TOM VAN GRIEKEN: BRUSEL JE LIAHEŇ DŽIHÁDISTOV

Tom Van Grieken je poslanec flámskeho parlamentu a zároveň predseda politickej strany Flámsky záujem. Extra plus poskytol krátky rozhovor, v ktorom nám povedal viac o útokoch na domáce vianočné tradície i hrozbe, ktorú pre Belgicko predstavuje radikalizácia a samosegregácia tamojšej moslimskej komunity.

Vo Flámsku a Holandsku nosí deťom na Vianoce darčeky Sinterklaas (obdoba svätého Mikuláša); jeho pomocníkom je odnepamäti Zwarte Piet (Čierny Peter). V posledných rokoch sa objavujú skupiny, ktoré sa snažia z dôvodu politickej korektnosti tradíciu Čierneho Petra vykoreniť, keďže jeho načierno namaľovaná tvár vraj môže urážať černochov. Vy ste sa proti týmto snahám postavili. O aké skupiny ide a aká je ich agenda?

Mnohé skupiny požadujú, aby vláda Čierneho Petra vyslovene zakázala. Najhlasnejšie o to žiada takzvané fórum menšín. Flámsko má dlhú históriu poklonkovania menšinám a bezpodmienečného napĺňania prianí neeurópskych imigrantov. Napríklad vianočné trhy sa premenovali na „zimné trhy“, aby sa odstránili všetky referencie na kresťanstvo, pretože by to vraj mohlo uraziť moslimov. To isté sa stalo s krížom, ktorý na svojej čiapke tradične nosil Mikuláš. Na mnohých miestach ho vymazali alebo nahradili nejakým nábožensky neutrálnym symbolom. Útok na Čierneho Petra je len ďalší krok v tomto škodlivom vývoji našej spoločnosti.

Majú však belgickí černosi s Čiernym Petrom naozaj taký problém? Nemyslíte si, že tu môže ísť o rasizmus nízkych očakávaní? Teda že skupiny, ktoré by chceli Čierneho Petra zakázať, očakávajú, že černochov táto neškodná vianočná tradícia uráža natoľko, že ich city sú dôležitejšie ako kultúra pôvodného obyvateľstva?

Čiastočne to bude pravda. Humbug okolo Čierneho Petra robia najmä bieli aktivisti, ktorí si myslia, že môžu hovoriť v mene všetkých čiernych ľudí. Mnoho flámskych černochov pritom potvrdilo, že tradícia Čierneho Petra ich vôbec neuráža a snaha o jeho zákaz je len ukážka prebujnenej politickej korektnosti. A ja s nimi z celého srdca súhlasím.

Teraz na úplne inú tému. Vašu krajinu zákerne napadli islamistickí teroristi. Flámsky záujem je pritom v Belgicku jediným významnejším politickým subjektom, ktorý na túto hrozbu po desaťročia upozorňoval. Myslíte si, že belgické úrady momentálne robia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili radikalizácii mladých moslimov a budúcim teroristickým útokom? Aké sú vaše návrhy na zlepšenie bezpečnosti v Belgicku a v Európe celkovo?

Bohužiaľ, naozaj sme boli jediná strana, ktorá tento vývoj predpovedala. Ešte smutnejší je fakt, že naša vláda podľa mňa vôbec nerobí všetko pre to, aby zabránila budúcim útokom. Na začiatok by v rámci prevencie stačilo zabezpečiť, aby sa nijakí ďalší moslimovia do našej krajiny nesťahovali. Aj napriek tomu, že tzv. Islamský štát sám avizoval, že medzi utečencami zaplavujúcimi Európu má skrytých svojich potenciálnych džihádistov, naša vláda ich naďalej víta s otvorenou náručou. Nemáme vôbec prehľad o tom, čo za ľudia k nám prichádzajú alebo kto krajinu opúšťa. Okrem toho je dobre známe, že Brusel – a určite nielen štvrť Molenbeek – je liaheň džihádistov. Takzvaná multikultúrna spoločnosť nie je v Bruseli multikultúrna ani náhodou. Práve naopak, mnohé štvrte sú veľmi monokultúrne. Alkohol v obchodoch nekúpite, muži nútia ženy zahaľovať sa, kníhkupectiev s islamskou literatúrou pribúda a neoficiálne  radikálne mešity prekvitajú. Ľudia, ktorí sa odmietajú prispôsobiť islamskému životnému štýlu, sú šikanovaní a často sa pod nátlakom odsťahujú. Toto sa v Belgicku deje už dlhé roky, no politické elity si to odmietajú pripustiť. V diskusii o islame a imigrácii dlhodobo prevláda akási kultúra popierania.

Aké konkrétne opatrenia by ste teda prijali?

Vláda by mala zaviesť prísne hraničné kontroly, aby sme vedeli, kto do našej krajiny prichádza a kto ju opúšťa. Známi radikálni islamisti s väzbami na teroristické skupiny by mali byť preventívne zadržaní a uväznení. K tomu by mal byť zrušený Le Jeunov zákon. Ten umožňuje väzňom skoré podmienečné prepustenie za dobré správanie. Dnes už vieme, že dvaja z teroristov zodpovedných za útok na bruselské letisko boli usvedčení kriminálnici. Prvý z nich sa volal Khalid El Bakraoui a v roku 2011 ho odsúdili za viaceré krádeže áut. Druhý menom Ibrahim El Bakraoui bol odsúdený za lúpež, pri ktorej kalašnikovom strieľal na policajtov. Hoci boli obaja právoplatne odsúdení, prepustili ich na slobodu za takzvané dobré správanie.