FJORDY PERVERZNOSTI

Pred tisícročím sa po škandinávskych pralesoch preháňali hordy vikinských bojovníkov, ktorí ponárali novorodencov do ľadovej vody s cieľom osvedčiť ich životaschopnosť.

Foto ARCHÍV
Dátum 01.07.2015

Tí, ktorí prežili, ostali v kmeni vystavení nemilosrdnému výcviku vo fortieli náležitých techník boja a plienenia. Dnes sa po severských mestách preháňajú úderky nórskych úradníkov, ktorí navštevujú deti s cieľom odobrať ich rodičom. Tie, ktoré neodvezú, ostávajú v rodine vystavené morbídnym programom štátnej televízie s inštruktážou vo fortieli náležitých techník sebaukájania. Ani tisícročný posun v orientácii výraznejšie nepotlačil vikinskú surovosť a neotesanosť moderných masmédií či sociálnych pracovníkov v ťažení proti rodinám a deťom, ktoré si z najabsurdnejších dôvodov zmyslia odlúčiť. V Európe hádam niet štátu, ktorý by nemusel v Osle orodovať za svojich občanov čeliacich nórskej byrokratickej svojvôli pri odoberaní detí. V tomto mlyne sa najnovšie ocitla aj dcérka slovensko-nórskeho páru Maxine, ktorú sa príčinlivá sociálka rozhodla vziať rodičom. Dôvod: nedostatočný očný kontakt s dieťaťom.

Postrach menom Barnevernet

Takýmito praktikami sa vyznačuje nórska sociálna služba Barnevernet, na kontinente i vo svete vychýrená ako symbol psychoteroru, páchaného prednostne na rodinách cudzincov. Nevedno, či sa pri ich návštevách či nájazdoch prebúdza len prehnaná útlocitnosť alebo skôr vikinský koristnícky pud úradníkov, ktorí majú priamy ekonomický záujem na odoberaní čo najväčšieho počtu maloletých. „Nórsky systém odoberania detí je výnosný kšeft,“ upozorňuje český europoslanec Petr Mach s vysvetlením podstaty biznisu: „Krízovú starostlivosť o deti tu nemá na starosti len štát. Barnevernet síce štátny je, ale na odoberaní detí má ziskový motív celá plejáda súkromných firiem, ktoré sú na rozhodnutia Barnevernetu priamo naviazané. Práve tie potom ťažia z príjmov za ďalšiu starostlivosť o zverencov odobratých rodičom.“ Podľa Macha je do siete Barnevernetu takto začlenených 1 794 firiem a ich príjem len za jeden rok dosiahol 144 miliónov eur. A sociálka im neprestajne nadháňa ďalšie kšefty, terorizujúc rodiny, v ktorých doslova loví. „Nórsky systém sa vyvinul do monštra,“ uzatvára Mach.

Ešte ďalej zašiel v kritike český prezident Miloš Zeman, ktorý tento systém pri­rovnal k nacistickému výchovnému pro­gramu Lebensborn (Prameň života), po­čas vojny zameranému na ponemčova­nie neárijských rás. Zeman tak bizarné motívy škandinávskych úradov rozšíril o odnárodňovací. Rozčúlil ho príbeh dvoch odňatých a oddelených českých súrodencov. „Chlapci sú v pestúnskom zariadení, ktoré sa podobá Lebensbornu. Matka sa s nimi vidí dvakrát ročne 15 mi­nút a nesmie sa s nimi rozprávať po česky. Deti sú iným slovom odnárodňované,“ tvrdí Zeman, podľa ktorého systém takto „vychováva mladých Nórov“.

Morbídny program

Okrem pestúnskych zariadení mladých Nórov, či už domorodých, odobratých alebo uchmatnutých, zoštátnených alebo naturalizovaných, nezištne vychováva aj verejnoprávna televízna spoločnosť NRK. Nórčence zasväcuje do tajov masturbácie, kam by akiste samy neprenikli. V týždennej relácii Puberta, „určenej deťom od 9 od 12 rokov“, sa na obrazovkách objaví zmysluplná až zmyselná moderátorka s umelým penisom. Vytasí umelú vagínu, ktorú natrie olejom, a začína deťom vysvetľovať, ako sa správne súloží a ako masturbuje. „Začíname pomaly, ale potom môžeme zrýchľovať. Aby to bolo fakt super, vagína musí byť mokrá,“ trpezlivo nabáda poznaniachtivú mládež „lektorka“.

Rodičia, ktorí za vysielanie s týmto morbídnym programom povinne platia ročne až 9-tisíc nórskych korún (asi 800 eur), sa však neopovážia namietať – proti cene a už vôbec nie proti obsahu relácie. Netúžia sa totiž zbytočne dostať do pozornosti Barnevernetu, ktorý je jediný kompetentný posúdiť, čo je v krajine politicky i sexuálne normálne a čo sa nórskym zvyklostiam vymyká. Masturbácia na televíznych obrazovkách je zrejme v poriadku.

Nevedno, či si malí Nóri plnia domáce úlohy z obrazoviek v podobe praktických cvičení rovnako horlivo, ako Bernevernet honí ich a ich rodičov. Nerobenie domácich úloh totiž patrí k dôvodom, pre ktoré možno dieťa odobrať. To nie je vtip, sociálni pracovníci uvádzajú aj nasledovné dôvody: deti nemali potrebné oblečenie či vhodné jedlo, boli príliš introvertné alebo takmer apatické, nerobili si riadne domáce úlohy alebo mali s rodičmi nedostatočný očný kontakt (Maxine z úvodu). Žiada sa len navrhnúť ďalší nepriestrelný dôvod: deti nesprávne masturbovali. 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.