TAK KTO JE TU KONŠPITÁROT, PÁN SMATANA?

Ubehol už takmer týždeň, odkedy som sa zúčastnil prednášky Juraja Smatanu. O celej záležitosti – najmä o konšpiračných teóriach, ktoré šíri sám pán Smatana – sa rozpisujem inde. Tu sa budem venovať zopár myšlienkam, ktoré sa do článku pre obmedzený rozsah nezmestia.

Kto je Juraj Smatana zrejme viete. Stredoškolský učiteľ, samozvaný expert na konšpirácie, protikorupčný aktivista, lokálny politik, environmentálny aktivista, proste čo pracovný deň, to iné povolanie.

Na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB tento polyhistor prednášal o konšpiračných teóriach a o tom, ako ich rozoznať. Samozrejme v istom bode prednášky vysvitlo, že monopol na konšpirácie má zlovestná kremeľská mašinéria zahlcujúca Slovensko príkrovom lží a strachu.

Otázka kvality

K tejto prepieranej téme by som sa vyjadril zhruba takto. Výsledok indukcie pána Smatanu je, ako to už s indukciou býva, nesprávny. Avšak v jednom má pravdu. Médiá, ktoré by sme zjednodušene mohli označiť za proruské majú veľké problémy s kvalitou svojich príspevkov. Napriek tomu, že ja a zopár kolegov – stále sa akosi neviem zmieriť s faktom, že som skončil ako obhajca Ruska – sa snažíme túto úroveň pozdvihnúť a celkovo sa snažíme o poctivú žurnalistickú prácu.

Prečo však existuje tento kvalitatívny rozdiel? Z jednoduchého dôvodu: „Alternatívne“ médiá neponúkajú hviezdnu kariéru a netočia sa v nich ťažké prachy. Nelákajú konformistov, ani oportunistické detičky, ktoré sa už snáď narodili s hlavou v niekoho zadku. Možno teraz strelím do vlastných radov a vyslúžim si kritiku, ale treba to vysloviť: kvalita priemerného prispievateľa na proruskej stránke je nižšia, ako na prozápadnej. Nehovorím tu o intelekte priaznivcov, ten je všade rovnako rozmanitý, aj keď vrcholom primitivizmu sú podľa mňa práve niektoré agresívne liberálne stránky, ktorých jedinou zábavkou je snovať osobné útoky na každého, kto si dovolí mať odlišný názor a komentárové sekcie v nich vyzerajú ako gayparty zdrogovaných šimpanzov.

Aby som sa dostal k veci: My si uvedomujeme, že väčšina antiliberálnych médií za veľa nestojí, pretože drvivú väčšinu z nich vytvárajú nadšenci, nie profesionáli. Pán Smatana snáď čaká, že futbalový klub z Dolného Lopašova podá výkon porovnateľný s Barcelonou len preto, že jedni aj druhí sú futbalisti? Liberálnych novinárov sú regimenty, nás tradicionalistických, poprípade ľavicových je hŕstka.

Prečo teda toľkí ľudia zrazu začali obhajovať Rusko? Poviem to na svojom príklade – a ten je úplne ideálny, keďže Rusko nejako extrémne nezbožňujem. Mnohí ľudia sa už proste nemohli pozerať na tú nevyváženosť a zaujatosť, ktorá panovala v našich médiách. A opäť, ak by som bol človek podobného mentálneho nastavenia ako pán Smatana, videl by som v tom okamžite konšpiráciu. Pravda je však zložitejšia. Ako novinár čo-to viem o tom, ako vzniká priemerný článok a viem tiež, že drvivá väčšina našich novinárov čerpá zo západných agentúr prirodzene zaujatých proti Rusku. Oni si to možno už ani neuvedomujú, podobne, ako sa snáď ryba necíti  byť celý život mokrá. Výsledok je potom podobne ideologicky podfarbený, ako keby som nedajbože ja čerpal všetky informácie z Russia Today.

Niektorí ľudia si to proste všimli, keďže rusofóbne výstupy sa na Slovensku v posledných rokoch radikálne zostrili, čo bolo len prirodzené v súvislosti s odvážnejšou ruskou zahraničnou politikou. A kto na to zareagoval prvý? Logicky ľudia, ktorí odjakživa nešli s prúdom. Je pravda, že kopa z nich nešla s prúdom preto, lebo psychiatrickými liečebňami rieky netečú, ale predsa len, väčšina z nich boli len obyčajní poctiví ľudia s vlastným názorom. A keď ich bude establišment ďalej marginalizovať ako podplatených ruských trolov a zopár bláznov na okraji spoločnosti, arogancia našich kozmopolitných intelektuálov ešte porastie a dialóg už nebude možný vôbec.

Pri tomto všetkom mejnstrím ostal mejnstrímom a ďalej veril médiám a hardcoroví liberáli ostali hardcorovými liberálmi a ďalej verili, že každý s iným názorom by sa mal zobudiť, lebo haló, mať iné hodnoty, to už vôbec nie je cool.

Pán Smatana si teda zamieňa príčinu s dôsledkom, keďže tento stav je do veľkej miery výsledkom západnej propagandy a regrutačných schopností jej heraldov, ktorí majú naozaj ľahkú prácu, keďže lovia v strednom prúde mládeže, ktorá sa podriadila trendu. Kdežto vybudovať niečo kvalitné z kontrakultúry je ťažšie, ale nebojte, už sa aj na tom pracuje.

“Hupsik” alebo “Ako majster Smatana konšpiráciu zdieľal”

Ak by pán Smatana nebol fanaticky zaujatý, chápal by, že nie každá novinárska kačica musí byť konšpirácia. Ak by bol menej zaujatý, možno by si dával väčší pozor na to, čo zdieľa na svojom facebookovom účte s vyše 2000 sledovateľmi. Počas svojho preslovu mi na túto tému pekne nahral, keďže rozprával o tom, že je ťažké verejne priznať, že ste naleteli na hoax, ale je to tiež potrebné, aby sa dezinformácie nešírili; je to, ako povedal, „chlapské.“

Vo chvíli, keď som na to dostal priestor som mu teda vytkol, že 26. októbra zdieľal na svojom profile zavádzajúcu správu, v ktorej sa tvrdilo, že ruské ministerstvo obrany oficiálne priznalo, že presunulo do Sýrie elitné jednotky, ktoré vraj predtým bojovali na východe Ukrajiny. Prehnaný entuziazmus pánovi Smatanovi zrejme pomútil úsudok, a tak správu aj s nadšeným komentárom zdieľal. Ak by si dal trocha práce a ako poctivý dekonšpirátor vyhľadal článok z The Wall Street Journal, na ktorý sa ním zdieľaný český text odvolával, zistil by, že sa v ňom v skutočnosti píše pravý opak, teda že ruské ministerstvo obrany tieto tvrdenia odmietlo. Zdieľal teda v lepšom prípade produkt neschopného novinára s úbohou úrovňou angličtiny, v horšom konšpiráciu/hoax.

Pán Smatana sa snažil z celej veci vykrútiť argumentom, že on naozaj pevne verí, že tie ruské jednotky tam sú. V poriadku, Jožko Mrkvička-klobúk-z-alobalu zas pevne verí, že v strede zeme žijú zlé jaštery, to ešte nepridáva jeho obrázkom Aštara Šerana na autenticite. Celkovo túto snahu nemám pánovi Smatanovi za zlú, veď predsa pri jeho kadencii príspevkov si mohol len ťažko pamätať, čo zdieľal pred mesiacom. No nakoniec – keďže na mojej strane stáli fakty a pán Smatana našťastie nie je egomaniak schopný popierať bravčovosť slaniny na štýl Eduarda Chmelára – priznal svoju chybu.

Priznať svoj – dúfajme že – omyl pred plnou miestnosťou študentov je dôstojné a vyžaduje to odvahu, preto pán Smatana, ktorého som dovtedy bral iba ako sfanatizovaného inkvizítora v mojich očiach o čosi stúpol. Predsa len mi však v mozgu zaviazla jedna pod fúzy zamrmlaná vetička: „Budem to dementovať.“ Keďže Juraj Smatana to dodnes nedementoval – čím by symbolicky ukázal, že ani antiruské správy nemusia byť všetky pravdivé – rozhodol som sa práve prerozprávanú epizódku pripojiť k tomuto zamysleniu. Dúfam, že pán Smatana sa v tomto prípade iba pozabudol, rovnako, ako si určite len nevšimol moje správy na facebooku, na ktorých výmene sme sa dohodli. Teším sa na chvíľu, keď si spomenie, ospravedlní sa dvom tisíckam svojich sledovateľov za tento lapsus, ktorému sa mal ako majster dekonšpirátor vyhnúť a na svete bude opäť o byľku viac porozumenia.