ČAS NA REVOLÚCIU

Marián Vitkovič: Bodaj by to bolo už zajtra, že sa tu bude politika definovať úplne nanovo

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 28.07.2016

Nepatrí medzi klasických uhladených ekonómov, ktorých poznáte z televíznych obrazoviek. Je povestný tým, že rozpráva to, čo v danej chvíli cíti. Na prvý pohľad pôsobí sebavedomo, miestami ako drsný chlap. Neskôr zistíte, že má aj zmysel pre humor. Prvopočiatočné zimomriavky vám však ostanú najmä z toho, čo rozpráva, lebo viete, že má pravdu. Patrí medzi absolventov Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Časť svojho života prežil na stážach a štúdiách v Nemecku a Holandsku. Po štúdiách sa zaoberal makroekonómiou, finančnou vedou a menovou politikou ako vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV. Pracoval na ministerstvách financií a hospodárstva, zastupoval Slovensko v OECD. Marián Vitkovič.

Dlhodobo kritizujete EÚ a hovoríte, že Slovensko je slabý hráč v tomto pakte. Dnes predsedáme EÚ. Čo to pre Slovensko znamená?

Absolútne nič. Výhoda je, že sa opravili cesty v Bratislave. Utrpí kultúra, pretože predsedníctvo na pol roka obsadilo Redutu. Predsednícka krajina má formálne administratívny dohľad nad agendou, ktorá už prebieha z minulosti. Slovensko ani nemá aké témy nastoliť. Považujem za absurdné, aby niekto argumentoval, že musí pokračovať vláda Roberta Fica pre zachovanie politického pokoja. Úsmevne vyznieva aj argument, že musíme dať EÚ novú víziu, zatraktívniť ju pre mladých ľudí. To sú placebo frázy, pretože v tejto fáze sa nedá nastoliť nijaká optimistická vízia.

Na Slovensku sa však pravidelne stretávajú jednotliví ministri EÚ a o nejakých témach rokujú...

Všímal som si jednotlivé špecializované stretnutia, napríklad o energetike. Bola to neskutočná komédia, eurokomisár a podpredseda pre energetickú úniu Marián Šefčovič tvrdil, že musíme vyriešiť rozpor medzi obrovskými nákladmi ekologizácie energetiky, ktoré sú zaťažujúce pre štáty s vysokými cenami energií.

Politická moc na ulici môže ležať aj skôr ako v roku 2020.

Slovenskí podnikatelia sa dlhodobo sťažujú, že polovicu ceny tvoria len poplatky systému, tranzitu, jadrovému fondu, rezervy a ekologické náklady, ktoré znášajú podniky i spotrebitelia. Máme drahšie energie ako v Nemecku, kde spolková vláda odpúšťa najväčším podnikom celé poplatky za ekológiu, čo znamená, že platia o pätinu menej oproti našim podnikom. Keby bol Maroš Šefčovič rigorózny, povie, že celý ekologický program je nezmysel, zaťažuje malé krajiny na úkor veľkých, znevýhodňuje priemysel a výrobu týchto štátov.

Znamená to, že náš eurokomisár nezvláda svoju agendu?

Eurokomisár by sa mal zamyslieť nad energetickou kostrou únie. Hovorme o Nordstreame. Ak vznikne prednostná línia Nemecko – Rusko, čo budeme robiť na Slovensku? Prídeme o tranzit? Odber plynu bude pre Slovákov drahší, pretože Rusom sa aj pre Ukrajinu neoplatí tlačiť plyn cez Slovensko. Ak áno, budú po roku 2019 žiadať väčšie fixné náklady. Toto by mala byť agenda eurokomisára s národnou orientáciou.

Má vôbec Slovensko v EÚ nejaký ťah na bránku?

Slovensko nemôže mať v EÚ nijaký hlas mimo stanovených kvót poslancov v EP a postov v komisii. Veľké krajiny konajú autonómne a potom to ex-post nechávajú formálne schvaľovať malým štátom. Jedine Maďarsko si s tým sčasti poradilo, pretože Viktor Orbán dokázal bezškrupuľovou politikou chrániť národné záujmy. Jediná možnosť, ako niečo v únii presadiť, je správať sa partizánsky.

Aké sú reálne čísla, koľko prispievame do európskeho rozpočtu a koľko naozaj dostávame?

Podľa účtovnej stránky sme od nášho vstupu do EÚ v pluse zhruba 9 miliárd eur. Reálna, ekonomická stránka je však úplne iná – čoho sme sa vzdali, čo z týchto peňazí môžeme reálne použiť. Vzdali sme sa suverenity v celej hospodárskej oblasti – vo fiškálnej, priemyselnej i colnej politike. Ešte v deväťdesiatych rokoch sme vstupom do MMF umožnili voľný prístup kapitálu a novým pravidlám. Spôsob, akým sem západný kapitál prišiel a nakombinoval tu lacnú prácu bez vlastnej hospodárskej a menovej politiky, nám nevyhovuje a je neefektívny. Nehovoriac o tom, že každý rok umožňujeme vývoz minimálne štyroch miliárd dividend oficiálne a ďalšie 3-4 miliardy cez transferové ceny.

Tlačila nás do tejto situácie a prijatia pravidiel EÚ?

Nemôžeme viniť úniu, ale domácu politiku. Podmienky, za akých sme vstúpili, čo sme si pýtali, predložili, čo sa schválilo a zároveň sa aj rozkradlo, o tom sa rozhodlo doma. EÚ nie je dobre skonštruovaná, ale domáca politika transformáciu hospodárstva vôbec nezvládla.

V roku 2020 sa končí čerpanie eurofondov. Je na to slovenská ekonomika pripravená?

V roku 2019 možno prídeme o tranzit plynu, v roku 2020 sa skončí čerpanie eurofondov. Rast HDP na Slovensku poskočil a udržiaval sa najmä čerpaním eurofondov. Ekonomický rast sa jednoznačne výrazne spomalí, pretože eurofondy ho umelo udržiavali. V takejto malej krajine je efekt navonok veľký. Eurofondy sú extra zdroje, je to danajský dar. Nastane prepad investícií, čo je najdôležitejšia zložka HDP. V roku 2020 sa uzavrie jedna kapitola slovenskej transformácie. Tí, čo dnes v slovenskej politike ešte hrajú nejakú rolu, po roku 2020 radšej odídu.

Znamená to, že v roku 2020 bude opäť ležať politická moc na ulici?

Neviem si predstaviť, kto by chcel po roku 2020 prebrať politickú zodpovednosť za Slovensko. Skončia sa eurofondy a tranzit plynu. Predtým však nastane ešte množstvo geopolitických kríz a udalostí. Politická moc na ulici môže ležať aj skôr ako v roku 2020. Obávam sa však, že ju nebude mať kto zdvihnúť.

Vláda, ktorá vzišla z ostatných parlamentných volieb, nepotrvá štyri roky?

Súvisí to s geopolitickým vývojom. Celý vývoj od konca minulého roka je len znak toho, že samotná vláda netrvá na tom, že bude vládou na štyri roky. V prípade, že dôjde k nejakému neočakávanému vonkajšiemu zvratu, tak je ochotná zahrať divadlo na volebnú rekombináciu, pretože si uvedomuje zodpovednosť a v mnohom si v minulosti sama zviazala ruky. Ak sa domoce do roku 2020, čo bude robiť? Pre tento typ vlády niet agendy.

V roku 2013 ste povedali, že EÚ sa nakoniec rozpadne, dnes prišiel brexit. Rozhodli sa Angličania správne?

Veľká Británia sa rozhodla demokraticky s vysokou účasťou a výsledok je jasný. Rozhodli tam socio-ekonomické faktory, ľudia sa nemajú lepšie ako pred 15-20 rokmi. V Anglicku prišlo k rozbitiu priemyslu z hľadiska globalizácie. Rozhodovali sa podľa svojho záujmu a reálnej objektívnej situácie, porovnávali, čo mali a majú. Británia na brexit nedoplatí.

Po brexite klesla libra o desať percent...

Pokles považujem za absolútne rigorózny, pretože libra bola nadhodnotená oproti vlastnej produktivite. Briti nie sú schopní udržať takú drahú libru. Budú trochu menej dovážať, viac vyvážať, mzdy budú stagnovať, ale ceny nepôjdu hore, dokonca ceny nehnuteľností najmä v Londýne môžu klesať. Z hľadiska ekonómie brexit zmizol dva dni po tom, čo sa začal.

Anglická premiérka Theresa Mayová povedala, že neaktivuje článok 50 do konca roka, čím nezačne proces vystúpenia Británie z EÚ. V čom je problém brexitu?

Vystúpenie možno zrealizovať za pár mesiacov, navyše nie sú v menovej únii. Nechápem, čo chcú riešiť dva roky. Úradníci to musia dohodnúť za pár dní, vyhodnotiť, čo treba doplatiť, alebo naopak, čo im treba vrátiť a hotovo. Obidve strany bez ohľadu na to mali voľné pole argumentácie. Vidíme, že EÚ nevie, čo má robiť, nevie dať štruktúram jasný pokyn.

Predpokladáte, že brexit bude motivovať na vystúpenie z EÚ aj iné krajiny?

Predpokladám, že áno, ale to závisí od postoja Nemecka. Ak Nemecko začne v súvislosti s parlamentnými voľbami v roku 2017 sledovať len vlastné záujmy v rámci EÚ, čo už napokon bez škrupúľ aj robí, tak sa exity časom stanú rutinou.

Má eurozóna šancu prežiť?

Nie. Menová politika je sama osebe nebezpečná zbraň, lebo je to výsada monopolu emisie peňazí, tá je, bohužiaľ, až príliš nezávislá oproti minulosti a rozhoduje autonómne a často v prospech iných záujmov než štátov. Ak sa niečo rozpadne, tak najprv menová únia.

Svet je najmä v ekonomickej oblasti veľmi prepojený. Ako vnímate sankcie EÚ proti Rusku?

Sankcie doteraz stáli európsku ekonomiku asi 67 miliárd eur. Paradox je, že najväčší výpadok nie je v tých položkách, ktoré sú explicitne sankcionované, ale v iných. Sankcie poškodzujú omnoho viac európsku ako ruskú ekonomiku, vo všetkom a plošne. Dôsledky sú najviac viditeľné v ekonomikách Francúzska a Nemecka.

Slovensko nevlastní nijaké slovenské závody, predalo strategické podniky. Ako môže fungovať štát?

Uplynulo takmer tridsať rokov od zmeny systému na Slovensku. Zmena bola politicky kabaretná, riadená a v skutočnosti išlo iba o zmenu vlastníckych vzťahov.

Treba znárodniť siete a strategické podniky a prestať s investičnými stimulmi.

Očakávam, bodaj by to bolo už zajtra, že sa tu bude politika definovať úplne nanovo. Všetko, čo tu bolo, odíde, o dva roky možno nebudete vedieť, kto bol Hrušovský či Mikloško, pretože toto už len dochádza na nejakej vyčvachtanej pneumatike bez brzdovej kvapaliny. Postupne dokvapká infúzia v podobe eurofondov a súčasní politici nemajú predstavu, čo so štátom ďalej. Navyše im chýba intelektuálna úroveň.

Navonok to tak nevyzerá...

Robertovi Ficovi pred voľbami veľkí podnikatelia a zástupcovia nadnárodných korporácií sľúbili, že nebudú prepúšťať. Štát je finančne a ekonomicky napätý. Svet očakávajú globálne maléry. Pýtam sa, čo v tejto situácii môže vláda robiť? Dôjde k rozpadu menovej únie, rozpadávaniu EÚ a globálnym zmenám vo svete?

Príde chaos a anarchia?

Na zabránenie anarchii potrebujte tri veci: musíte mať aspoň víziu do budúcnosti, nastaviť vládnutie inak, musíte to formalizovať a prejsť na ručné riadenie. Na to však musia byť v štáte schopní ľudia. Niektorí si dnes myslia, že sa najeme z ideí, alebo že nás bude kŕmiť EÚ. Ľudia budú musieť normálne pracovať a štát musí zabezpečiť životné istoty a najmä adekvátne odmeny za prácu reálnej produktivity, lebo tie dnes nemajú. Skôr či neskôr prídu veľké zmeny a prídu práve z menších štátov, v ktorých sa napätie stupňuje stále viac.

Politická strana ĽSNS iniciovala petíciu za vystúpenie SR z EÚ a NATO. Veríte v úspech?

Podpisy sa im podarí vyzbierať, to som si istý. Či vláda vyhlási referendum, neviem. Myslím si však, že referendum nebude úspešné. Väčšina ľudí chce byť v EÚ, lebo nevedia, čo iné by mali očakávať. ĽSNS stačí taktizovať. Marianovi Kotlebovi vraj bude vyzbieranie podpisov trvať dva roky, ale medzi nami, keby Kotleba chcel, vyzbieral by ich za tri mesiace. Budú mať podpisy a budú čakať. Je to len otázka načasovania.

Vezmime si to prakticky - Slovensko vystúpi z EÚ, aký by bol ten proces?

Nič sa nedeje. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je ísť do Frankfurtu nad Mohanom do Európskej centrálnej banky a za Angelou Merkelovou opýtať sa, ako máme dobrovoľne vystúpiť z európskej menovej únie. Vypleštili by na nás oči a na chvíľu by sme boli na prvých stránkach vo všetkých európskych médiách. Exit ktorýkoľvek štát posunie ďalej.

Principiálne sme pyramídová a polomafistická spoločnosť.

Bolo by nevyhnutné zaviesť národnú menu, a to nepovažujem za nijaký problém. Ostatné veci by sa vrátili na úroveň asociačných dohôd a colnej únie z rokov 1994 - 1996. Niektoré záležitosti by sa museli aktualizovať. Tieto okolnosti by mohli Slovensku pomôcť prehodnotiť celé množstvo bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv. Bola by to nová politická situácia, ktorá by znamenala výzvu riešiť veci racionálne ručne a technokraticky odborne. Kto na to však bude pripravený? Spoliehať sa na súčasnú politickú scénu sa nedá. Tá už musí už len dožiť.

Štát pre občana nerobí takmer nič a pracujúci Slovák je potrebný len na platenie daní...

Reálne dokáže tento štát ľudí len dusiť. Vždy som bol zástancom verejného sektora. Treba šetriť tam, kde sa šetriť dá. Niektoré náklady sú duplicitné. Naozaj nám treba toľko škôl? Po roku 1989 sme, bohužiaľ, prešli na taktiku všetko je možné, všetko je múdre, všetko je užitočné. Hlavne, že to štát platí. Rozkvitli tu tisíce kvetov, ale nikto nevie, načo, keď sme na tom láne mali pestovať iba pšenicu. Nevravím, že treba ísť cestou znárodnenia... Aj keď treba znárodniť siete a strategické podniky, prestať s investičnými stimulmi a dať veci do poriadku, netreba sa báť, že podniky zbalia kufre a pôjdu inam. V ekonomike treba robiť tvrdé reformy, v prvom rade uťať zlodejské peňazovody.

Veríte v zmenu? Veď ľudí deň čo deň médiá masírujú, že sa máme dobre...

Slovensko i svet je postavený na každodennom hejte ľudí – migranti, vojny, teroristi... Táto taktika je tu od polovice 70. rokov minulého storočia. Odtiahnuť ľudí od podstatných vecí, doviesť ich k neangažovanosti a politiku urobiť totálne nepolitickou. Cieľom je zrušiť ideológie, pravicu, ľavicu a nechať to v rukách bláznov všetkého druhu ako zástupných šašov tohto oligarchického systému, ktorý vyrába a platí umelú opozíciu. Prečo pred komplexom Bonaparte stoja truľovia Igor Matovič a Richard Sulík? No aby tam nestál niekto reálny, kto by mohol v štáte niečo skutočne zmeniť. Demonštráciami nič nevyriešia. Prečo dodnes nik nepodal trestné oznámenie? Pri prvom väčšom globálnom otrase sa systém zosype a vzdá sa sám. V tej chvíli treba byť pripravený.

Vidíte alternatívu na vládnutie?

Momentálne nie a nešokuje ma to. Vznikne to odspodu. Najprv príde zo sveta taký osempercentný ekonomický otras, potom slabší, štvorpercentný a veci sa pohnú vpred. Vnútri systému neexistujú riešenia. Po otrasoch a silných tlakoch sa priestor začne čistiť a tí, čo sa dnes zdajú ako neodvolateľní, začnú padať ako hrušky.

Znamená to totálny reštart?

Hlavne netreba mať veľké oči, že sa zo zlodejov podarí vytrieskať to, čo ukradli, lebo to už stihli aj prežrať. Ak niekto dostal 200-miliónové eurofondy, stovku z toho s kamarátmi preflákal, päťdesiat vyhodil na hlúposti a za päťdesiat si postavil haciendu pod Slavínom, to už my nevieme monetarizovať naspäť.

Príde k prevratu a nik nebude niesť zodpovednosť?

Bude to prevrat, ktorý bude reagovať na to, ako okolitý svet prevzal ručné riadenie, ako sa svet deglobalizuje, štáty sa opäť dostanú tam, kde boli v roku 1985. Potrebujete mať normálne bývanie pre mladých ľudí, prácu, aby sa tu rodili deti a ľudia žili poctivým a otvoreným životom. Momentálne je systém zablokovaný, nedá sa v ňom pohnúť - štátne kompetencie, funkčné obdobia, Ústavný súd SR, NKÚ, generálna prokuratúra – priam ideál totálnej bezprávnosti dosiahnutý účelovými novelami od roku 1989. Všetko sa bude musieť vybudovať nanovo.

Od roku 1989 sme mali niekoľko volieb a zmeny vlád...

Principiálne sme pyramídová a polomafistická spoločnosť. Tak sme sa vyprofilovali, všetky kauzy idú kontinuálne naprieč vládami a meniacimi sa kandidátkami. Nemá to nič spoločné s ideologickými a už vôbec nie etickými postojmi. Je to kontinuálny prúd fekálií. Každých päť rokov sme do niečoho skočili a integrovali sa. Dnes už nebudú nijaké stupne integrácie, práve naopak. Nastúpi dezintegrácia, pretože v tejto kapacitne prekonanej pyramíde sa už zlodeji potkýnajú sami o seba a bonzujú na seba navzájom.

Je riešením pre Slovensko pokračovanie kapitalistického zriadenia v národnom štáte?

Kapitalizmus v čistej podobe je nezmysel. Ak by ste uznávali vlastnícke práva v čistej podobe, tak by tí istí boli stále bohatší a chudobní chudobnejší. Kapitál sa musí korigovať politicky alebo redistribúciou, čiže vyrovnávaním príležitostí. Západ sa k tomuto nevie dostať, skončí sa to kataklizmou. Nebudú to klasické revolúcie typu francúzskej alebo boľševickej. Rozpad integračných procesov nahradia samostatné národné štáty. Prvý príde nacionalizmus v dobrom aj zlom. Potom príde riadená forma kapitalizmu v bipolarite. Otázka je, či zomrie prvý oligarchokapitalizmus alebo liberálna demokracia. Najlepšie by bolo, keby to zomrelo naraz, potom by ste mohli znova urobiť priam učebnicovú boľševickú revolúciu.(smiech)

Svet predsa niekto riadi...

Najmúdrejší ľudia nevedia, čo so sebou, politika je vyprázdnená, svet riadi niekoľko tisíc najbohatších ľudí, štáty niekoľkostočlenné tradičné alebo menej tradičné oligarchicko-mafistické skupiny. Vytvárajú politickú ponuku. Voľby nie sú o výbere, sú o tom, ako nakombinovať ponuku, aby to dopadlo tak, ako potrebujete.

Ľudia volia, čo im dopredu predpíšu?

Voľby sú vždy zmanipulované a sfalšované. A čím ďalej, tým sa budú aj viac falšovať. Slovenský vývoj bude rýchlejší. Národný program, ktorý je dnes u nás, je len šaškáreň. Podľa mňa Smer-SD veľmi uvažoval, či chce tieto voľby vyhrať, už potreboval oddychový čas.

Prečo sa to teda nestalo?

Každá politická strana má svojho kmotra a kmotri ich presvedčili a povedali: „Nie chlapci, nejde o vás, my ešte nie sme pripravení, ešte sme nestihli všetko predať, nechce sa nám odtiaľto utekať... A potom, Robo, keď budeme pripravení a uvidíš, že už nič s tým, tak si ľahneš a hodíš sa definitívne akože na maródku a povieš: Vážení spoluobčania, už to nejde ďalej.

Teraz vážne, čo čaká Slovensko?

Slováci musia zachovať pokoj. Kríza sa neskončila, ešte nám ukáže minimálne raz také silné zuby ako v roku 2008. Nebude to znamenať koniec sveta, ale definitívne sa to vyčistí od falošných hier. Prebieha deglobalizácia a dezintegrácia. Slováci sa musia vrátiť k tradíciám, myslieť, ako prežili ich predkovia. Bolo to vďaka obnove technologicko-priemyselnej zručnosti a synergiám, kvalitnému jednotnému prísnemu, no meritokratickému vzdelaniu a napokon i pôde, ktorá je ešte cenovo podhodnotená oproti cenám inde a najpomalšie sa obnovuje. Najvyššiu hodnotu má zem pod nohami, len tak sa bude dať prežiť, začať úplne od začiatku. A ešte väčšiu hodnotu má nemyslieť len na seba, vážiť si všetko, lebo nič nedostávame zadarmo, uvedomovať si konečnosť tohto jediného života, byť otvorený, no korektný v argumentoch – a mať hoci len tichú radosť, keď sa krajine či spoločnosti skutočne dobre vedie ako celku.

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria