KRACH KAPITALIZMU

Ustavičné opravy kolabujúceho systému liberálnymi ekonómami vedú do slepej uličky

Foto ARCHÍV
Dátum 31.05.2015

V Európe je väčšina ľudí presvedčená, že kapitalizmus nedokáže zabezpečiť sociálnu rovnováhu a spoločenskú spravodlivosť. Z prieskumu nemeckého inštitútu Emnid vyplýva, že88 percent Nemcov nepovažuje tento systém za dobré spoločenské zriadenie a túži po živote v inak usporiadanej spoločnosti. Pritom Nemecko je v Európskej únii na špici ekonomickej úspešnosti. Príznakom doby je okrem početných vojnových konfliktov vo svete najmä frustrácia z krízového vývoja, stagnácie, nezamestnanosti a hlbokého morálneho úpadku politiky, ktorá čoraz viac slúži úzkej vrstve extrémne bohatých vlastníkov a čoraz menej chradnúcej strednej triede a rastúcej vrstve chudobných.

Žraloci na vrchole pyramídy

Mnohí analytici sa zhodujú v názore, že príčinou finančného krachu štátov a svetových hospodárskych kríz je kríza morálky. Agentúry, ktoré sa usilujú vysvetliť materiálne krízy rôznymi mechanizmami všemocného trhu, pomenúvajú iba vonkajšie javy týchto procesov, nevedia alebo nechcú odhaliť ich vnútornú podstatu. Okrem toho, iba okrajovo sa hovorí o nožnicovom paradoxe, že v dôsledku kríz bohatí ešte viac bohatnú a chudobní ešte viac chudobnejú. Inými slovami, tí, čo produkujú hodnoty, nesú najväčšie bremeno krízy, ktorú nezavinili, a tí, čo vyprodukovali svoj enormne vysoký príjem z ničoho a bez pridanej hodnoty, stoja na vrchole spoločenskej pyramídy. Príkladom tohto javu sú v slovenských pomeroch finanční žraloci, ktorí sa z večera na ráno stali v súlade s nemorálnymi zákonmi miliardármi. Tejto vrstve kríza nenarušila spánok. Ich ročný príjem aj v tých najťažších rokoch rástol a bol desaťtisíckrát vyšší ako príjem priemernej slovenskej rodiny. Pravdaže, príjmy u nás známeho miliardára Andreja Babiša alebo vlastníka miliardových aktív Jozefa Tkáča sa nedajú porovnať so špekulatívnymi príjmami jedného z najväčších miliardárov planéty Georgea Sorosa, ktoré stotisíc- až dvestotisíckrát prevyšujú príjem priemernej americkej rodiny.

Strata morálky

Súčasná absolutizácia voľného trhu, liberalizmu, fetišizácia spotreby a zisku, slobody žiť na úkor druhých vedú k strate morálky a duchovných hodnôt, na ktorých stála naša civilizácia v časoch starogréckej demokracie a európskej renesancie. Britské vydanie denníka The Independent prinieslo komentár o morálnom úpadku kapitalizmu, „ktorý koná bez akéhokoľvek etického a sociálneho rámca“. V západnej tlači to nie je ojedinelý hlas. Pád železnej opony a všetky európske odrody zamatových revolúcií, považované za víťazstvo kapitalizmu, prišli o prvotnú príťažlivosť knokautovanú údermi tvrdej reality. Kapitalizmus čoskoro vystrieľal svoju mediálnu propagandistickú muníciu a vyrobil nekonečný seriál dlhov, nečestných privatizácií spoločného majetku, korupcie, exekúcií, kriminality, permanentnej nezamestnanosti, nárast chudoby a lokálnych vojenských konfliktov.

Prvý, kto zdvihol moc z ulice a spustil na Slovensku tzv. malú privatizáciu, bol minister pre správu a privatizáciu národného majetku Ivan Mikloš. Odvtedy ruvačka o majetok a zlodejský ošiaľ pretrvali do dnešných dní. Štát prišiel o stovky miliárd korún.

Naomi Kleinová, podľa vysokého IQ jedna z najbystrejších žien na svete, vydala objemnú knihu o praktikách nemorálnej kapitalistickej mašinérie s názvom Šoková doktrína s podtitulom Rozvoj katastrofálneho kapitalizmu. V našich podmienkach by jej myšlienky potvrdil nedoriešený spis Gorila, ktorý ukázal dve desaťročia klamanému národu podstatu privatizácie štátneho majetku. Celé roky finanční experti typu Ivana Mikloša vtĺkali do slovenských hláv svoju „nespochybniteľnú“ pravdu, že privatizácia je liek na kolabujúce štátne firmy vrátane strategických podnikov. Veď či sme neštrngali kľúčmi na námestiach, aby sa po nežnom politickom prevrate neurýchlil aj majetkový prevrat? Prvý, kto zdvihol moc z ulice a spustil na Slovensku tzv. malú privatizáciu, bol minister pre správu a privatizáciu národného majetku Ivan Mikloš. Odvtedy ruvačka o majetok a zlodejský ošiaľ pretrvali do dnešných dní. Štát prišiel o stovky miliárd korún, o sumu, ktorú už nikto nikdy presne nevyčísli.

Bludný kruh dlhov

Každé piate dieťa u nás žije v nedostatku, každý obyvateľ Slovenska je zadlžený približne ôsmimi tisícmi eur a dlh ustavične rastie, lebo si musíme stále požičiavať a splácať úroky. Sme ekonomicky okupovanou krajinou, keď takmer 95 percent výrobnej základne je v rukách nadnárodných spoločností, ktoré nás zbavili takmer celého národného hospodárstva. V oblasti finančníctva je situácia ešte horšia: až 97 percent bankovníctva je v cudzích rukách. Nadnárodné spoločnosti pôsobiace u nás si ročne odnášajú zhruba 100 miliárd nezdaneného zisku. Zdravotníctvo kolabuje, nie sú peniaze na školstvo a infraštruktúru. V médiách sa objavujú správy o modernom ilegálnom otroctve zúfalých ľudí, ktorí hľadajú živobytie v prosperujúcejších re-giónoch Európy. Sloboda pohybu kapitálu a osôb má aj takéto otrasné podoby.

Hľadanie alternatívy

Globálny kapitalizmus potrebuje pre svoje prežitie obsadiť nové teritóriá, nové prírodné zdroje aj lacné ľudské zdroje. Osvedčený spôsob ľudského rodu, ako sa zmocniť koristi, ako dosiahnuť vyšší ekonomický efekt a vyššie zisky je vojna. Po dvoch zničujúcich vojnových kataklizmách v 20. storočí je globálna mocenská mašinéria 21. storočia pripravená vrhnúť svet do ďalšej katastrofy. „Humanitárne bombardovanie“, vojenské misie v Juhoslávii, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii a podnecovanie nenávisti na Ukrajine sú len ouvertúrou ďalších veľkých kapitalistických ťažení a obrazom morálneho relativizmu.

Kritika kapitalizmu a volanie po hľadaní spravodlivejšieho i morálnejšieho systému sa ozývajú z viacerých strán. „Liberálny kapitalizmus je v kríze a s ním aj celá naša civilizácia,“ hovorí Slovinec Slavoj Žižek, ktorého označujú za „najnebezpečnejšieho filozofa Západu“. Významný americký filozof Rodney G. Peffer pred dvoma rokmi v interview pre Pravdu povedal: „Ľudia už viac nemôžu veriť tvrdeniam teoretikov a ideológov, že kapitalizmus je takmer perfektný systém. Preto musíme premýšľať o alternatívach.“

Kapitalizmus, tento pažravý poruchový stroj bude musieť skôr či neskôr skončiť na hromade šrotu. Ustavičné opravy liberálnych ekonómov mu nepomôžu. Taký je zákon: Nič nemôže trvať večne, pretože budúcnosť nie je predĺženou rukou minulosti.