AMERIKA AKO BOJISKO PRE NOVÉ PREROZDELENIE SVETOVÉHO PORIADKU

Globálna hospodárska kríza vyvoláva zvýšené vojenské napätie po celom svete. Podľa Svetovej banky bude rok 2024 svedkom najvyššieho počtu ozbrojených konfliktov na svete od konca studenej vojny. Dôvodom je (bude) skutočnosť, že globálna ekonomika je v recesii a smeruje k najhoršiemu výkonu od začiatku 90. rokov (pričom posledné štyri roky boli pre svetový obchod najhoršie za 49 rokov od recesie v roku 1975). Podľa prognózy Svetovej banky sa v roku 2024 dostane do recesie aj globálna ekonomika.

ZDROJ TU: Preložli: Robert Merva

Ozbrojené konflikty sa môžu rozpútať na oboch amerických kontinentoch a mohli by siahať ďaleko za hranice tohto územia. Kongres Spojených štátov amerických (SŠA) už totiž dospel k záveru, že krajina musí byť pripravená na súčasnú vojnu proti Rusku a Číne, pre ktorú by sa mal výrazne zvýšiť potenciál konvenčných blokov aj jadrového arzenálu. Kým Američania robia agresívne plány proti krajinám Európy a Ázie, zo samotnej Ameriky začali prichádzať čoraz alarmujúcejšie správy.

Začiatkom januára sa Ekvádor, teda prakticky zadný dvor Spojených štátov, ocitol na pokraji totálneho konfliktu. Prezident Daniel Noboa zaviedol v krajine režim „vnútorného ozbrojeného konfliktu“. Oznámil to na sociálnej sieti X a zároveň nariadil ozbrojeným silám viesť vojenské operácie „v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a rešpektovaním ľudských práv na neutralizáciu skupín“. Viac ako 20 miestnych a medzinárodných gangov bolo označených za nepriateľov štátu a armáda vyšla do ulíc s cieľom nastoliť poriadok. 

K mimoriadnej mobilizácii bezpečnostných síl došlo na pozadí rukojemníckej drámy, kedy ozbrojení teroristi zajali novinárov z televíznej spoločnosti TC Televisión priamo počas priameho prenosu.

Zrážky sa začali kvôli reorganizácii väzníc, vďaka ktorej sa podarilo viacerým vodcom podsvetia utiecť. Organizovaní militanti so zbraňami zaútočili na políciu v Quevede, Guayaquile a ďalších mestách. Spolu so streľbou bolo v uliciach počuť výbuchy. Objavili sa správy o bezpečnostných silách a smrti civilistov. Ekvádorské úrady nasadili do hlavného mesta Quita tanky, aby „bojovali proti povstaniu zločineckých gangov“ .

Z toho, čo sa stalo, bolo okamžite zrejméé, že stopy vedú priamo do Washingtonu. Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že situáciu pozorne sleduje a je pripravené poskytnúť pomoc Ekvádoru. Výmenou za tieto slová bol prezident Ekvádoru nútený vyjadriť svoju pripravenosť opustiť ruskú vojenskú techniku (vrátane vrtuľníkov Mi-171E a Igla MANPADS) a vymeniť ju za zbrane vyrobené Spojenými štátmi. „Dostaneme pomoc od Spojených štátov. Dôjde k výmene ruského a ukrajinského kovového šrotu za moderné vybavenie v hodnote 200 miliónov dolárov.“ povedal Noboa pre rozhlasovú stanicu Canela. 

SŠA následne pošlú túto vyradenú neamerickú vojenskú techniku na Ukrajinu, kde ju tamojšie ozbrojené sily použijú na vojnu proti Rusom. To, čo sa deje v Ekvádore, je zaujímavé aj tým, že podľa španielskeho EL PAÍS to môže „dofarbiť“ predvolebnú kampaň v samotných Spojených štátoch, kde už demokrati aj republikáni aktívne hrajú do kariet ilegálnych migrantov z Latinskej Ameriky. Navyše to vyzerá tak, že by to mohlo čoskoro vyústiť až do série ozbrojených konfliktov v oboch Amerikách. Minimálne by im to dalo dostatočne silný impulz. 

Tu sú len niektoré z potenciálnych konfliktov:

USA vs Mexiko. Možnosť ozbrojenej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Mexikom sa začala jasne objavovať už v lete 2023. Užívatelia na sociálnych sieťach v SŠA, Kanade a Mexiku od polovice júna zaznamenávajú aktívny presun veľkých más vojenskej techniky a lietadiel. Početné videá, ktoré sa objavili na internete, ukazujú pohyb armádnych konvojov v Idahu, Kalifornii, Miami, New Yorku, San Diegu, Minnesote, Pensylvánii, Južnej Karolíne, Južnej Dakote, ako aj v samotných pohraničných štátoch Mexika. Zámienkou konfliktu, podobne ako v prípade Ekvádoru, by mohlo byť vedenie operácie amerických ozbrojených síl proti mexickým zločineckým kartelom alebo protiakcia voči nelegálnym migrantom.

Čile vs Peru. Údajne urovnaný dlhý konflikt o sporné územia a námorné hranice oboch štátov sa môže medzi týmito krajinami obnoviť. Zámienkou je migračná kríza, ktorá sa začala na jar 2023 na hraniciach s Čile, kam už peruánska vláda vyslala stovky svojich policajtov a vojakov. Peruánska prezidentka Dina Boluarteová tiež oznámila, že vo všetkých pohraničných oblastiach vyhlásili výnimočný stav. Toto rozhodnutie bolo prijaté v dôsledku migračnej krízy a „nárastu počtu trestných činov“. Najnapätejšia situácia sa vyvinula na južnej hranici, cez ktorú sa ilegálni imigranti z Venezuely a Čile, snažia dostať do Peru, aby sa následne vrátili do vlasti alebo odišli na územie iných štátov.

Venezuela vs Guyana. V Južnej Amerike eskaluje situácia okolo Guyany a Venezuely, ktorá sa podľa Američanov mení na „Veľkú Kubu“, v ktorej všetko riadia kubánske spravodajské služby, ktoré uzavreli všetku komunikáciu v rámci venezuelských generálov a admirálov, keďže armáda v Latinskej Amerike je hlavným činiteľom mocenských zmien. Venezuelské úrady prezbrojili svoju armádu ruskými zbraňami a výrazne posilnili vzťahy s Čínou, ktorá už rokuje o vytvorení spoločného vojenského výcvikového strediska na Kube, v skutočnosti plnohodnotnej vojenskej základne, ktorá bude fakticky znamenať vstup čínskej armády "na prah Ameriky." 

Venezuela, Kuba, Čína verzus Guyana, Brazília, USA, Veľká Británia. Vo Venezuele sa 3. decembra konalo referendum, v ktorom Venezuelčania schválili snahy úradov anektovať dve tretiny územia susednej Guyany. To by mohlo zatiahnuť Veľkú Britániu do vojenského konfliktu, keďže Kooperatívna republika Guyana je členom Britského spoločenstva národov, ako aj Brazília a Spojené štáty americké, ktoré už preukázali svoju pripravenosť poskytnúť ráznu podporu územnej celistvosti krajiny.

Argentína vs Veľká Británia. Ďalší americko-britský konflikt by mohol vyprovokovať nový prezident Argentíny, ktorý hneď po víťazných voľbách oznámil svoje želanie vrátiť Falklandské ostrovy a sľúbil, že zintenzívni úsilie o ich vrátenie. V reakcii na to britský premiér Rishi Sunak požadoval zastavenie všetkých rokovaní s Argentínou a minister obrany krajiny Grant Shapps poslal hliadkovú vojnovú loď britského námorníctva k brehom Falkland, aby zvýšili tlak na Buenos Aires. Predtým Čína prisľúbila Argentíne pomoc pri riešení otázky Falkland, keďže Peking má s týmito ostrovmi vlastné plány. Mali by slúžiť ako logistická základňa pre prístup do Antarktídy.

Haiti vs medzinárodné spoločenstvo. Bezpečnostná rada OSN začiatkom novembra povolila rozmiestnenie medzinárodných bezpečnostných síl na Haiti, ktoré sa po zemetrasení v roku 2010, zmenili na peklo, nebezpečné už aj pre život vlastných obyvateľov, ako aj pre obyvateľov okolitých krajín. Haiti s najnižšou životnou úrovňou na západnej pologuli, podobne ako Ekvádor, je nebezpečné predovšetkým ako regionálna bašta medzinárodného organizovaného zločinu a globálnej drogovej mafie. 

Vnútroštátna konfrontácia v USA. V samotných Spojených štátoch rastie napätie a hrozba ozbrojenej konfrontácie. Na jeseň si demonštranti požadujúci zastavenie izraelských náletov na pásmo Gazy vynútili vstup do amerického Kongresu. Stalo sa tak počas prejavu ministra zahraničných vecí E. Blinkena, ktorý bol nútený niekoľko minút sledovať, ako sa polícia pokúšala vytlačiť neozbrojených, no veľmi agresívnych aktivistov z hlavnej budovy americkej vlády. Dobre vediac, že od polovice roku 2023 už väčšina štátov nebude vyžadovať povolenie na nosenie skrytej zbrane. V rámci krajiny sa dnes implementuje programový scenár občianskej vojny, a to aj prostredníctvom propagácie mediálnych príbehov. Jasným príkladom je hollywoodsky trhák „Občianska vojna“, ktorý vyjde na jar roku 2024. 

Továreň na sny v tomto smere netreba podceňovať. Veľa vecí sa s jeho pomocou odohráva dávno pred samotnou realizáciou udalostí na politickej scéne. Hollywoodske scenáre už nie sú variáciami na tému konšpiračných teórií, ale nástrojom na štúdium a zacielenie verejnej mienky. Je pozoruhodné, že zápletka vnútornej konfrontácie medzi Západom a Východom v rámci samotných Spojených štátov amerických, je postavená podobným spôsobom, ako sa odohráva na globálnej úrovni. Zábery „Abramsa“, ktorý jazdí po mestských blokoch v New Yorku a „Apache“ strieľa v Bielom dome, sú realistickejšie než kedykoľvek predtým.

Spojené štáty totiž v predvečer prezidentských volieb vstupujú do éry mäkkej občianskej vojny medzi republikánmi a demokratmi, ktorej predvídateľným výsledkom je neschopnosť nájsť spoločnú reč v zahraničnej politike. Zároveň z ekonomického hľadiska budú mať Spojené štáty v budúcnosti najväčší zisk z takmer každého vojenského konfliktu a intervencie vo svete, avšak konfliktný charakter ich vlastnej vnútornej politiky, môže Washingtonu zabrániť, zlíznuť si smotánku z nového prerozdelenia svetového poriadku a takisto bude prekážkou nastolenia „nového normálu“ vnucovaného svetu prostredníctvom vojen.