SKALPELOVÝ KLONDIKE

Sedemročný chlapec potreboval operáciu. Súrne. Lekár bol ochotný zobrať do rúk skalpel len za „tringelt“ 500 eur, ktoré sa rozhodol vyžmýkať z nešťastných rodičov. Na takúto sumu sa ulakomil prednosta kliniky pediatrickej urológie na bratislavských Kramároch Vladimír Polák.

Foto FOTO TASR/František Iván
Dátum 07.01.2015

Z ryžovísk do basy

Ten mesačne zarábal niekoľko tisíc eur a svojimi celkovými príjmami hravo preskočil oficiálnu gážu prezidenta republiky.

Len základný hrubý plat lekára v tejto nemocnici sa podľa tabuliek ministerstva zdravotníctva pohybuje od 1 022 eur pre začínajúcich doktorov po 4 715 eur pre najväčších odborníkov, ku ktorým Polák nesporne patril. K tomu treba pripočítať príplatok za vedenie kliniky a osobné ohodnotenie, ktoré vo vyšších funkciách dosahuje až 100 percent zarobenej sumy.

Ďalšie sumy prúdili na Polákov účet priamo z ministerstva zdravotníctva, kde pôsobil ako hlavný odborník pre pediatrickú urológiu, a dokonca z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde zarábal ako konzultant. Prispela aj Slovenská zdravotnícka univerzita, odkiaľ ako externý prednášajúci dostával ďalšie „bočáky“. Ku šťastiu mu teda ešte chýbali rodičia ťažko chorého dieťaťa a od nich vydrankaných 500 eur, pri preberaní ktorých ho v polovici decembra in flagranti prichytili a rovno odšikovali pred vyšetrovateľa príslušníci Národnej kriminálnej agentúry za plnej prevádzky nemocnice priamo z pracoviska.

Tu ho dobre poznajú nielen kolegovia, ale aj pacienti, ktorí sa vyslovovali len pod zásterkou anonymity: „Ten sa s vami bez úplatku ani nerozprával, ani sa na dieťa poriadne nepozrel.“ Teraz sa bude musieť rozprávať s kriminalistami a poriadne sa pozrieť na obvinenie z korupcie, s ktorým ho poženú pred súd.

Na spravodlivosť si síce počká na slobode, ale nie vo svojej pracovni v nemocnici, kde mu pozastavili prácu, ani v inej zo spomenutých trafík na ministerstve či na úrade, odkiaľ ho takisto vypoklonkovali. Privítať ho, naopak, môžu najskôr vo väzení, kde môže pobudnúť tri až osem rokov. Ale „trestnú činnosť tohto lekára polícia monitoruje už dlhšie“, uviedol portál Aktuálne.sk., a po usvedčení z viacerých prípadov sa mohla trestná paleta rozšíriť na päť až dvanásť rokov.

 

Dva roky za 38 úplatkov

Rozhodne však pri vynášaní ortieľa súdy nezaúčtujú všetky vymámené peniaze ani Polákovi, ani ďalším úplatným doktorom, ktorých ryžoviská sa rozprestierajú v ambulanciách, lekárskych izbách a operačných sálach po celom Slovensku. Na povrch nevypláva ani príslovečná špička ľadovca, možno iba jeho poprašok predstavujúci mizivé percento prípadov korupcie, ktorými sa skutočne zaoberá prokuratúra a súdy.

V rokoch 2007 až 2013 z trestného činu prijímania úplatku Národná kriminálna agentúra obvinila len 33 lekárov a z podplácania 140 pacientov. Koľko z nich bolo odsúdených, to krajské súdy v štatistikách nevedú.

Podľa prieskumu Health Policy Institute (HPI) pritom dalo až 71,4 percenta oslovených pacientov lekárovi „neformálnu platbu v akejkoľvek forme“. A až v takmer 19 percentách všetkých prípadov mali doktori drzosť sami si vypýtať peniaze. Do tejto kategórie zrejme spadá hŕstka káuz, ktoré prenikli na verejnosť.

Najznámejšia je ešte z roku 2007, keď trenčianskeho ortopéda Pavla Patra odsúdil s konečnou platnosťou Najvyšší súd SR na smiešne dva roky väzenia za 38 dokázaných skutkov prijímania úplatku, pričom jednému z pacientov musel vrátiť 15 000 vtedajších korún aj s úrokom stanoveným na 9,5 percenta. Odvtedy sa „taxy“, najmä po prechode na euro, zniekoľkonásobili a dnes kolujú po internete – na rozdiel od rebríčkov kvality nemocníc, ktoré sa zverejňujú oficiálne.

 

Hľadanie protijedu

Z neoficiálnych diskusií sa napríklad dozvieme, že za operáciu bedrového kĺbu si treba pripraviť zhruba tisíc eur, za onkologické operácie však oveľa viac, nehovoriac o sadzbách za chirurgické zákroky na deťoch. Netreba pritom zabudnúť na „expresný príplatok“ za posun v nekonečnom poradovníku zdravotnej poisťovne.

Napokon, tí drzejší lekári sami navigujú pri platení pacienta, ktorý sa inak musí sám zorientovať v neoficiálnom cenníku konkrétnej nemocnice. Peniaze do vrecka lekára putujú často v nenápadných obálkach alebo uložené v zdravotnej dokumentácii. Sú však aj invenčnejšie cesty.

„Staral som sa doktorovi o počítačovú sieť. Platil ma v naturáliách – fľašami a bonboniérami, ktoré dostával od pacientov a ktoré zo zdravotných dôvodov sám nepil a nejedol,“ spomína IT špecialista na spoluprácu s lekárom. „Keď som podarúnok rozbalil, neraz som tam objavil desať, dvadsať, aj päťdesiateurovú bankovku.“ Takto zabalený sa teda úplatok môže zatúlať k nepravému adresátovi, veď lekár ho môže obratom podhodiť aj nezištnému úradníkovi a ten inému lekárovi: bankovka skutočne spĺňa náležitosti obeživa.

Takouto vynaliezavosťou sa Slováci masochisticky infikujú jedom, na ktorý sa ťažko hľadá protijed v zápase proti úplatkárstvu. Boj proti skorumpovaným bielym plášťom je potom ťažší ako boj so samotnou chorobou, ktorá ich do špitála dohnala.

„Princípy korupcie sa v slovenskom zdravotníctve nemenia. Jedným z hlavných dôvodov je naše kultúrno-spoločenské nastavenie, ktoré sa podobá tomu balkánskemu,“ hodnotí Tomáš Szálay z HPI.

Ako teda uspieť v nerovnom boji s chamtivosťou ľudí, ktorí majú v rukách naše životy? „Riešenie zostáva na samotných pacientoch,“ tvrdí Szalay z HPI, ktorý spoločnosti ponúka aj sedem rád, ako bojovať proti korupcii v zdravotníctve.

Asi najdôležitejším bodom je „ochrana a motivácia ohlasovateľov korupcie“. „Buď nájdu odvahu a prehovoria, alebo budú lekársky svet živiť takýmto spôsobom naďalej,“ hovorí o pacientoch pracovník HPI.

„Staral som sa doktorovi o počítačovú sieť. Platil ma v naturáliách – fľašami a bonboniérami, ktoré dostával od pacientov a ktoré zo zdravotných dôvodov sám nepila nejedol“

 

Späť len ako pacient

Odvahu našiel zúfalý otec maloletého pacienta, ktorý sa vzoprel výpalníckym praktikám šéfa detskej urológie a prípad ohlásil na polícii. Tá využila inštitút agenta-provokatéra a z vydriducha sa poľahky stal potenciálny trestanec. Z raja luxusu, vydláždeného peniazmi nešťastníkov, podľa všetkého na niekoľko rokov poputuje do pekla väznice.

Tu si môže Polák ešte raz odrecitovať Hippokratovu prísahu: „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím,“ zaväzuje sa každý medik v životnej sentencii, ktorá sa končí slovami: „Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

Tento údel ho zrejme čaká aj po odchode z basy. Buď totiž príde aj o licenciu, vylúčia ho z lekárskej komory, v lepšom prípade ho čaká niekoľkoročný zákaz pracovať ako lekár. Do nemocnice sa môže vrátiť len ako pacient. Možno si tu od neho drzo vypýtajú bakšiš, no možno tu stretne bývalého kolegu z Lekárskeho odborového združenia, ktoré odporučilo svojim členom nosiť odznak s nápisom: „Ďakujem, úplatky neprijímam.“