NEDOTKNUTEĽNÝ ISLAM

Je naozaj udivujúce, ako sa dnes pod rúškom progresívnych myšlienok vracajú do praxe predpisy, ktoré by nemali mať miesto v modernej demokratickej spoločnosti. Nejde o nijakú novinku, pokrokárske sily si z tohto dôvodu už dávnejšie vyslúžili ironickú prezývku „regresívna ľavica“. Takto sa do USA napríklad vracia rasová segregácia, keď kalifornská univerzita ponúka Afroameričanom rasovo segregované ubytovanie, aby vraj boli chránení pred takzvanými „mikroagresiami“ bielych študentov, ktorí sú v duchu progresívnej filozofie všetci aspoň podvedomí rasisti. Takto sa do zväzového teritória austrálskej Canberry vracia absurdná ochrana náboženstva podobná starosvetským zákonom proti rúhačom.

Nepotrebná ochrana

Parlament Teritória austrálskeho hlavného mesta schválil takzvaný zákon proti hanobeniu náboženstva na návrh poslanca Zelených Shanea Rattenburyho. Podľa jeho tvrdenia založeného na prieskume Juhoaustrálskej univerzity je až desatina Austrálčanov vysoko islamofóbna, nech to už znamená čokoľvek. „Je zjavné, že moslimovia sú často, takmer stále vystavení diskriminácii a hanobeniu a sú cieľom neznášanlivého správania.“ Rattenbury ako mnohí ďalší liberálni politici dnešnej západnej civilizácie rozpráva o akejsi vlne islamofóbie ohrozujúcej pokojných moslimov. Realita však s ich predstavami absolútne nekorešponduje. Dopyt po bielych rasistoch a islamofóboch je veľký, liberáli ich na pretláčanie svojej agendy potrebujú, no ponuka je, bohužiaľ, slabá. Neprebiehajú nijaké verejné lynčovania moslimov, nekonajú sa pogromy, celkovo je nábožensky motivované násilie zanedbateľné. Teda, samozrejme, okrem toho, ktoré prichádza práve od samotných moslimov. Ale aj tak treba práve moslimov najviac chrániť pred... Pred čím vlastne? Denník Canberra Times citoval zo zákona: „Za hanobenie sa môžu považovať príspevky na sociálnych sieťach, správanie a nosenie oblečenia alebo vlajok podporujúcich nenávisť, odpor alebo zosmiešňovanie [chránenej skupiny].“

Liberálny paradox

Formulácia zákona je taká vágna, že hypersenzitívna moslimská komunita prakticky získala efektívny nástroj na stíhanie rúhačov. Za šírenie odporu sa môže považovať akékoľvek vyjadrenie opodstatnených obáv z moslimskej rozpínavosti, za zosmiešňovanie akákoľvek satira. Vzniká tu tak podivuhodný paradox. Liberálni politici vždy podporovali všetok humor namierený na kresťanov. Kto sa proti nemu ohradil, bol automaticky označený za svätuškára a klerikála. Takáto náboženská satira na Západe prekvitala. Dnes však chcú tí istí politici, čo nikdy nešetrili proticirkevnými vyhláseniami, moslimom pofúkať každú sinku na duši, ktorú im spôsobia necitliví „islamofóbovia“. Neuraziť moslima sa teda dnes stáva oveľa vyššou prioritou ako zachovať slobodu prejavu. Represívne opatrenia však nevedú k harmonickej spoločnosti budúcnosti, práve naopak, sú regresom približujúcim civilizované krajiny k barbarským režimom, akým je napríklad Saudská Arábia.