DÔVERUJ, ALE PREVERUJ!

Que bono?

Keď sa však čoraz viac nespokojencov pýtalo „Que bono?“, teda komu vlastne prospela historická kucapaca v pražských uliciach, či zvrhnutým komunistom alebo moc uzurpujúcim demokratom, za prezidenta pasovaný vodca iniciatív Václav Havel povedal pamätnú vetu: „Jsem zhnusen!“ A keď sa vo verejnosti ešte hlasnejšie začalo hovoriť o novembrovom prevrate či puči, prvýkrát sa objavila teória o konšpiračných teóriách (KT). Odvtedy pod tento pojem establišment zaraďuje všetky otázky, na ktoré nevie alebo nechce či netúži odpovedať. A autori týchto teórií sú novodobými nepriateľmi ľudu, s ktorými ani nehodno polemizovať.

Tradične autori zabúdajú objasniť, ako tzv. konšpirátori „osočujú, vydierajú a urážajú“ novembrových manipulátorov, agresorov z irackej vojny či 10 percent oligarchov privlastňujúcich si svet.

Medzitým sa KT zaradili medzi povinné procedúry nepretržitej masáže mozgov verejnosti. Najobľúbenejšou KT sa stalo stupídne vysvetlenie smrti britskej princeznej Diany z roku 1997: jej smrť bola výsledkom úkladného sprisahania svetových kvetinárov, ktorí si od pietnych spomienok na nástupníčku trónu sľubovali zisky z predaja. Takáto hlúposť sa potom zručne spája

s názormi tých, ktorí sa pýtajú, prečo USA v roku 2000 napadli Irak a vyvraždili tisíce ľudí pre údajnú hrozbu jadrových zbraní, keď ich Bagdad nevlastnil. Aj tých, ktorí poukazujú na 90 percent všetkého svetového bohatstva v rukách 10 percent vyvolených. Takýmito názormi sa vôbec nemá zaoberať najmä mládež, ktorá sa má vystríhať nebezpečenstva s nálepkou KT.

Novembroví manipulátori

Do tejto doktríny spoľahlivo zapadá aj čerstvá brožúrka Dôveruj, ale preveruj, ktorú s prispením MV SR vydal Inštitút ľudských práv (IĽP) s cieľom „pomôcť stredným školám s narastajúcim vplyvom konšpiračných teórií medzi mladými ľuďmi“. Publikácia vysvetľuje, čo najčastejšie definuje KP: „Tajné sily v pozadí, presvedčenie, že všetky dôležité udalosti a významné spoločenské deje riadia tajné spolky a sily skryté v pozadí.“ Zabúda pritom vyvrátiť aspoň jednu z KP a pravdivo vysvetliť aspoň jeden ňou postihnutý „významný spoločenský dej“. Zato upozorňuje, v čom je nebezpečenstvo KP: „Prehlbovanie nedôvery, podpora podvodníkov a šarlatánov...“

Zároveň mladých poúča, odkiaľ pokiaľ siaha sloboda prejavu: „Každý má právo slobodne prejaviť svoj názor, pokiaľ tým neprekračuje hranicu práv iného. Nikto vás nemôže beztrestne osočovať, poškodzovať vaše dobré meno, vydierať alebo vás urážať.“ Tradične autori zabúdajú objasniť, ako tzv. konšpirátori „osočujú, vydierajú a urážajú“ novembrových manipulátorov, agresorov z irackej vojny či 10 percent oligarchov privlastňujúcich si svet.

Zato vystríha, že „od roku 2013 na Slovensku zaznamenávame značný rozmach tzv. alternatívnych médií“. Nuž, teenagerom ostáva len odporúčať – aby čítali. Aj sentencie IĽP, aj „tzv. alternatívnu tlač“. A najmä, aby si pri statiach o spontánnosti udalostí z roku 1989 nezabudli pripomenúť: „Dôveruj, ale preveruj!“