STRÁCAME ZEM POD NOHAMI

Kvalitná orná pôda a pitná voda sú tie najcennejšie zdroje, akými môže národ disponovať. A Slováci majú naozaj veľké šťastie, keďže naša vlasť je obdarená hojnosťou oboch. Nečudo, že cudzinci by radi získali kontrolu nad týmito pokladmi, ktorých hodnota sa bude časom len zvyšovať. Ako sa ukázalo už v mnohých prípadoch, najefektívnejší nástroj na presadzovanie cudzích záujmov vo vzťahu k menším štátom je Európska únia. A tak sa po našej vode stali terčom živého záujmu bruselskej mašinérie aj naše polia. Môže s tým vláda niečo urobiť?

Nátlak Európskej komisie

Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo uviesť legislatívu o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy do súladu so všeobecnými európskymi predpismi. Po uplynutí prechodného obdobia v roku 2014 sa rezort pôdohospodárstva rozhodol pôdu ochrániť aspoň tak, že jej kupujúci musel mať najmenej desaťročný trvalý pobyt na Slovensku a poľnohospodárstvu sa mal venovať minimálne tri predchádzajúce roky.

Ak národ stratí kontrolu nad pôdou, stráca kus kontroly nad vlastnou budúcnosťou.

Európska komisia považuje opatrenie za diskriminačné, keďže vo vzťahu k občanom iných štátov EÚ vraj porušuje zásadu voľného pohybu kapitálu a slobodu usadiť sa. Ak sa podmienky nezmenia, EK sa Slovensku vyhráža žalobou. Že nejde o plané hrozby, nám vedia potvrdiť naši južní susedia. Ich snahy ochrániť si pôdu už EK stihla napadnúť žalobou na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Maďarské opatrenia sú pritom omnoho prísnejšie ako tie prijaté u nás počas ministrovania Ľubomíra Jahnátka.

Národný záujem

Náš rezort pôdohospodárstva sa chce opletačkám vyhnúť a chystá sa komisii vyhovieť. „Všetci záujemcovia v EÚ musia mať rovnaké podmienky. Podmienka 10-ročného trvalého pobytu, respektíve sídla záujemcu o pôdu sa vypustí. Ďalšie úpravy v zákone sa budú týkať administratívneho zjednodušenia a zlepšenia prístupu aktívnych poľnohospodárov k pôde,“ vyjadrila sa pre portál Aktuálne.sk Jana Gasperová z tlačového odboru ministerstva. Tento servilný prístup je naozaj tragický, najmä ak vezmeme do úvahy, že na čele rezortu stojí Gabriela Matečná, nominantka Slovenskej národnej strany.

Dopyt po biopalivách v Nemecku stále rastie a bolo by smutné, keby sa zo Slovenska stalo jedno veľké repkové pole pod kontrolou nemeckých spoločností, prejavujúcich už dnes veľký záujem o našu pôdu.

Strany, ktorá by – ako vyplýva už z názvu – mala urobiť všetko pre to, aby chránila náš národný záujem. Slováci si po boku s historickými menšinami zaslúžia disponovať zemou, pri ktorej obrane naši predkovia po stáročia krvácali. Ak národ stratí kontrolu nad pôdou, stráca kus kontroly nad vlastnou budúcnosťou. Pritom sa zdá, že tohto sú si aspoň niektorí národniari veľmi dobre vedomí. Napríklad podpredseda SNS Jaroslav Paška v rovnakej súvislosti upozorňoval na situáciu na Ukrajine. „Ukrajina sa stáva obeťou obrovskej rabovačky pôdy,“ písal na straníckom webe už v lete roku 2015. Upozorňoval na praktiky veľkých korporácií skupujúcich ukrajinskú pôdu, čo im bolo umožnené na základe asociačnej dohody s EÚ. Aj na tomto príklade vidíme, ako Brusel zabezpečuje cudzie záujmy nielen v členských štátoch EÚ. Prípad Ukrajiny nám tiež ilustruje, s akou dravosťou sa vrhnú cudzinci na kvalitnú pôdu. Dnes sú v ich rukách obrovské poľnohospodárske oblasti u našich východných susedov a chystajú sa na nich vo veľkom pestovať aj geneticky modifikované plodiny.

Diktát Bruselu

Je preto nevyhnutné, aby sme sa poučili z chýb iných a našu pôdu si chránili za každú cenu. Ide totiž o principiálnu otázku a ak v nej Slovensko poľaví, náprava bude naozaj neľahká. Okrem nás a Maďarov dnes reštrikcie proti cudzincom pri nákupe pôdy aplikujú aj v Bulharsku, Lotyšsku a Litve. Problémom sa však najnovšie zaoberá už aj Poľsko. Výnimka preň prestala platiť až v máji tohto roku. Dovtedy si mohli Poliaci svoju pôdu pred cudzincami chrániť, no teraz sa aj oni musia podriadiť diktátu Bruselu. Poliaci neberú záležitosť na ľahkú váhu. Odhaduje sa, že aj počas obdobia platnosti zákazu sa rôznymi spôsobmi ocitlo pod kontrolou zahraničných vlastníkov až 200-tisíc hektárov poľskej pôdy. Vládnuca strana PiS išla do predvolebnej kampane so sľubmi ochrániť poľskú zem. V Poľsku je najväčším vlastníkom pôdy štát, a preto sa vláda snaží ochrániť aspoň štátne pozemky. Štát pritom disponuje až 1,4 milióna hektárov poľnohospodárskych pozemkov určených na výkup. Aby vláda zabránila zahraničným spoločnostiam v skupovaní štátnej pôdy, rozhodla sa jej predaj na päť rokov pozastaviť. Výnimkou má byť predaj pozemkov s rozlohou do jedného hektára, ktoré budú môcť kúpiť iba samostatne hospodáriaci roľníci. „Zákon určite narušil niekoho záujmy. A neboli to záujmy malých roľníkov,“ komentovala krok poslankyňa PiS Barbara Bartušová. Vláda avizovala, že si uvedomuje nedostatočnosť zmieneného čiastočného riešenia a pokúsi sa prísť s ďalšími opatreniami. Môžeme teda očakávať, že do konfliktu s európskymi orgánmi sa dostane aj Poľsko.

Nemalé riziká

Pri ochrane poľnohospodárskej pôdy pritom ani zďaleka nejde iba o otázku nejakej abstraktnej národnej hrdosti. Slovenská zem v cudzích rukách môže obyvateľov SR reálne ovplyvniť vo viacerých oblastiach. Logicky najviac na to doplatia slovenskí roľníci. Ak sa o slovenskú pôdu zvýši záujem zo zahraničia, ceny začnú zákonite stúpať. Zarobia rôzni špekulanti, no slovenskí poľnohospodári snažiaci sa rozšíriť pôsobnosť budú nútení siahnuť hlbšie do vrecka. To by mohlo byť posledným klincom do rakvy našej už aj tak oslabenej poľnohospodárskej výroby. V prípade, ak zahraničné spoločnosti začnú kontrolovať rozsiahle poľnohospodárske pozemky, je pravdepodobné, že kvalitné výrobky z plodín vypestovaných na Slovensku poputujú prednostne do materských krajín vlastníkov a Slovákom ostanú zvyšky. Nemožno podceňovať ani rôzne megalomanské projekty, ktoré by mohli veľké poľnohospodárske firmy realizovať na skúpenej slovenskej pôde. Napríklad dopyt po biopalivách v Nemecku stále rastie a bolo by smutné, keby sa zo Slovenska stalo jedno veľké repkové pole pod kontrolou nemeckých spoločností, prejavujúcich už dnes veľký záujem o našu pôdu. Vedľajším produktom tohto scenára by bolo aj zvyšovanie cien potravín.

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SR V UPLYNULÝCH DŇOCH USTÚPILO EURÓPSKEJ KOMISII A ZMENÍ ZÁKON, KTORÝ DOTERAZ OCHRAŇOVAL SLOVENSKÚ PÔDU PRED PREDAJOM CUDZINCOM. SÚHLASÍTE S PRISPÔSOBENÍM SA BRUSELSKÝM POŽIADAVKÁM A ČO TO BUDE ZNAMENAŤ PRE SLOVENSKO DO BUDÚCNOSTI?

Slováci už viac nemôžu chrániť svoju pôdu pred cudzincami. Pod hrozbou žaloby na Európskom súde zmení ministerstvo pôdohospodárstva zákon obmedzujúci jej predaj zahraničnému vlastníkovi. Urobiť tak musia aj Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Maďarsko, ktoré už žalobe čelí. Európska komisia Slovensku vyčíta, že tu nákupcovia pôdy musia mať aspoň desať rokov trvalý pobyt. Ďalšie úpravy v zákone sa budú týkať administratívneho zjednodušenia a zlepšenia prístupu aktívnych poľnohospodárov k pozemkom. Na Slovensku sú stále vyše dva milióny hektárov poľnohospodárskej a 1,2 milióna hektárov ornej pôdy, čo by pri správnom využívaní umožnilo uživiť všetkých obyvateľov krajiny. Napriek obmedzeniam však nie je ťažké obísť zákon a veľa poľnohospodárskej pôdy už dnes patrí Dánom či Holanďanom, ktorým slovenskí farmári po finančnej stránke nedokážu konkurovať. Zarážajúci je najmä fakt, že neexistuje oficiálny register, evidencia ani kataster nehnuteľností, ktorý by obsahoval informácie o pôvode vlastníka pozemku alebo nehnuteľnosti.

Robert Fico
predseda vlády SR

Vláda Slovenskej republiky podnikne kroky, aby zastavila predaj slovenskej ornej pôdy do rúk zahraničných vlastníkov. Viem, že sme museli pod tlakom Európskej únie schváliť novelizáciu devízového zákona, ktorý dnes umožňuje zahraničným vlastníkom nadobudnúť poľnohospodársku pôdu na Slovensku. Poľnohospodárska pôda je však strategická surovina. Preto by sme sa nemali nečinne pozerať, ako bezbreho sa niektoré zahraničné spoločnosti kupovaním rôznych podnikov dostávajú k tisíckam hektárov ornej pôdy, ktorá má obrovskú hodnotu.

Vladimír Machalík
hovorca Ministerstva pôdohospodárstva SR

Rokovania medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou ešte stále prebiehajú, nie vo všetkých sporných otázkach totiž vidíme dôvod ustupovať v plnom rozsahu výhradám EK. SR hľadá možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov v medziach programového vyhlásenia vlády SR a s cieľom prehlbovania procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi.

Stanislav Becík
exminister pôdohospodárstva

Po slovenských dedinách sa pohybujú mladí muži, ktorí sa vydávajú za samostatne hospodáriacich roľníkov, a ponúkajú vlastníkom pôdy od 4 500 do 5 000 eur za hektár. Myslím si, že môže ísť o špekulatívne nákupy v cudzej réžii. Kladiem si otázku, kde mladí muži dobre hovoriaci nielen po slovensky, ale aj po anglicky zobrali peniaze na nákupy pôdy. Nevidno, že by hospodárili, uchádzali sa o eurofondy. Navrhujem, aby ten, kto nakúpi pôdu vo väčšom rozsahu, preukázal zdroje peňazí, ktorými platí, a keď už je to taký zanietený hospodár, nemal by pôdu najbližších 15 rokov vôbec predať. V okrese Levice pôsobí istá zahraničná firma, ktorá zamestnáva právnika, čo má 12 ľudí na plný úväzok, a tí chodia po dedinách a nakupujú pôdu. Pýtam sa, pre koho?

Jaroslav Paška
poslanec NR SR (SNS)

Nemali by sme prijať túto špekulatívnu hru Bruselu. Veď vieme, že tá istá komisia diskriminuje našich pôdohospodárov, napríklad aj nižšími dotáciami. Pripomína mi to conquistadorov, ktorí výmenou za ohnivú vodu a farebné sklíčka dovtedy okrádali prostoduchých indiánov o pôdu a zlaté poklady, až z nich urobili bezdomovcov vo vlastnej krajine. Vlastníctvo pôdy je aj vlastníctvom teritória, vlastného zdroja obživy či sférou vplyvu. Aj preto národy o svoje územia po stáročia zvádzali vojny a nikdy sa ich dobrovoľne nevzdávali. Náš štát má zatiaľ dostatok nástrojov na to, aby si mohol uhájiť kontrolu nad pôdou pred novodobými conquistadormi. Musí byť len dôrazný a možno si aj urobiť poriadok s vlastnými špekulantmi, ktorí skupujú slovenskú pôdu s víziou jej dobrého speňaženia do zahraničia.

František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzinárodných vzťahov EU)

Žiaľ, ide o jeden z prejavov fundamentalistického neoliberalizmu, ktorý pod pláštikom „nediskriminácie“ spôsobuje, že EÚ vyhovuje nadnárodným spoločnostiam a bohatým a na záujmy menších a slabších národných štátov a chudobnejších vrstiev obyvateľstva sa prihliada len okrajovo. Problém však spočíva aj v tom, že časť slovenskej pôdy sa obchádzaním zákonov, najmä zakladaním „eseročiek“, už do zahraničných rúk dostala. Vzniknutý stav zvýši možnosti špekulácie s vlastníctvom a využívaním pôdy a ďalej zúži možnosti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. Jedinou kompenzáciou – aj to neúplnou – by mohlo byť, keby slovenskí poľnohospodári dostávali po tomto rozhodnutí rovnaké dotácie, aké sú v niektorých starších členských štátoch EÚ.

Roman Stopka
podnikateľ

Vlastníctvo pôdy je základ zvrchovanosti štátu. Na rozpredaj pôdy je verejnosť pripravovaná už roky. Vykonávatelia si postup rozdelili na malé, nevšímané kroky, ktorými okliešťujú slovenskú štátnosť. Predaj pôdy cudzincom je súčasť demontáže štátnej zvrchovanosti a deštrukcie štátu. Za tento proces nesie osobnú zodpovednosť každý predstaviteľ vládnej koalície, ale, žiaľ, aj každý ich volič, ktorý im umožnil dostať sa k moci. Smutné je, že aj väčšina dnešnej opozície by konala rovnako. Čo bude nasledovať? Zvýšia tlak na domácich vlastníkov, aby sa pôdy zbavovali. Môžu to urobiť daňami, znevýhodnením domácej poľnohospodárskej produkcie. Pôda prejde do vlastníctva cudzincov, kvalitné potraviny a zisky pôjdu do cudziny, nám zostanú ohnuté chrbty a plač za stratenou príležitosťou mať svoj štát.