KORČOKA PORAZÍ LEN PELLEGRINI

Základný scenár je jasný: z prvého kola majú postúpiť Peter Pellegrini a Ivan Korčok a v druhom kole by mal Pellegrini vyhrať. Lenže nič ešte nie je isté – už len preto, že celé domáce politické dianie na prelome rokov bolo o tom, či sa podarí globalistickej centrále zorganizovať niečo, čo tento scenár zmarí. Kto v tomto volebnom predstavení účinkuje a aké má možnosti, ambície a stratégie? 

Predsedníctvo Smeru-SSD jednomyseľne rozhodlo o podpore predsedu parlamentu a Hlasu-SD Petra Pellegriniho ako kandidáta na prezidenta. „Nie je to americký sluha ako pán Korčok, je to jednoducho človek, ktorý má vlastný názor, človek, ktorý sa bude pokúšať spájať, kým pán Korčok bude rozdeľovať,“ povedal Fico o Pellegrinim. Ocenil jeho medzinárodné skúsenosti i kontakty, ako aj ľavicové sociálne cítenie.

Robert Fico

Médiá špekulovali o tom, či bude kandidovať aj momentálne najsilnejší politik na Slovensku, ktorý získal v nedávnych parlamentných voľbách suverénne najviac preferenčných hlasov – predseda vlády Robert Fico. Ten však veľmi jasne povedal, že (tentoraz) sa o prezidentskú funkciu uchádzať nebude. Príčin je viac, ale ak by aj nemal žiadne iné dôvody, rola premiéra je lákavejšia a jemu aj lepšie sedí. Smer-SSD do týchto volieb ani nestavia vlastného kandidáta, podporí predsedu strany Hlas-SD Petra Pellegriniho. Všelikto si myslí, že to bola súčasť koaličnej dohody, ale ak by to tak aj bolo, tak je to úplne v poriadku – napriek tomu, že mainstream pri tej predstave zlostne odfrkuje, a že tretí koaličný partner, predseda SNS Andrej Danko si z nejakého dôvodu robí v súvislosti s Pellegriniho kandidatúrou nároky na zmenu koaličných pomerov.

Andrej Danko 

Fakt je, že podpásových verbálnych útokov Andreja Danka na Pellegriniho bolo až príliš veľa a jeho snaha kandidovať je podozrivá. Žeby mu koaliční partneri sľúbili niečo, čo potom nesplnili? Tlačí na pílu iba pre svoje ego, lebo jednoducho môže, keďže má osud celej koalície v svojich rukách? Alebo preto, lebo zase niekto iný tlačí na neho a núti ho Pellegriniho vydierať? Asi sa príčinu nedozvieme, ale je holý fakt, že svojím správaním robí svojim partnerom evidentnú škodu – a ak za niektorými jeho výrokmi nechceme vidieť iba hlúposť a narcizmus, tak potom sú uvedené otázky celkom namieste. Tak či onak, Danko, hoci má obrovskú zásluhu, že táto koalícia vôbec vznikla, je teraz jej najväčším ohrozením a slabinou. Ale vráťme sa k prezidentskej kampani: môžeme konštatovať, že Dankove šance sú menšie než žiadne, súťažiť bude o zvyškové jednotky percent s ďalšími kandidátmi „do počtu“, ako je šéf strany ĽSNS Marian Kotleba, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková, občianska kandidátka Marta Čurajová či líder mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró. O trochu viac percent nazbiera Ján Kubiš, ale ani on karty výraznejšie nezamieša.

Štefan Harabin

Je dosť možné, že ani Štefan Harabin nedostane dvojciferné percento hlasov, ale jeho šanca je podstatne väčšia než Dankova. Ozývajú sa dokonca hlasy, že by mohol získať v prvom kole viac hlasov než Korčok a ísť do druhého kola spolu s Pellegrinim. Kto si však spomenie, ako Harabin pohorel v predošlých voľbách, ten bude takéto prognózy vidieť ako príliš optimistické. Balík „národných“ voličov, ktorých prvou voľbou by mohol byť Harabin, totiž nie je a nikdy nebol oveľa väčší než nejakých 15 percent, a to je hranica, nad ktorú sa Harabin v prvom kole nedostane, na rozdiel od Pellegriniho i Korčoka, ktorí – ak sa nestane niečo mimoriadne – túto métu zrejme ľahučko prekonajú. Harabinova kandidatúra však predsa má z pohľadu vlastencov zmysel: druhému táboru totiž nedáva priestor na pretláčanie viacerých kandidátov. Len si spomeňme na fintu, ktorá im vyšla naposledy: najprv vystavili „rozbiehača“, ktorý schytal všetky údery a „ohadzovanie blatom“, aby ho na poslednú chvíľu stiahli a vytiahli dámu „celú v bielom“, ktorá zapôsobila na nerozhodných voličov unavených špinavou kampaňou ako spása. Korčok však nie je úplne ideálny kandidát a ak popri silnom Pellegrinim bude mať ešte ďalšiu nebezpečnú konkurenciu aj v Harabinovi, početne slabší globalistický tábor si nebude môcť dovoliť riskovať príliš veľkú stávku ešte aj na iného koňa, lebo by sa mohlo stať, že by im do druhého kola neprešiel ani jeden.

Ivan Korčok

Kandidatúru začal pripravovať ako prvý, ešte na jeseň, a bolo jasné, že ako vybraný kandidát globalistov dostane všemožnú podporu médií a na jeho imidži bude pracovať celá armáda svetových špecialistov. Ako prvé sa museli pokúsiť rozbiť najnepríjemnejší atribút Korčokovho obrazu v očiach verejnosti: že je to ťažký kolaborant zahraničia, pestovaný káder washingtonskej neokoloniálnej centrály. Preto je celá jeho kandidatúra v znamení sladkastého vlastenectva a dojemnej starostlivosti o Slovensko. Ďalším rafinovaným marketingovým trikom sú niektoré slabomyseľné mémy, ktoré boli vypustené v opozičnom voličskom tábore. Napríklad ten, že ľudia predsa musia za prezidenta zvoliť niekoho z opozície, lebo inak bude mať Fico v rukách celú krajinu. To jednak nie je pravda, potom, ako sa v minulom volebnom období dnešná opozícia v inštitúciách celého štátneho aparátu dôkladne zakopala, ale okrem toho: keď len pred pár mesiacmi dnešná opozícia (a za jej chrbtom americká ambasáda) mala v rukách úplne všetko, vtedy to nikomu neprekážalo – a teraz je to odrazu neprijateľné? Alebo ďalšia podobne hlúpa výhrada, ktorú títo ľudia šíria: že vraj Pellegrini ako šéf politickej strany by bol ako prezident príliš politicky predpojatý. Vôbec im však neprekážala politicky totálne jednofarebná prezidentka, podpredsedníčka strany PS... Podobne nezmyselné až úsmevné sú hoaxy o tom, že Hlas-SD s odchodom Pellegriniho do prezidentského kresla zanikne, že splynie so Smerom a podobné.

Peter Pellegrini

Objektívne najsilnejší z kandidátov je Peter Pellegrini. Nielen že dobre vyzerá, ale aj dobre hovorí a najmä, je schopný osloviť najširšie spektrum občanov. Práve tým, že je voliteľný aj pre široký balík prelietavých a nevyhranených voličov, je dnes jediný, kto môže poraziť favorita globalistických masmédií a americkej ambasády. Pre vlastencov nie je úplne ideálny: ako zradu vnímajú jeho odchod zo Smeru a podobne sa pozerajú aj na jeho laškovanie s globalistami doma aj v zahraničí. Jeho názory sú nepochybne oveľa prozápadnejšie, než by sa voličom národných strán a Smeru páčilo. Lenže nikto nie je ideálny a pre väčšinu vlastencov je Pellegrini ešte znesiteľný kompromis. Realisti chápu, že radikálnejšie vlastenecký a antiglobalistický kandidát by jednoducho dnes na Slovensku súpera protistrany neporazil. A preto, aj keby Korčok vyhral prvé kolo, ešte by to nič neznamenalo – mnohí vlastenci najprv skúsia staviť na Harabina, Kotlebu či iných radikálnejších kandidátov, ale v druhom kole už tieto hlasy pôjdu Pellegrinimu.

Druhé kolo

Dá sa predpokladať, že v prvom kole sa medzi sebou vyfaulujú ľudia s veľkými egami a do druhého kola postúpia dvaja silní kandidáti. Agentúry modelujú, ako by to mohlo dopadnúť, keby v druhom kole bola taká či onaká dvojica, ale ako víťaz vždy vychádza Peter Pellegrini. Takto to bude, ak sa pred voľbami nestane niečo mimoriadne. A to je práve kameň úrazu: ak režiséri uvidia, že to na Slovensku nejde podľa predpokladov, tak by mohli urobiť niečo, čo zmení hru. Súc si vedomí toho, že Korčok nie je stopercentné eso, už teraz sa intenzívne aktivizuje nielen „piata kolóna“ na Slovensku, ale aj nepriatelia v zahraničí. Strašnou hanbou bola už vlaňajšia výprava 21 biľakovitých žalobáb do Bruselu, ale vrcholom bolo, čo títo ľudia predviedli teraz v januári: zorganizovali v Európskom parlamente rezolúciu, v ktorej Brusel len pár mesiacov po voľbách hrešil novú slovenskú koalíciu za všetko možné aj nemožné. To preto, aby vyhnali ľudí do ulíc a zneistili ten veľký balík prelietavých voličov, ku ktorému má najbližšie Pellegrini. Ešte to nie je plnohodnotná farebná revolúcia, ale tieto veci patria jednoznačne do rovnakého súdka, a preto ich treba otvorene odsúdiť a pomenovať.

Plán B

Opozícia teda opäť naplnila námestia a rada by si uchmatla moc týmto spôsobom, keď to nešlo vo voľbách. Hovoria, že je to podobná situácia ako v roku 2018 po kuciakiáde a predstavujú si, že tak ako vtedy, Fico znovu odstúpi. Tentoraz sa však škaredo mýlia. Fico sa vtedy nechal oklamať, chcel upokojiť situáciu, bola to politická chyba. V Nemecku či Francúzsku boli v uliciach milióny ľudí a globálnemu panstvu ani nenapadlo odstúpiť. A Fico potom, ako si prešiel svojím politickým očistcom, teraz už vie, že nemá zmysel ustupovať. Už zrejme definitívne pochopil, že jeho súperi rozumejú len jazyku sily, akýkoľvek ústupok by považovali za slabosť a boli by o to zúrivejší.

Čo teda globalisti skúsia, ak „spontánne“ demonštrácie nepomôžu? Kuciakiádu 2.0? Po brutálnom samodobití a surovom zasamovraždení generála Lučanského by to už asi nefungovalo. Vtedy použili ako heslo slušnosť, ale aj tá teraz išla bokom, lebo rátali s tým, že tieto voľby vyhrajú a už navždy si ukoristia moc. Nepodarilo sa a oni budú uvažovať nad plánom B. Po mnohoročných skúsenostiach zo sveta vieme, že nemajú príliš bohatú fantáziu: obvinenia z korupcie, zo sexuálneho zneužívania spred desaťročí, havária lietadla, dopravná nehoda, infarkt... Čoho sa dočkáme tejto jari?