NEČISTÉ HRY OKOLO ČENTÉŠA

Po štyroch rokoch politických afér okolo voľby generálneho prokurátora Ústavný súd SR rozhodol, že práva Jozefa Čentéša boli porušené. ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta a priznal Čentéšovi odškodné 60-tisíc eur.

Foto  TASR/Martin Baumann
Dátum 07.01.2015

Podľa predsedu senátu Ladislava Orosza „kritika spoločensko-politických skutočností, ktoré predchádzali voľbe generálneho prokurátora, je irelevantná a nepredstavuje dôvod na nevymenovanie“. Pravdaže, voľby v NR SR budú vždy spolitizované, lenže keď bývalý prezident Ivan Gašparovič v roku 2006 odmietol vymenovať Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktorého schválil parlament, Ústavný súd vyslovil verdikt, že prezident nevymenovaním neporušil ústavu. Podľa výkladu vtedajšieho senátu ÚS prezident nemusel (po preverení predpokladov kandidáta) návrh vlády a parlamentu prijať. Z toho vyplýva, že prezident má právo na úvahu vymenovať či nevymenovať.

 

Aféra na pokračovanie

Zvláštne na týchto rozhodnutiach dvoch rôznych senátov Ústavného súdu je, že prezident raz neporušuje nevymenovaním ústavné práva kandidáta a inokedy zasa áno.

Pripomeňme si, ako sa od jesene 2010 vtedajšia vládna koalícia politických strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd dohadovala a vzájomne vydierala pri voľbe generálneho prokurátora. Počas prvého kola tajnej voľby 3. novembra 2010 si poslanci fotili mobilmi svoje hlasovacie lístky ako poistku, že volili podľa príkazu svojej politickej strany.

Svoju úlohu v kauze Čentéš zohral aj súčasný „superprezident Kiska“, ktorý stiahol námietky zaujatosti exprezidenta Gašparoviča, čím si vlastne našpinil do vlastného hniezda.

Vo voľbách však nezískal nadpolovičnú väčšinu ani jeden z kandidátov. Až po niekoľkotýždenných dohadovaniach sa koaličná rada dopracovala k spoločnému kandidátovi Jozefovi Čentéšovi, ale ani potom sa ho v opakovaných tajných voľbách nepodarilo zvoliť.

Poslanci vládnych strán si v apríli 2011 schválili účelovú novelu rokovacieho poriadku, podľa ktorej sa generálny prokurátor mal voliť verejne. Prezident vzápätí túto novelu vetoval a podľa rozhodnutia Ústavného súdu sa voľba generálneho prokurátora musela opakovať. Po nekonečných machináciách v parlamente stiahol Jozef Čentéš svoju kandidatúru s odôvodnením, že sa objavili podozrenia z korupčného správania a vydierania.

Dôvodov na podozrenia bolo viac ako dosť, najmä po stretnutí vtedajšieho predsedu NR SR Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom, keď v jeho dome debatovali o kupovaní poslancov a cene hlasu pri voľbe generálneho prokurátora. Čentéša nemožno upodozrievať z naivity, že o fraške, ako nazvala akt voľby v parlamente Radičová, nič netušil a nevedel.

A predsa, po rozhovore s hlavným aktérom frašky Sulíkom zmenil pred ďalšou voľbou svoje rozhodnutie. Môžeme len hádať, čo sľúbil Sulík Čentéšovi a čo Čentéš Sulíkovi. Isté je len to, že Jozef Čentéš bol politickou figúrkou vládnej koalície.

 

Úloha „superprezidenta“

Mohol prezident Ivan Gašparovič po všetkých tých hanebnostiach Čentéša vymenovať? Ústavný súd rozhodol, že mal. V tejto súvislosti stojí za pripomenutie názor bývalého ústavného právnika Jána Drgonca: „Slovenská republika je štátom partokracie... Jediný ústavný činiteľ, ktorý môže korigovať účinky partokracie, je prezident. Z tohto hľadiska je pre mňa rozhodnutie Ústavného súdu smutné, pretože ho vnímam ako zaháňanie prezidenta do stáda.“

Rozhodnutia Ústavného súdu SR musí každý rešpektovať. Na druhej strane nie je posvätnou kravou a jeho verdikt možno kritizovať a vysloviť podozrenie, že je politicky poplatný. Žiaľ, negatívnu úlohu v kauze Čentéš zohral aj súčasný „superprezident Kiska“.

Stiahol námietky zaujatosti exprezidenta Gašparoviča, čím si vlastne našpinil do vlastného hniezda. Teraz bude prezidentská kancelária platiť zo svojho rozpočtu trovy konania a odškodné pre Čentéša. Stojí to za Kiskov strojený úsmev?