne odsledovať z jeho správania.

Gestá a činy

Andrej Danko pri nástupe do funkcie predsedu parlamentu sľuboval, že do národnej rady a celkovo politiky prinesie slušnosť, že to je jeho hlavný cieľ a dôvod, prečo sa do politiky rozhodol vstúpiť. Slušnosť sa stala jeho mantrou, keď si rady vzdať sa „šovinistických fóbií“ vzal k srdcu a skutočnú národnú politiku do veľkej miery pochoval. To vidieť na explicitnom odsúdení nacionalizmu priamo v programovom vyhlásení vlády. Veď strana nemôže byť národná bez toho, aby bola nacionalistická, teda podľa slovníkovej definície zastávajúca záujmy národa.

Kusý mu totiž radil, aby stranu zbavil „zbytočných šovinistických fóbií a sebaklamov“. Za zmiernenie slovensko-maďarského napätia sú zrejme všetci svorne vďační, no aj tak sa načim pýtať, či Danko celú tézu neprebral až priveľmi ortodoxne.

Andrej Danko pristúpil na hru spoločensky dominantných liberálnych síl a prebral ich slovník. Jeho neprestajné vystupovanie proti xenofóbii a extrémizmu je naozaj zarážajúce, keďže každý racionálne zmýšľajúci človek vidí, že dnes sa za nimi skrýva len kódovaný jazyk zameraný na pranierovanie akýchkoľvek konzervatívnych pohľadov a bezohľadné presadzovanie multikulturalizmu a odnárodneného kozmopolitného náhľadu na svet. Ak mal teda Danko problém nielen so štýlom vyjadrovania predchádzajúceho vedenia, ale aj so samotnou ideovou náplňou SNS, ktorú jeho dnešní politickí partneri často označovali za xenofóbnu, vzniká otázka, prečo do takej strany vôbec vstupoval. Bol si od začiatku taký istý, že si v nej presadí svoje? A čo predseda parlamentu ponúkol ako náhradu za komplexný pronárodný program? Najmä gestá. Boj o víziu slušnosti, pričom slušnosť sama osebe ťažko môže byť cieľom, maximálne tak prostriedkom; jednoducho, slušnosť sama osebe nestačí. Jediné, čo dosiahol, bolo, že konflikt medzi opozíciou a koalíciou už mesiace eskaluje a slušnosť sa z parlamentu, naopak, vytráca. Aj tam, kde sa s ním dá jednoznačne sympatizovať, teda v nedávnych potýčkach s teatrálnou podpredsedníčkou NR SR Luciou Nicholsonovou, či v roztržkách s agresívne populistickým Matovičom Danko ukazuje, že jeho medicína na viditeľné parlamentné neduhy je porovnateľná s liečením napadnutých listov plameňometom. Jeho návrhy zmien rokovacieho poriadku alebo úmysel nanútiť stranám povinný minimálny počet členov môžu byť slušne prednesené, no nič sa tým nemení na ich autoritárskom obsahu. Taktiež reagovať na Matovičove provokácie slovami, že „je to ťažké nemať dostatok lásky v detstve“, je Dankov jednoznačný prešľap. Neslušným možno byť aj bez vulgarizmov a týmto vyhlásením sa predseda SNS dobrovoľne znížil na Matovičovu úroveň. Možno by mu toto mohol Miroslav Kusý vysvetliť počas prípadného jedenásteho posedenia.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.