MRAZIVÁ KRÁSA

Snehové vločky sú originálnym dielom, aké dokáže vytvoriť iba príroda. Ich krása a rozmanitosť tvaru sú v umelých podmienkach nenapodobiteľné.

Snehové vločky, ktoré v našich klimatických podmienkach oznamujú príchod zimy, sú špecifickou formou ľadu. Sú tvorené zo šesťramenných ľadových kryštálikov rozmanitých tvarov, pričom ich váha a veľkosť závisia od množstva vodných pár v ovzduší. Sneh pokrýva až pätinu zemského povrchu, ročne ho napadne asi 500-tisíc kubických kilometrov.

Vznik snehu

Odparovaním vody z povrchu zemegule sa do atmosféry dostávajú vodné pary, ktoré pri presýtení alebo poklese teploty na tak­zvaný rosný bod kondenzujú a vzniká dážď. Ak je teplota vzduchu nižšia ako 0 stupňov Celzia, mení sa plynné skupenstvo vody na pevné a prichádza ku kryštalizácii. Vtedy sa obrovské množstvo vodných molekúl združuje do šesťramenných snehových kryštálov, ktoré sa v závislosti od teploty okolia formujú do rôznorodých 21-tisíc tvarov, pričom najčastejšie majú podobu ihlice, hranola, doštičky či hviezdice. Pri nízkych teplotách padajú jednotlivé nezlepené kryštáliky v podobe prachového snehu. Ak sa teplota vzduchu blíži k 0 stupňom Celzia, zlepujú sa kryštály do väčších konglomerátov, teda snehových vločiek, pričom jednu vločku tvorí asi milión ľadových kryštálov a každá je svojím tvarom jedinečná. Zvyčajne dosahujú veľkosť jedného centimetra, ale aj oveľa viac. Najväčšia vločka, s priemerom vyše 38 centimetrov, bola zaznamenaná v roku 1887 v americkej Montane.

Platí, že čím vyššia je teplota vzduchu, tým väčšie snehové vločky vznikajú. Počas pádu s priemernou rýchlosťou 1,7 metra za sekundu podliehajú neustálej premene, v závislosti od teploty okolia, ale aj miery znečistenia ovzdušia. Snehová pokrývka je nielen zdrojom zážitkov, ale udržiava aj životaschopnosť organického sveta počas zimy a je lepším „skladiskom" vody ako všetky priehrady sveta. Navyše sneh je vďaka obsahu vzduchových bubliniek dobrým teploizolantom, preto si z neho Eskimáci stavajú svoje obydlia, pričom rozlišujú asi 20 druhov, napríklad ľahký, ťažký, mazľavý, krehký, sypký, lepkavý či naviaty. Je prekvapujúce, že teplota v iglu môže byť až o 60 stupňov vyššia ako teplota vonku.

Do Afriky s lyžami

Zima je vďaka snehu nielen krásna, ale aj nevyspytateľná. V zimnej sezóne 1998 - 1999 na hore Mount Baker v americkom štáte Washington s nadmorskou výškou 3 286 metrov napadlo až 29 metrov snehu, čo je svetový rekord vo výške ročných snehových zrážok v doterajšej histórii. Spojeným štátom americkým patrí aj ďalšie prvenstvo - v Kalifornii v Mount Shasta Ski Bowl sa v roku 1955 prehnala najhoršia snehová búrka. Priniesla 480 centimetrov snehu a trvala sedem decembrových dní. Najviac snehu za jeden deň, až 173 centimetrov, napadlo 5. apríla 1969 vo francúzskom Bessans. Titul najzasneženejšieho trvale obývaného miesta na svete zase získal v roku 2006 rakúsky Damüls. V tejto dedinke v najzápadnejšom cípe Rakúska s nadmorskou výškou 1 428 metrov napadne každý rok v priemere 930 centimetrov snehu.

Je fascinujúce, že aj pod lúčmi slnka nad rovníkom môže existovať ľad. Dokazuje to obrovský ľadovec na najvyššom 5 892-metrovom africkom vrchu Kilimandžáro, ktorý je zároveň jednou z najvyšších vyhasnutých sopiek na svete. Tvoria ho tri vyhasnuté stratovulkány, z ktorých hranicu večného snehu prekonal len Kibo. Jeho severný okraj i juhozápadné úbočie pokrýva do výšky 4 500 metrov ľadovec, miestami hrubý až 60 metrov. Z roka na rok sa však viditeľne zmenšuje, pričom od roku 1912 sa malo roztopiť až 82 percent ľadu. Vedci predpokladajú, že do dvadsiatich rokov sneh aj ľad na vrchole vulkánu úplne zmiznú.

Afrika ponúka milovníkom zimných športov aj výbornú letnú lyžovačku v Tiffindelle. Jediné lyžiarske stredisko v Afrike leží v Dračích horách, na hranici slobodného kráľovstva Lesotho a JAR. Napriek tomu, že sa nachádza vo výške takmer troch kilometrov, prirodzený sneh je tu výnimkou - napadne iba niekoľkokrát za trojmesačnú sezónu a udrží sa už pri teplote sedem stupňov nad nulou. Všetky lyžiarske kopce sú ohradené drevenou stenou, aby sa sneh nedostal mimo lyžiarskej zóny. Kým Afričania robia všetko preto, aby sa v ich krajine vzácny sneh udržal čo najdlhšie, japonské ulice zbavujú nežiaduceho snehu samočinní roboti. Aj keď nie vždy je snehová nádielka vítaná, v našich končinách sa na čaro zasneženej krajiny a zimné radovánky najmä v období Vianoc tešia predovšetkým deti.