TÁPANIE V CHAOSE

Fundamentalizmus je jed, ktorý otravuje zmysly, zabíja dušu a balamutí rozum

Foto ARCHÍV
Dátum 30.11.2016

Musím priznať, že dnešná islamská rétorika je reakčná, agresívna a fundamentalistická a ak moslimovia nezačnú seriózne jej tvrdú obrodu, nikdy nedobehnú svetový pokrok: vedecký, ekonomický ani kultúrny. A zostanú tápať v pekelnom chaose.

Prečo píšem o islamskej rétorike a nie o islame ako takom? Pretože podľa môjho názoru v dnešnej dobe, vlastne od smrti Mohammada prestal islam existovať a namiesto toho vznikli jeho rôzne rétoriky, podľa interpretácie textu Koránu. Za Mohammada moslimovia prijali vysvetlenie Koránu priamo od neho a po jeho smrti sa začala individuálna interpretácia textu, čo dalo vznik rôznych rétorík a smerov.

Frustrácia z beznádeje

Moslimská rétorika v ôsmom až desiatom storočí, v čase Almutazilu, bola pokroková, produktívna a otvorená cudzím kultúram. Tento smer mal zásadu, že keď bol doslovný význam koránového verša v protiklade s ľudským rozumom alebo so základným úmyslom Koránu, odmietali ho akceptovať a vyhľadali v texte skrytý význam, ktorý s nimi v súlade bol. Princíp ich ideológie spočíval v tom, že Boh je jediný a spravodlivý a nekáže nič, čo nie je v prospech človeka. Preto boli nazvaní „ahlal-aql“, teda ľudia rozumu. Po páde Almutazilu nabrala islamská rétorika fundamentalistický smer.

Moslimovia, rovnako ako kresťania, zdedili svoj náboženský titul narodením, nikto sa ich nepýtal, či ho prijmú alebo nie. Mnoho moslimov a kresťanov ho prijme, ale nemodlia sa, nepostia, ani nechodia do mešity či kostola. Poznám veľmi veľa moslimov a moslimiek, čo hrdo nesú tento titul bez toho, aby praktizovali požadované úkony. V posledných desaťročiach ich je však stále menej a počet fundamentalisticky veriacich narastá.

Veľká časť mladej generácie v moslimskej spoločnosti nahlas volá po islamizácii spoločnosti a návrate k moslimským fundamentalistickým hodnotám, uvedeným v Koráne a Mohammedových výrokoch, samozrejme, podľa interpretácie fundamentalistických teológov. Rozširujú sa náboženské televízne stanice, financované petrodolármi zo Saudskej Arábie a ostatných štátov Perzského zálivu. Tie zneužívajú frustráciu z beznádejnej situácie, v ktorej sa ocitla moslimská mládež, a lejú do ich mozgov zaostalú fundamentalistickú doktrínu pod heslom „vaša nádej je v islame“.

Žena ako majetok

Muž je v moslimskej kultúre kráľ, hlava a živiteľ rodiny. Hlavná úloha ženy je starať sa o rodinu a domácnosť. Muž svoje kráľovstvo chráni a nerád žene ustupuje. Manželka musí mať úctu k mužovi i jeho rodine a musí chrániť česť aj meno rodiny správnym správaním podľa tradície a zvyklostí. Jej nevera je trestuhodný hriech, ktorý môže mať tragické následky, nevera muža je však odpustiteľná. Emancipovaná karieristka je pre muža z islamskej kultúry nevhodná partnerka a predstavuje protipól ženy jeho snov.

V niektorých moslimských krajinách, ako je Saudská Arábia, sa so ženami zaobchádza ako s majetkom; po svadbe sa presúvajú z jednej domácnosti do druhej. Ich krása časom odkvitne a ich údelom je prežívať ako staré predmety čakajúce na svoj koniec odložené v temných zákutiach domu. Ženám nie je dovolené sadnúť si za volant bez manžela, otca alebo brata. Niektorým nie je povolené cestovať bez nich ani lietadlom či autobusom.

Moderná civilizácia síce rozvinula rozumové schopnosti ženy, zároveň však zvýšenými nesplnenými nárokmi a požiadavkami znásobila jej bolesť. Ešte včera to bola šťastná služobnica, dnes je nešťastná pani. Bola spokojná vo svojej nevedomosti, vynikala svojou jednoduchosťou a jej sila spočívala v jej neznalosti. Dnes žije v neprestajnom boji medzi tradíciou a moderným spôsobom života. Dnešná generácia žien v moslimskom svete žije medzi spánkom a prebudením.

Podľa židovských tradícií

V každom meste, v každej moslimskej krajine však už dnes existuje veľa žien, ktoré sú symbolom ženy budúcnosti. Sú partnerky muža, nie jeho slúžky ani otrokyne, ženy slobodné alebo bojujúce za svoju slobodu a miesto vo spoločnosti. Bohužiaľ, stále tvoria menšinu a ich boj za svoje práva je stále ťažší a komplikovanejší. Posun k fundamentalistickej islamskej rétorike vyrazil ďaleko za hranice moslimských krajín, prekročil hranice európskych krajín a usadil sa medzi moslimskými komunitami v Európe a na Západe vôbec.

Šokuje ma zistenie, že väčšina slovenských mladých žien, ktoré si vzali moslimských chlapcov s fundamentalistickým myslením, si ich doktrínu rýchlo osvojili a podrobili sa jej praktikám. Začali nosiť hidžáb a dlhé šaty, prikrývajúce prevažnú časť tela, prestali jesť bravčové mäso a niektoré dokonca nepodávajú mužom ruky. Nechápu, že všetky tieto praktiky pochádzajú zo židovských tradícií. Málokto vie, že ortodoxné židovky tiež nosia hidžáb či dokonca burku, alebo si holia hlavy dohola a nosia parochne, pretože nesmú ukázať vlasy nikomu cudziemu. Pobožní židovskí muži nepodávajú ženám ruku a pobožná židovská žena nepodáva ruku mužom.

Nedávno mi volala jedna priateľka. Slovenský otec sa jej sťažoval, že sa jeho dcéra spriatelila s moslimom a odvtedy s ňou nemôže nájsť spoločnú reč. Kamarátka ma prosila, aby som si s tou slečnou prehovoril. Po dohode s otcom som šiel rodinu navštíviť. Dcéra mi odmietla podať ruku a sedela bokom. Ubezpečil som ju, že som moslim a chcem sa s ňou trochu porozprávať o islame. Spýtal som sa, či čítala Korán, na čo odpovedala, že len trošku.

Zdeformovaná ideológia

Otvoril som slovenský preklad Koránu a ukázal som jej, že jeho základom je viera v Boha a rešpekt a poslušnosť k rodičom. Potom som sa jej pozrel do očí a povedal: „Svojím správaním si porušila základ Koránu. Úcta k rodičom je hneď po úcte k Bohu.“ Ona podráždene odpovedala: „Ale oni nerešpektujú moju vieru a pošpinili Korán tým, že naň siahali bez umytia rúk“ a ukázala na malý Korán v arabčine, ktorý ležal na stole. Zdvihol som ho a povedal: „Tento Korán bol vytlačený v tlačiarni. Myslíš si, že sa pracovníci tlačiarne umývali predtým, než ho vytlačili?“ Tiež som jej povedal, že nepodávať ruku mužom pochádza zo židovskej tradície. Hovoril som a hovoril, až mi jej bolo ľúto, bola zmätená a stratená.

Takých som na Slovensku poznal niekoľko a nechápem, čo tieto ženy priťahuje na takej zdeformovanej ideológii. Jedna Slovenka mi zavolala a poprosila ma o pomoc. Prišla so svojou mamou a keď som jej otvoril dvere, šokovalo ma, že bola oblečená v moslimskom tradičnom habite. Odmietla mi podať ruku, čo ma urazilo a nahnevalo. Je absurdné, že zatiaľ čo moslimská žena v moslimskej krajine bojuje za svoju slobodu, európska žena sa jej dobrovoľne zriekne pre nejakého hlupáka.

Fundamentalizmus nie je len ideológia, je to zároveň hrubý zásah do každodenného života. Je to jed, ktorý otravuje zmysly, zabíja dušu a pobalamutí ľudský rozum. Je to útek k radikalizmu, často spojený s násilím, odmietaním dostatočného vnímania reality, racionálneho hodnotenia sveta a rozvíjania slobôd jednotlivca i spoločnosti. Je to choroba, ktorú treba liečiť.

Autor je spisovateľ palestínskeho pôvodu