MESTO SLOBODY

Rovinatá krajina, ktorej polovica leží pod úrovňou alebo na úrovni hladiny mora, je pestrou zmesou národností, kultúr a náboženstiev, s čím sa spája tolerancia vo všetkých možných i nemožných ohľadoch. Asi najlepšie si však naturel tejto západoeurópskej krajiny priblížime cez jeho hlavné mesto – Amsterdam. Mesto zoskupujúce približne 150 národností je piatym najnavštevovanejším v Európe a po našej návšteve sme dospeli k presvedčeniu, že to rozhodne nie je len zásluhou legalizovanej marihuany a početných Coffeeshopov.

Metropola cyklistov

Amsterdam sa od ostatných hlavných miest v Európe i vo svete líši hneď v niekoľkých ohľadoch. Parlament, sídlo vlády a monarchu by ste tu napríklad hľadali márne – najdôležitejšie holandské inštitúcie sa totiž nachádzajú v Haagu ležiacom na juhozápade krajiny.

Na rozdiel od iných metropol Amsterdam nemá hlavný symbol či dominantu – zážitkom je samotná špecifická architektúra a slobodná, uvoľnená atmosféra sálajúca z ľudí a prostredia. Takisto sa nemusíte obávať hustej automobilovej premávky či kilometrových kolón – tu autá príliš populárne nie sú. Taká bola aj naša skúsenosť po príchode do Amsterdamu.

Cestám kraľovali cyklisti, ktorí si jazdiac hlava-nehlava svoje výsadné postavenie patrične uvedomovali. Študenti, mamičky s deťmi, páni v kravatách, dámy v klobúkoch... Nebolo miesta, kde by sa cyklista, alebo aspoň zaparkovaný bicykel, nevyskytoval. Odhaduje sa, že v Amsterdame sa nachádza takmer milión týchto ekologických dopravných prostriedkov.

Pokiaľ by ste však čakali klasické horské bicykle obľúbené v našich končinách, zrejme by ste sa nedočkali. V Amsterdame totiž platí, že čím staršie a ošumelejšie bicykel vyzerá, tým lepšie. Ich krádež je tu napriek tomu na dennom poriadku a tak sa často stane, že hodnota odporúčaných dvoch-troch kvalitných zámkov je vyššia než hodnota samotného bicykla.

Aj my sme uvažovali, že si po zaparkovaní auta požičiame bicykle a splynúc s domácimi sa pokúsime vychutnať si krásy Amsterdamu na dvoch kolesách, chladný februárový vzduch nás však odradil. Po krátkej prechádzke sme sa teda rozhodli pre pohodlnejší spôsob prepravy – loď.

Benátky severu

Voda a Holandsko – to sú odnepamäti spojenci i rivali zároveň. V 17. storočí sa táto malá krajina stala vďaka námornému obchodu jednou z ekonomicky najsilnejších európskych veľmocí a aktívne sa podieľala aj na koloniálnej expanzii. Boj s vodou však trvá oveľa dlhšie.

Už od stredoveku vynakladali húževnatí obyvatelia tejto krajiny obrovské úsilie v snahe získať z mora časť pevniny použiteľnú na poľnohospodárstvo a osídlenie. Budovali hrádze, vzdúvadlá a kanály, vysúšali a zúrodňovali pôdu zatápanú počas povodní.

Územia ukoristené moru udržiavali v minulosti pomocou veterných mlynov, ktorých je po Holandsku roztrúsených nespočetné množstvo. Dnes Holanďanom v tomto boji pomáhajú vyspelé technológie a vodohospodárske stavby, veď keby prestali odčerpávať vodu na viac než tri dni, väčšina ich územia by v okamihu zmizla.

Amsterdam bol pôvodne vybudovaný medzi morom a riekou Amstel. Skladá sa z ostrovčekov a kanálov, ktoré tvoria sieť dlhú viac než 100 kilometrov. Vďaka kanálom sa Amsterdamu hovorí aj Benátky severu, no ak sa obávate, že je tam hlavne v lete zápach ako v talianskom meste na vode, ste na omyle.

Voda v amsterdamských kanáloch je totiž trikrát týždenne vymieňaná. Vtedy sa otvoria hrádze a nová voda z jazera vytlačí tú starú do mora. Takýmto obmieňaním vody nedochádza k jej priveľkému znečisteniu, čím sa do kanálov presťahoval aj život v podobe rýb a rakov. Pomáhajú tomu aj čistiace lode a to, že odpad z houseboatov musí byť odvádzaný do mestských kanálov a nie do rieky.

Pohľad z grachtu

Na okružnú plavbu Amsterdamom možno využiť Canal Bus jazdiaci po troch trasách: červenej, zelenej a oranžovej. Všetky zastávky sa nachádzajú v blízkosti zaujímavých historických pamiatok. My sme si kúpili celodenný lístok a rozhodli sa pre najdlhšiu, červenú trasu, ktorá mala trvať takmer dve hodiny.

Vyrážali sme z námestia Dam nachádzajúcom sa len pár minút chôdze od centrálnej stanice a hoci je hlavným amsterdamským námestím, mesto ponúka aj omnoho krajšie časti. Námestie však netreba len tak opomenúť – nájdeme tu totiž Kráľovský palác, v ktorom napriek označeniu kráľovská rodina nebýva. Ďalšími atrakciami námestia Dam sú múzeum Madame Tussauds s bohatou zbierkou voskových figurín a Nieuwe Kerk, alebo aj Nový kostol, ktorý je miestom umeleckých výstav.

Plavbu po amsterdamských kanáloch by mal absolvovať každý návštevník tohto kozmopolitného mesta. Pohľad na mesto z grachtu, ako miestni hovoria kanálu, je skutočne výnimočný, pretože loďka sa dostane aj na také miesta, kam by sa človek po vlastných či na bicykli určite nedostal. Navyše, kanály sa vinú popod viac než 1 500 klenutých mostov, ktoré sú v noci krásne vysvietené, a spolu so sviečkami na lodi si človek odnesie nezabudnuteľný romantický zážitok.

My sme však boli na lodi cez deň a približne uprostred plavby nám na jednej zo zastávok kapitánka oznámila, že loď má poruchu. Náhradná loď staršieho typu dorazila približne o hodinu a my sme mohli pokračovať v plavbe. Pri Národnom múzeu (Rijksmuseum) sme sa však rozhodli loďku opustiť a spoznávať mesto opäť chvíľu po svojich.

Mekka múzeí

Málokto vie, že Holandsko je na vrchole svetového rebríčka v počte múzeí, ktoré sa tu nachádzajú – je ich viac ako tisíc. K najnavštevovanejším patria Národné múzeum, Van Goghovo múzeum, pobočka slávnej ruskej Ermitáže či Mestské múzeum (Stedelijk Museum), na výber ich tu však je približne päťdesiat.

Popri maľbách z obdobia zlatého veku Amsterdamu tu nájdete i moderné umenie, múzeá tlače a filmu, divadla a fotografie a niektoré jedinečné, typicky holandské atrakcie, napríklad Heineken Experience či múzeum futbalového klubu Ajax. Amsterdam by rovnako nebol Amsterdamom bez múzea sexu, múzea marihuany či múzea mučenia.

Neďaleko námestia Dam, na ulici Prinsengracht, sa nachádza Dom Anny Frankovej, okolo ktorého sme prechádzali predtým, než sme sa vydali na plavbu. Stál pred ním dlhánsky rad väčšinou mladých ľudí z celého sveta čakajúcich na vstupenku do budovy, v ktorej sa mladá Anna spolu s rodičmi dva roky skrývala počas 2. svetovej vojny.

Tento rodinný úkryt bol však prezradený a celá rodina s výnimkou Otta Franka bola vyvraždená v rozličných koncentračných táboroch. Až do dnešných chvíľ dýchajú miestnosti v dome Anny Frankovej neopakovateľnou atmosférou vtedajšej doby. Citácie z jej denníka, fotografie, historické dokumenty, filmové obrázky či iné predmety z tohto obdobia ilustrujú smutný príbeh, ktorý sa tu odohral.

K nahliadnutiu je navyše aj Annin originálny denník, ktorý sa stal v knižnej podobe svetovým bestsellerom. V multimediálnom priestore si návštevníci môžu prehliadnuť virtuálnu cestu domom Anny Frankovej s dostupnými informáciami o druhej svetovej vojne či ľuďoch, ktorí sa počas nej museli skrývať.

I Amsterdam

Nakoniec sme sa ocitli na turistami najfotografovanejšom mieste celého Amsterdamu – pri nápise I Amsterdam, zloženom z veľkých, červeno-bielych písmen. Nápis, ktorý je mottom i značkou mesta zároveň, sa nachádza medzi Národným múzeum a obrovským parkom.

Bol krásny deň a napriek tomu, že februárové slnko hrialo len veľmi skúpo, mladí ľudia polihovali na tráve a vychutnávali si vzácne slnečné počasie. O pár metrov ďalej sa zas deti najrôznejších národností korčuľovali na umelej ľadovej ploche a keďže bolo takmer desať stupňov nad nulou, spadnúť na poloroztopený ľad znamenalo zamočiť sa od hlavy po päty.

Sledujúc korčuľujúce sa deti z mostíka nad ľadovou plochou ma zrazu niečo upútalo v pravom rohu klziska – na ľad nepekne spadol asi osemročný blonďavý chlapček. Presne v tej chvíli popri ňom prechádzal jeho rovesník ázijského pôvodu a hoci sa chlapci očividne nepoznali, Ázijec sa otočil ponáhľajúc sa podať chlapcovi na ľade ruku a pomôcť mu späť na nohy.

A presne takýto je Amsterdam. Nezaujíma ho, odkiaľ ste alebo čo a s kým robíte. Je nabitý pozitívnou energiou, slobodou, spontánnosťou a najmä toleranciou.