ZAHRANIČNÍ AGENTI

V klíme vyostrovaného geopolitického súperenia a silnejúcej polarizácie spoločnosti neradno ignorovať otázku spoločenského vplyvu neziskových organizácií dotovaných z cudziny. V dnešnom svete si len tí naozaj naivní neuvedomia, že vplyv zaručujú peniaze. Dvojnásobne to platí pri neziskových mimovládnych organizáciách, keďže tie sú pri svojom fungovaní úplne odkázané na donorov. Ak títo dobrodinci pochádzajú zo zahraničia, je úplne prirodzené pýtať sa, koho vplyv to na Slovensko mimovládne organizácie prinášajú. Na túto situáciu v súčasnosti upozorňujú dva parlamentné subjekty – Sme Rodina Borisa Kollára a Kotlebova ĽSNS. K téme sa pre Extra plus vyjadril Milan Uhrík, podpredseda ĽSNS a hlavný autor návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

Ľuďom chýba prehľad

Snaha vyvolať v inom štáte vnútropolitickú zmenu je prirodzene považovaná za miešanie sa do jeho vnútorných záležitostí. Možno aj preto posledné desaťročia zaznamenali rapídny rozvoj mimovládnych organizácií, ktoré môžu ľahko poslúžiť ako kanál, cez ktorý cudzia mocnosť dokáže presadzovať svoj vplyv v cieľovej krajine. Situáciu na Slovensku opísal Milan Uhrík nasledovne: „Činnosť mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia presiahla medzu kontrolovateľnosti a rozlíšiteľnosti. Tvária sa, akoby názory a ideológie, ktoré presadzujú, boli názory väčšiny obyvateľstva. Pritom veľmi často ide o názory, ktoré prezentuje len hŕstka platených aktivistov. Členovia mimovládok sa v spoločnosti snažia vyvolať zmeny s cieľom rozvrátiť tradičné hodnotové usporiadanie spoločnosti a preformovať ju podľa predstáv a požiadaviek zahraničných sponzorov.“ Ideálne riešenie preto vidí v jednoznačnej kategorizácii takýchto mimovládok. „Mimovládne organizácie financované zo zahraničia sa budú musieť registrovať do registra zahraničných agentov a zverejňovať svoje financovanie. Okrem toho budú musieť všetky svoje propagačné materiály označovať výstrahou Pozor! Zahraničný agent, aby bolo všetkým Slovákom zrejmé, že ide o informácie neslovenského pôvodu,“ opísal Uhrík víziu predstavenú v návrhu zákona.

Geopolitická stratégia

Mnohé mimovládne organizácie rady zdôrazňujú, že sú nezávislé, no je len ťažko predstaviteľné, že sa ich finančná závislosť od zahraničných sponzorov nepremietne aj do ich činnosti. „Každý, kto si dá tú námahu a zriadi v zahraniční nejakú mimovládku, to predsa musí robiť s určitým cieľom. Spoločným ukazovateľom všetkých mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia je boj za ‚demokraciu‛ a ‚ľudské práva‛, obzvlášť u tých skupín obyvateľstva, ktoré si obhajobu svojho neprispôsobivého správania zaslúžia najmenej. Ak niekto biely ublíži napr. Cigánovi, tak sú všetky ľudskoprávne mimovládky v pozore a okamžite poukazujú na rasizmus.

Mimovládne organizácie sa tvária, akoby názory a ideológie, ktoré presadzujú, boli názory väčšiny obyvateľstva. Pritom veľmi často ide o názory, ktoré prezentuje len hŕstka platených aktivistov.

Ale ak nejaký asociálny Cigán prepadne slušného Slováka, tak vtedy záhadne mlčia. Je teda zrejmé, že mimovládky sa účelovo zastávajú len práv vyvolených menšín s cieľom oslabiť vplyv a pozíciu tradičných Slovákov,“ myslí si Milan Uhrík. Vplyv mimovládnych organizácií podľa neho na Slovensku zasahuje do najvyšších politických kruhov: „Geopolitickí stratégovia zo Západu si uvedomujú, že oveľa jednoduchšie a efektívnejšie, ako ovládnuť nejaký štát vojensky, je presvedčiť jeho obyvateľov, aby prozápadnú politiku sami chceli. A práve tento účel plnia mimovládne organizácie, ktoré pôsobia aj na Slovensku a ktoré sa postupne čoraz viac infiltrujú aj medzi vrcholových politikov. Je zarážajúce, aké množstvo slovenských poslancov a europoslancov pôsobí zároveň aj v rôznych mimovládkach. Preto sa niet čo čudovať, že mnohí z nich už úplne otvorene obhajujú viac záujmy cudzincov než záujmy Slovákov. Veď ako inak mohli napr. hlasovať za imigračné kvóty alebo povoliť predaj slovenskej pôdy cudzincom?! Takisto súčasného prezidenta Andreja Kisku v silnej miere ovplyvňuje práve mimovládna loby.“ Uhríkove slová dosvedčuje aj zloženie Rady starších sorosovskej Nadácie otvorenej spoločnosti, v ktorej figuruje napríklad predseda redakčnej Denníka N a prezidentov poradca Martin Bútora, ale i Eugen Jurzyca, László Szigeti či Pavol Demeš.

Podľa amerického vzoru

Mimovládne organizácie podliehajú obdobnej forme kontroly vo viacerých štátoch. Zrejme prvé opatrenie rovnakého typu pochádza zo Spojených štátov, ako upozornil sám Milan Uhrík: „Hlavnú inšpiráciu sme čerpali v zákone o zahraničných agentoch (Foreign Agents Registration Act, tzv. FARA), ktorý je platný v Spojených štátoch amerických už od roku 1938. Vtedy začala do USA prenikať nacistická propaganda.“ Podobný zákon platí od roku 2012 aj v Rusku a tiež vychádza z amerického vzoru.

Členovia mimovládok sa v spoločnosti snažia vyvolať zmeny s cieľom rozvrátiť tradičné hodnotové usporiadanie spoločnosti a preformovať ju podľa predstáv a požiadaviek zahraničných sponzorov.

„Rozhodli sme sa prebrať ideologickú náplň týchto ochranných zákonov a premietnuť ju aj do legislatívy Slovenskej republiky. Predstavitelia mimovládok síce už teraz namietajú, že ide o obmedzenie demokracie na Slovensku, ale je veľmi zaujímavé, že existencia prakticky totožného zákona v USA im vôbec neprekáža.“ Treba doplniť, že veľmi nepočuť ani protesty proti ďalšiemu zákonu rovnakej kategórie, ktorý tento rok začal platiť v Izraeli. Určuje mimovládnym neziskovým organizáciám povinnosť zverejniť v prehľadnej forme zdroje financovania. Ak sú viac ako spolovice závislé od zahraničných sponzorov, musia na danú skutočnosť upozorniť vo všetkých propagačných materiáloch, či už v tlači, televízii, na bilbordoch alebo online. Je naozaj ironické, že na Slovensku sa pri otázke zahraničnej propagandy doteraz pozornosť obracala najmä na vyfabrikovanú hrozbu, ktorú majú predstavovať podfinancované alternatívne médiá prevádzkované zopár desiatkami nadšencov. Pritom mimovládne organizácie so širokou organizačnou štruktúrou realizujúce za peniaze z cudziny masívne mediálne kampane s cieľom zmeniť myslenia obyvateľstva donedávna širokej pozornosti v tejto otázke unikali. Preto ak nič iné, konečne sa na túto dôležitú tému upriamila pozornosť.