KRADNÚ V SÚLADE SO ZÁKONOM

Jaroslav Paška: Odtrhnutím Kosova od Srbska Západ vytvoril zlý precedens. Teraz máme problém, keď Rusko robí to isté...

Foto  Jana Birošová, Ivona Orešková

Päť rokov pôsobil v Európskom parlamente, v ktorom obhajoval národno-štátne záujmy Slovenskej republiky aktívnejšie a s väčším prehľadom ako všetci ostatní slovenskí europoslanci. Svoje intelektuálne schopnosti a skúsenosti z európskej politiky teraz venuje politickej značke, s ktorou ho spája jeho národné presvedčenie. Prvý podpredseda Slovenskej národnej strany Jaroslav Paška.

Niektoré zahraničné odborné komentáre hovoria o erózii Európskej únie. Má EÚ v súčasnej byrokratickej podobe ešte nejaké šance?

Projekt Európskej únie je experiment s otvoreným koncom. Jeho šance závisia od toho, ako budú krajiny schopné preniesť svoje predstavy o ďalšom fungovaní do pripravovanej konštrukcie EÚ. Koncept pripravovaný od roku 2012 je postavený tak, že Európska únia sa má podľa vzoru USA transformovať na Spojené štáty európske (USE) s hlavným mestom v Bruseli. Tu má sídliť prezident USE (dnes stály predseda Európskej rady), európska vláda (nástupca Európskej komisie), aj Európsky parlament pozostávajúci z dvoch komôr. Prvá komora bude následníkom súčasného Európskeho parlamentu, druhá komora, Senát, nahradí súčasnú Európsku radu.

Znamená to, že národné parlamenty prestanú existovať?

Nie, len prídu o kompetencie. Budú plniť funkcie na regionálnej úrovni, podľa vzoru nemeckých krajinských parlamentov.

Čo z tohto konceptu vyplýva pre Slovensko? Nie je to cesta smerujúca k zániku národných štátov?

V našom prípade áno. Slovensko v tejto konštrukcii stratí významnú časť kompetencií. Na správe Európskeho štátu sa máme podieľať len trinástimi poslancami v cca 750-člennom Európskom parlamente, jedným mandátom v 28-člennom Senáte a z času na čas jedným členom európskej vlády. O právo veta, ktoré má dnes Slovensko v Európskej rade, by sme prakticky prišli. Nie je to pre nás dobrá cesta. Preto nerozumiem lídrom našich politických strán začlenených v S&D (zo Slovenska SMER-SD) a EPP (zo Slovenska KDH, Most-Híd, SMK a SDKÚ), ktorí túto transformáciu potichu podporujú.

Je zóna voľného obchodu medzi Európskou úniou a USA pre EÚ výhodný projekt?

Je to projekt skôr pre potreby nadnárodných spoločností. Tie otvoreným trhom získajú lepšie možnosti pre cezhraničné obchodovanie. Rizikom pre štáty EÚ je Američanmi vyžadovaný mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ktorý má investorom umožniť žalovať štáty na špeciálnych arbitrážnych súdoch a žiadať od nich finančné kompenzácie za rozhodnutia, negatívne ovplyvňujúce ich biznis. Napríklad pri obmedzeniach pri ťažbe zlata či uránu, ale aj zisku zdravotných poisťovní. V prípadoch sporov medzi členskými štátmi EÚ a „investormi“ od roku 1994 prišli krajiny EÚ minimálne o 3,5 miliardy eur. Systém arbitrážnych „urovnávaní sporov“ medzi štátmi a špekulantmi je výrazne diskriminačný k verejnému záujmu a naklonený v prospech „investorov“. Očakávať v ňom spravodlivé rozhodnutia je naivné. Naša vláda by mala chrániť záujmy štátu a občanov. Uvedený mechanizmus však zatiaľ odmietajú len Francúzi a nemeckí socialisti.

Je to len problém súdnych sporov? Nie je povestným šidlom vo vreci iniciatíva Američanov, ako posilniť dolár a oslabiť iné meny vrátane eura?

Skôr majetkovo ovládnuť európske teritórium a právne si zabezpečiť investície. Dolár sa už vrátil na pozíciu svetovej meny, vďaka tomu, že Spojeným štátom sa dobre podarilo rozohrať konflikt medzi Európskou úniou a Ruskom o Ukrajinu. Vidíme, že pre vzájomné sankcie súčasne padá ruská ekonomika aj európska mena. Len dolár a americké hospodárstvo naberajú na sile. Rozvrátená Ukrajina aj oslabená Únia budú čoskoro potrebovať na svoju obnovu americké peniaze a ich investorov. Dohoda TTIP má poskytnúť týmto americkým investíciám v EÚ potrebné právne krytie.

Správanie Američanov má svoju logiku, ale prečo sa nelogicky správa Európska únia?

Ťažko povedať, prečo sa lídri Európskej únie púšťajú do obojstranne škodlivých sankcií. Zatiaľ tým nič zmysluplné nedosiahli.

Hovorili ste o sankciách ako príčine padajúcej ruskej ekonomiky. Mali ste na mysli aj hlavné sankcie v podobe znižovania cien ropy?

Pokles cien ropy je vyvolaný rozšírením jej ťažby v USA. Rentabilita ťažby novými technológiami nám čoskoro určí nové limity pre stabilnú cenu.

V súvislosti s bezcolnou úniou sa hovorí o geneticky modifikovaných potravinách. Nepredstavuje podpísanie zmluvy medzi EÚ a USA v tomto smere ohrozenie pre naše poľnohospodárstvo?

Pre poľnohospodárstvo priamo nie. Aktuálne pravidlá ponechávajú rozhodnutie o pestovaní geneticky modifikovaných plodín v kompetencii štátov. Problém vzniká pri uvádzaní produktov z USA do našich obchodov. V Spojených štátoch majú nižšie potravinové štandardy, preto riziko prieniku geneticky modifikovaných potravín a hormonálne upraveného hovädzieho mäsa na európsky trh je dohodou TTIP naozaj otvorené.

Nebude teda rozhodujúci náš postoj k modifikovaným potravinám?

Ak naši politici akceptujú americké potravinové štandardy, my sa už o modifikovaných potravinách dovezených z USA do našich obchodov a reštaurácií nemusíme dozvedieť. Budú sa k nám dovážať bez schvaľovania podľa našich predpisov.

Vo vedúcich štruktúrach EÚ sa hovorí, že sa sankcie proti Rusku zrušia, ak bude na Ukrajine trvalé prímerie. Neznamená to, že EÚ si uvedomila, že sankcie sú neproduktívny nástroj, škodia aj Európe a sú palicou, ktorá má dva konce?

Obávam sa, že v rozhodujúcich kruhoch Únie tento argument nezaváži. Spor o vplyv na Ukrajine je najmä medzi USA a Ruskom. Väčšina krajín EÚ v tejto veci postupuje striktne podľa odporúčaní z Washingtonu, aj za cenu hospodárskych obetí. Najvážnejšie dôsledky konfliktu, obeťami na životoch a priamymi hospodárskymi stratami znášajú Ukrajinci a Rusi. Európski stratégovia očakávajú, že si európske spoločnosti súčasné straty nahradia ziskami z budúceho ovládnutia hospodárskeho priestoru Ukrajiny. Američanom konflikt prináša silnejúcu hodnotu dolára aj hospodársky rast. USA sa nemajú prečo usilovať o ukončenie konfliktu. Naopak, čím dlhšie budú Ukrajinci s Rusmi bojovať, tým viac sa Ukrajina u nich zadlží, tým viac zbraní od nich nakúpi, tým viac sa Rusko ako ich mocenský konkurent oslabí. Čím viac ľudí si Ukrajinci s Rusmi vyzabíjajú, tým väčšia bude averzia medzi týmito národmi. Angažovanosť USA na Ukrajine by sa dnes dala charakterizovať prísloviami „Rozdeľ a panuj!“ alebo „Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“.

Švajčiarska centrálna banka nedávno zrušila limit pre kurz domácej meny k euru, ktorý zaviedla pred tromi rokmi. Tým švajčiarsky frank vo vzťahu euru okamžite posilnil o 30 percent. Pre európsku menu je to zlý signál. Aké prekvapenia môžeme ešte očakávať – prečo euro stále oslabuje?

Politika sankcií nám brzdí ekonomický rozvoj. Ďalším problémom je neochota Grékov vyrovnať pôžičky, ktoré od nás dostali. Budeme ich musieť splácať my. ECB popritom pomáha zo spoločných peňazí i ďalším štátom Únie (Španielsko, Taliansko,...). K tomu pribudol ďalší problém, pomoc Ukrajine, ktorú nám nadiktovali z Bruselu. Musíme si uvedomiť, že ukrajinská vláda potrebuje na teplo, lieky či zbrane reálne peniaze. Tie si budeme musieť na finančných trhoch požičať my a zaručiť sa (ako v prípade Grécka) za ich vrátenie. Európsky občania už ale nedokážu vyprodukovať toľko peňazí, koľko naši lídri všelikde nasľubujú a porozhadzujú. Odborníci to vidia a prestávajú euru a Únii dôverovať.

Nemala by sa akákoľvek pomoc či charita poskytovať na báze dobrovoľnosti?

Pravdaže. Pomoc je dobrovoľná činnosť, každý má mať právo sám sa rozhodnúť kedy, komu a ako pomôže. Je nehoráznou drzosťou, keď nejaký štátny funkcionár jednoducho siahne na peniaze občanov a odovzdá ich ako dar či pôžičku niekomu inému. Exemplárnou ukážkou takéhoto darebáctva sú naše peniaze poslané vládou do tzv. „Eurovalu“, či neodvolateľné záruky za splatenie pôžičiek ESM. Naše peniaze, chýbajúce chorým v nemocniciach, biednym v sociálnych domovoch, bez nášho súhlasu zobrali a poslali do privátnych fondov. Teraz odtiaľ poputujú aj Jaceňukovi, aby si z nich zaplatil legionárov, či nakúpil zbrane.

Ekonomická paradigma EÚ má vážne trhliny, ktoré ešte zväčšuje politická nestabilita vo svete, osobitne prejavy novej studenej vojny Západu s Ruskom. Vidíte nejaké východisko z tejto krízy?

Východisko sa bude hľadať ťažko. Očakávam pokračujúci tlak na Rusko, pri ktorom bude EÚ predĺženou rukou svojho zaatlantického partnera. Rusi budú poukazovať na Kosovo a Ukrajinci požadovať stále viac pomoci. Je otázkou, ako ďaleko sú schopní jednotliví hráči pri presadzovaní svojich cieľov zájsť. Nám by prospelo, ak by sme dokázali čo najskôr obnoviť atmosféru pokoja a spolupráce od Lisabonu až po Vladivostok. Zo spolupráce po studenej vojne profitovala tak Únia, ako aj Rusko.

S medzinárodným právom celkom iste nebolo ani odtrhnutie Kosova.

Odtrhnutím Kosova od Srbska vytvoril Západ zlý precedens. Teraz máme problém, keď Rusko robí to isté. Je na medzinárodnom spoločenstve, aby pokojne, za rokovacím stolom našlo civilizované východisko. Ak sa to dalo v zložitom období po 2. svetovej vojne, mali by sme to zvládnuť aj dnes.

Po teroristických útokoch v Paríži je zrejmé, že politika multikulturalizmu v Európskej únii zlyháva. Ako sa dá riešiť problém multikulturalizmu v našom európskom priestore?

Slovensko týmto problémom zatiaľ nie je veľmi zaťažené. Horšie je to v krajinách, ktoré si na podporu rozvoja priemyslu dovážali lacnú pracovnú silu z rozvojového sveta. Zmes kultúr, tradícií, náboženstiev a zvykov, vytvorená v prostredí chudobných robotníckych štvrtí, spojená s pocitom útlaku, dnes generuje konflikty. Mali by sme sa teda poučiť a už nepokračovať v preberaní migračnej politiky EÚ.

 

Spor o vplyv na Ukrajine je najmä medzi USA a Ruskom. Väčšina krajín EÚ v tejto veci postupuje striktne podľa odporúčaní z Washingtonu, aj za cenu hospodárskych obetí. Najvážnejšie dôsledky konfliktu, obeťami na životoch a priamymi hospodárskymi stratami znášajú Ukrajinci a Rusi.

Má reálny základ presúvanie migrantov do jednotlivých krajín EÚ?

Migračný úrad EÚ žiada, aby sme akceptovali usídlenie migrantov, prijatých úradmi iného štátu Únie. Vnímam to ako snahu bývalých koloniálnych mocností rozložiť bremeno ich minulosti na iné krajiny Únie. Oni stáročia z kolónií ťažili a bohatli. Ich firmy aj dnes exploatujú bohatstvo týchto území (BP, SHELL, TOTAL...). Bieda rozvojových krajín aj utečenci sú dôsledkom tohto drancovania. Preto by zodpovednosť za riešenie nelegálnej migrácie do Európy mali prevziať najmä tie krajiny, ktoré sa na biede utečencov obohatili. Veď skúste im povedať, že v rámci voľného pohybu osôb majú prijať vo Francúzsku alebo Belgicku našich Rómov. Vrátia nám ich späť.

Marine Le Penová vyhlásila na pôde Európskeho parlamentu, že treba zrušiť schengenskú zónu a zaviesť kontrolu na hraniciach, čím by sa zamedzilo prílevu migrantov. Je to riešenie?

Súhlasím, že treba obmedziť prílev nelegálnych migrantov do EÚ, ale predovšetkým lepšou kontrolou na vonkajších hraniciach Únie. Životné podmienky v USA či EÚ sú lákadlom pre ľudí z chudobných krajín. USA si precízne vyberajú, komu umožnia prísť k nim pracovať či usadiť sa. Insitné správanie Bruselu v tejto oblasti však smeruje k tomu, že by sa k nám, mohla prakticky postupne presídliť celá populácia Afriky či Indie. Nie som si istý, či sme pripravení takú záťaž zvládnuť a rozumiem Marine Le Penovej, že sa domáha realistických migračných pravidiel.

Zástupcovia veľkých krajín EÚ podporujú z dôvodu bezpečnostných rizík naliehavú potrebu zavedenia evidencie cestujúcich v leteckej doprave, ale bez porušenia ich práva na súkromie. V prípade dohody o výmene informácií o pasažieroch medzi Európskou úniou a USA nebude Európa ťahať za kratší koniec povrazu?

Už v roku 2012 schválila väčšina tvorená frakciami S&D (zo Slovenska SMER–SD) a EPP (zo Slovenska KDH, SMK a SDKÚ) dohodu PNR, ktorá pod zámienkou ochrany pred šírením terorizmu sprístupňuje v rozpore s právom EÚ osobné údaje občanov EÚ v leteckej doprave americkému ministerstvu pre vnútornú bezpečnosť. Únia nemá recipročný prístup k osobným údajom cestujúcich Američanov a ani nebude mať. USA by cudzím spravodajským službám plošný prístup k osobným údajom svojich občanov nikdy neumožnili. Podobne je to s informáciami o medzinárodných finančných transakciách občanov EÚ, ktoré podľa dohody SWIFT II rovnako kompletne odovzdávame americkým úradom na analyzovanie. Darmo sa európske firmy dovolávajú oprávnenej ochrany pred zneužitím informácií o ich finančných transakciách americkou konkurenciou.

 

Vývoj islamu za našou civilizáciou zaostáva viac ako 500 rokov, čo nie je málo. Veď v minulosti sa aj u kresťanov objavovali telesné tresty či krutosť. Ale tie časy sú už dávno preč.

Vráťme sa k udalostiam v Paríži, ktoré vo svete ešte stále rezonujú. Nie je príčinou teroristického útoku proti satirickému časopisu Charlie Hebdo nízky prah zodpovednosti redakcie tohto okrajového týždenníka, ktorý sa v rámci slobody prejavu vysmieval z kresťanov i moslimov, z náboženstva, ktoré vyznávajú miliardy ľudí?

Pri posudzovaní tejto udalosti si treba uvedomiť evolučný rozdiel medzi kresťanskou a islamskou kultúrou. Vývoj islamu za našou civilizáciou zaostáva viac ako 500 rokov, čo nie je málo. Veď v minulosti sa aj u kresťanov objavovali telesné tresty či krutosť. Ale tie časy sú už dávno preč. Islam je však na inom stupni vývoja, preto by sme s tým mali počítať a chrániť naše obyvateľstvo pred konfrontáciou s jeho stredovekými praktikami. Aj v EÚ by malo platiť, že každý, kto chce byť členom našej spoločnosti, musí akceptovať pravidlá, ktoré sme si za tisícročia v Európe vytvorili.

Boli ste poslancom Európskeho parlamentu za SNS a iste poznáte ľudí, ktorí stoja na čele Európskej únie. Predsedom Európskej komisie sa stal bývalý luxemburský premiér a guvernér Svetovej banky Jean-Claude Juncker, známy svojimi machináciami pri udeľovaní daňových výnimiek nadnárodným spoločnostiam. Čo si o tom myslíte – môže tento človek zastávať dôležitý post v Európskej únii?

V rokoch 2002 až 2010 modifikovala luxemburská vláda 548 pravidiel, ktorými pripravila pre vybraté spoločnosti podmienky na daňové úniky výhodnejšie ako v daňových rajoch. Špeciálne oddelenie Junckerovej vlády potom individuálne dohadovalo s najbohatšími korporáciami sveta podmienky tajných zmlúv, umožňujúce vyhnúť sa ich spravodlivému zdaneniu. Príležitosť využili napr. spoločnosti Apple, Gazprom, Deutsche Bank, IKEA, Vodafone, Home Credit, Lehman Brothers, Volkswagen Group, J.P. Morgan, Pepsi, Burberry, Procter & Gamble,Heinz, FedEx a ďalší. Verejnosť bola týmito špekuláciami obratá o miliardy eur daňových príjmov od cca 343 z najbohatších nadnárodných korporácií sveta. Pán Juncker sa bráni, že veď konal podľa predpisov! Mlčí o tom, že predpisy, podľa ktorých postupoval, najskôr dal sám pripraviť, potom schváliť a nakoniec vlastným podpisom autorizoval. „V súlade zo zákonom“ tak okrádal krajiny o obrovské príjmy.

Slovensko je v Európe výnimočnou krajinou, kde sa nekradlo týmto spôsobom?

Možno by sa našli príbuzné prípady.

Fotogaléria