NAĎ A KORČOK PODPORILI VRÚCNU ODDANOSŤ VOČI USA, EÚ A NATO

Parlament schválil po šestnástich rokoch novú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu s odlišnou podporou. Kým za Obrannú stratégiu hlasovala aj opozícia okrem súčasných a bývalých poslancov ĽSNS a Jozefa Valockého zo Smeru, Bezpečnostná stratégia prešla iba s koaličnými hlasmi. Predkladatelia oboch dokumentov,  euroatlantickí patrioti minister zahraničných vecí Ivan Korčok, minister obrany Jaroslav Naď obhajujú nutnosť zmeny kvôli meniacemu sa svetu, možným kybernetickým, teroristickým, dezinformačným, vojenským hrozbám najmä z „nepriateľského“ Ruska, Číny a Blízkeho východu. V roku 2017 obe vládou schválené stratégie sa po výhradách SNS týkajúcich sa kritického postoju voči Rusku nedostali ani do parlamentu.

Obsiahlejšia Bezpečnostná stratégia sa opiera o vrúcnu oddanosť k USA, NATO, EÚ,  kde slovenské záujmy a priority sú skôr v úzadí.  Takýto postoj sa nachádza v časti o strategickýchbezpečnostnýchzáujmochSlovenska. „Dôveryhodná odstrašujúca sila a kolektívna obrana NATO, transatlantické strategické partnerstvo a vojenská prítomnosť Spojených štátov amerických v Európe“, alebo „Funkčná a stabilná euroatlantická bezpečnostná architektúra s dôrazom na efektívnosť a akcieschopnosť NATO a EÚ v oblastiach ich pôsobnosti.“ Čo sa týka boja s dezinformáciami to je téma, ktorá má za účel postaviť sa proti akejkoľvek inému názoru. „Narastá početnosť a rozsah podvratných a nátlakových aktivít rôznych aktérov využívajúcich dezinformácie a propagandu s cieľom znefunkčniť alebo manipulovať rozhodovacie mechanizmy v štáte, ovplyvňovať verejnú mienku vo svoj prospech a destabilizovať politickú situáciu“.  Euroatlantickí vlastenci sa musia postarať, aby sa šírili iba informácie podľa ich želania a každý opačný názor sa považuje za klamstvo, propagandu nepriateľa ako za bývalého režimu, len sa mocnosti  vymenili. Už niekoľko rokov zrejme trápi liberálov väčšinový názor obyvateľov Slovenska, ale aj celej V4, ktoré si podľa prieskumov želá neutrálne postavenie voči východu a západu. Do šialenstva ich privádzajú aj názory, že pod Ruskom sa ľudia cítia bezpečnejšie ako pod USA. Nenávisť najmä voči Rusku ako agresora sa v oboch dokumentoch píše vo viacerých bodoch. Ale možnej hrozbe zo strany napríklad Turecka prirodzene ani zmienky. Turecko aktívne podporovalo Azerbajdžan pri nedávnych bojoch o Nahorný Karabach, ktoré si vyžiadali niekoľko tisíc vojakov a civilistov. Niekedy až agresívne správanie voči Grécku v Stredozemnom mori, alebo na Cypre je asi podľa Korčoka nevinné hranie sa na pieskovisku.

Obranná stratégia vychádza z predchádzajúceho dokumentu, kde sa podľa predkladateľov musíme neustále brániť voči možným nepriateľom, za ktorým sa myslí najmä Rusko. „Základom odstrašovania odozbrojeného útoku protiS lovenskejrepublikeje kolektívny odstrašujúcia obranný potenciál NATO a odhodlanie brániť sa. Kľúčovú úlohu zohrávajú jadrové zbrane spojencov. Slovenská republika k dôveryhodnosti kolektívneho odstrašenia  prispieva svojimi obrannými kapacitami a spoločnesčlenskými štátmi NATO opatreniami napotvrdenie solidarity medzi spojencami vrátane predsunutej vojenskej prítomnosti NATO a spoločných vojenských cvičení.“ V blízkej budúcnosti môžeme očakávať zvýšenú  prítomnosť cudzích vojakov na našom území. Možno navrhnú postaviť aj americké protiraketové systémy, aby sme sa cítili bezpečnejšie. Slovensko sa zaväzuje prispievať od roku 2024 dvoma percentami HDP na obranu, čo je samozrejme v tejto chvíli dosť trúfalé a predčasné stanovisko. Pri rýchlej modernizácii vojenskej techniky nechce ani jedna vojenská mocnosť ostať pozadu. Vojenská obrana stojí obrovské peniaze a preto predstavitelia NATO, aby minimalizovali vnútorné konflikty s hlavným mecenášom USA, tlačí na ostatné členské štáty k navýšeniu rozpočtu do armády.