MEGAPODVOD BEZ TRESTU

Všetko sa začalo prvým megapodvodom v histórii Slovenskej republiky, ktorý vošiel do análov kriminalistiky ako kauza Technopol. Bola to zvláštna kauza, pretože v nej figuroval syn vtedajšieho prezidenta Michala Kováča ako spolupáchateľ hľadaný Interpolom. Zvláštna bola aj preto, že za ňu nebol na Slovensku nik odsúdený – aktéri podvodu za 2,3 milióna amerických dolárov totiž dostali od prezidenta milosť ešte skôr, ako sa skončilo vyšetrovanie. Prípad Technopol sa zauzlil po únose prezidentovho syna do Rakúska. Z obvineného podvodníka sa odrazu stal slovenský mediálny hrdina. Michal Kováč mladší bol pre vtedajšiu opozíciu a médiá dobre že nie mučeníkom. V politicky rozháraných deväťdesiatych rokoch hľadala vinníka únosu a našla ho v Ivanovi Lexovi, vtedajšom šéfovi Slovenskej informačnej služby. Kauza únosu prezidentovho syna sa stala zámienkou na hysterické ťaženie proti vláde Vladimíra Mečiara a Ivan Lexa si po nástupe dzurindovskej garnitúry po roku 1998 užil svoje – stal sa obeťou politického boja. Na priamu objednávku novej moci bol obvinený v pätnástich umelo vyrobených kauzách, pričom objednávatelia dúfali, že aspoň v jednej sa ho podarí odsúdiť. Doteraz však vo všetkých vykonštruovaných kauzách voči jeho osobe Ivan Lexa absolútne vyhral. Pätnásťkrát si vypočul slovo nevinný vrátane troch rozhodnutí z Európskeho súdneho dvora.

OSKAR FEGYVERES

Podľa Petra Tótha bol Oskar Fegyveres subalterný príslušník SIS na pozícii staršieho referenta- špecialistu zaradený na útvar sledovania a mal čiastkové úlohy pri sledovaní Michala Kováča ml. V osudný deň 31. augusta 1995, keď Michal Kováč ml. opustil svoj dom, Oskar Fegyveres bol opäť pri sledovaní a neskôr opisoval, ako brániaceho sa Michala Kováča príslušníci SIS prezlečení za policajtov naložili do pripraveného auta. Ivan Lexa nepozná, čo všetko sa nachádza v spise vo výpovediach Oskara Fegyveresa, ale ako povedal, veľmi sa teší na jeho svedectvo na súde, lebo je pre neho významné. „Pýtam sa, aké to bude svedectvo, keď si tento človek vypýtal za svoju výpoveď tri milióny šilingov, čo v roku 1995 predstavovalo sumu desať miliónov korún a byt v Petržalke stál v tom čase možno 150-tisíc korún? Oskar Fegyveres bol dovezený do prezidentovej rezidencie, kde bol Michal Kováč st. spolu s Mariánom Kočnerom, ktorý figuruje v kauze Technopol,“ hovorí Lexa. Nakoniec Marián Kočner vyplatil milión šilingov. Nevedno, prečo pol milióna dostal Fegyveres a pol milióna si nechal Róbert Remiáš. Ivan Lexa preto o dôveryhodnosti takéhoto svedka pochybuje.

PETER TÓTH

Bývalý šéf rozviedky slovenskej tajnej služby a exnovinár denníka SME Peter Tóth: „Vyšetreniu smrti Róberta Remiáša nebránili Mečiarove amnestie. Prinajmenšom od konca roku 1998 si dokonca môžeme byť istí, že objasneniu prípadu nestoja v ceste ani politické prekážky. Kauza Remiáš ostáva zatiaľ otvorená preto, lebo jej objasňovanie sa uberalo nesprávnym smerom. Takmer neriešiteľným problémom prípadu Róberta Remiáša je to, že vo verejnej diskusii sa zámerne obchádzajú tienisté stránky jeho života. Bezprostredne po jeho vražde a s ohľadom na vtedajšie časy to bolo prirodzené. V súčasnosti je toto mlčanie neudržateľné.“ Podľa Petra Tótha bol Jaroslav Svěchota v intenzívnom styku s bosom bratislavského podsvetia Miroslavom Sýkorom, od ktorého žiadal, aby sa protizákonnými prostriedkami zmocnil Róberta Remiáša, ktorý mal presvedčiť Oskara Fegyveresa, aby zmenil svoju výpoveď.

ANNA REMIÁŠOVÁ

Dá sa nepochybne pochopiť, že matka Anna Remiášová iba ťažko pripustí, že jej syn mohol byť v spojení s dílermi drog a že ako príslušník polície zlyhal. V očiach matky bude Róbert Remiáš vždy jej dieťa a s tým sa nedá robiť nič, len to rešpektovať. Verejnosti však v tomto ohľade robia medvediu službu mnohí politici a väčšina médií. Najmä poslanci z okruhu Igora Matoviča potrebujú zachovať nepoškvrnený obraz hrdinu Róberta Remiáša, pretože bez sekulárneho svätca by nefungovala ich kampaň založená na zneužívaní emócií. Nejde o dokázanie toho, že Róbert Remiáš bol drogový díler, ale o objektívne zistenie skutkového deja. A to sa zakrývaním si očí pred nepohodlnou realitou docieliť nedá. V kauze Róberta Remiáša sledujeme pozoruhodný paradox alebo prinajmenšom neobvyklú úmeru: s pribúdajúcim časom od tragickej udalosti emócie neopadávajú. Síce sa výrazne nezvyšujú, ale ostávajú rovnako veľké. Rozdiel je len v tom, že tak trochu záhadným spôsobom preskakujú na novú generáciu, ktorá v roku 1996 nežila, alebo bola ešte v plienkach.

MICHAL SERBIN

Dozorujúci prokurátor Michal Serbin je dlhodobo psychiatricky liečený človek. Pozoruhodné, že kauzy celoštátneho významu boli pridelené prokurátorovi, ktorý nezvládal ani svoj súkromný život. Ivan Lexa si myslí, že Michala Serbina zneužívajú tí, ktorí s ním neustále robia rozhovory, pretože je verejne známe, že tento prokurátor mal desaťročia vážne psychické problémy, pre ktoré musel nakoniec prerušiť prácu a bol prepustený do invalidného dôchodku.