ERDOGANOV PAŠALÍK

Keď koncom minulého leta prvá dáma Nemecka svojvoľne označila dublinské dohody za neúčinné a manifestačne vyhlásila, že Nemecko s otvorenou náručou víta všetkých prichádzajúcich utečencov, pozerali sme sa na jej honosné gesto s rozpakmi a očakávali sme ťažkosti. Život ukázal, že oprávnene.

Vlastný biznis

Potvrdilo sa, že nekontrolovaná masová imigrácia vyvoláva celospoločenské problémy. Keď viaceré krajiny avizovali, že sa tejto politike budú brániť, začala kancelárka svojvoľne rozohrávať vlastné riešenia utečeneckého problému. Ignoruje pritom nielen vnútorné pravidlá, ale aj názory partnerov či dokonca hierarchiu Európskej únie.

V druhej polovici októbra 2015 sa vybrala do Ankary, aby si s tureckými predstaviteľmi – v mene celej EÚ (!) - dohodla obchod. Bez nášho vedomia prisľúbila Turkom uľahčenie a urýchlenie ich vstupu do EÚ. Za nejasný prísľub, že Turecko pribrzdí prúdy migrantov, mu navyše ponúkla tri miliardy eur z našich rozpočtov. Aj keď za uplynulý štvrťrok Turecko pre nás nič neurobilo, koncom januára oznámilo, že tri miliardy eur za spomalenie prílevu migrantov je málo a chce aspoň päť miliárd. Nemecká kancelárka bez akéhokoľvek mandátu od členských štátov uzatvára s Tureckom svojvoľné dohody, ktoré zaväzujú aj našu krajinu. Sľubuje im miliardy eur z našich peňazí, voľný pohyb či možnosť presídlenia sa kamkoľvek v EÚ pre každého z približne 75 miliónov Turkov. Akým právom si to dovoľuje? Vníma Slovensko len ako svoj a Erdoganov pašalík?

Egoistické ciele

V roku 2017 čakajú Nemecko parlamentné voľby, pričom podpora Merkelovej zoskupenia CDU/CSU prudko klesá. Najväčšia ucelená národnostná komunita v Nemecku sú Turci, a tak je jasné, že pre predsedníčku CDU/CSU budú milióny hlasov týchto voličov dôležité. Neznamená to však, že by sme mali prijímaním tisícov migrantov a prispievaním na utečenecké projekty platiť za jej osobné politické ambície a egoistické ciele.

Angela Merkelová je len predsedníčka vlády jedného z 28 členských štátov Európskej únie. Členovia EÚ sú si vo svojich právach aj povinnostiach navzájom rovní. Nemecko ani jeho kancelárka nemajú v základných dokumentoch zakotvené nijaké privilégium diktovať či vyžadovať plnenie povinností iných členských štátov nad rámec zmlúv.

Slovenská štátna reprezentácia by sa mala prestať hrať na mŕtveho chrobáka, ozvať sa a slušne vykázať kancelárku Merkelovú do priestoru, ktorý prislúcha jej postaveniu.

Náš minister zahraničných vecí a európskych záležitostí by mal nemeckej administratíve v odpovedi na ich demarš slušne pripomenúť, že Slovenská republika je svojprávny, zvrchovaný štát.

Nevyspytateľné a svojhlavé správanie Angely Merkelovej a jej poskokov už totiž nie je len problém Nemecka. Stáva sa čoraz viac aj problémom Európskej únie a, žiaľ, aj našej budúcnosti.

Autor je 1. podpredseda SNS.