NÁSILNÁ SOLIDARITA

Masívna prisťahovalecká vlna z biednych krajín Afriky a Ázie začala vážne prekážať verejnosti v štátoch, ktoré sú najčastejším cieľom ekonomickej migrácie ako Taliansko, Francúzsko, Grécko, Španielsko alebo Nemecko. Preto sa tieto zväčša bývalé koloniálne mocnosti pokúšajú zbaviť sa zodpovednosti za starostlivosť o chudobou sužovanú populáciu z nimi vydrancovaných krajín, ktorá prichádza za vidinou lepšieho života. Zmenou azylovej politiky sa pokúšajú nastoliť nový, Bruselom riadený azylový systém, čím by donútili ostatné štáty únie prevziať časť bremena starostlivosti o týchto prisťahovalcov.

Za ľahším životom

Všetky krajiny sú podľa Ženevskej konvencie OSN povinné poskytnúť azyl osobe, ktorá „má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, z dôvodov príslušnosti k určitým spoločenským vrstvám, alebo aj z dôvodov zastávania určitých politických názorov“. Ľudia prichádzajúci do Európy za ľahším životom či bezprácnym sociálnym zabezpečením tieto podmienky zväčša nespĺňajú. Posúdenie nároku na azyl prislúcha v zmysle základných zmlúv EÚ tomu štátu, v ktorom imigrant vstupuje na územie únie, pretože ten preberá materiálne bremeno zabezpečenia pobytu prijatej osoby a jej rodiny v krajine.

Migračný úrad je teda voči svojim daňovníkom zodpovedný za to, že ekonomickí prisťahovalci nebudú zneužívať pravidlá azylovej ochrany. Migračný úrad MV SR v poslednom období priznával azyl približne dvadsiatim žiadateľom ročne. Európska komisia však teraz (aj s výdatnou pomocou našich europoslancov zo Smeru–SD, KDH, Mosta-Híd, OĽaNO a SDKÚ) mení azylové pravidlá tak, že Slovenská republika bude musieť podľa pokynov z Bruselu prijať „dobrovoľne“ (rozumej nasilu) do svojej materiálnej starostlivosti predpísané množstvo prisťahovalcov, aj keď tí pricestovali do úplne inej krajiny EÚ a ich žiadosť usadiť sa v EÚ náš migračný úrad vôbec nemal možnosť posúdiť.

Azylantov pribúda

Napriek tomu im budeme musieť z našich daní poskytnúť slušné ubytovanie, každodenné stravovanie, ošatenie, ďalšie sociálne zabezpečenie aj zdravotnú starostlivosť. Deťom budeme musieť zabezpečiť prístup k vzdelaniu a pre tých, čo by chceli pracovať, aj prístup na pracovný trh. Každý azylant bude musieť v prípade potreby dostať bezplatnú právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumie, a možnosť dôstojne praktizovať vlastnú vieru.

Namiesto asi 20 prisťahovalcov prijímaných doteraz naším migračným úradom ročne sa teda z našich daní budeme musieť postarať každoročne o jedno celé nové mesto ďalších azylantov, ktoré nám sem bruselskí úradníci jednoducho pošlú.

Z nášho zvrchovaného práva posúdiť a rozhodnúť sa, komu a akým spôsobom pomôžeme, robia bruselskí byrokrati povinnosť postarať sa o hocikoho, koho nám sem pošlú. Nejde pritom len o 319 utečencov, ako hovoria niektorí dezorientovaní politici. Na začiatok nám chce Brusel prideliť do starostlivosti 1,78 percenta z 180-tisíc v minulom roku do únie prijatých azylantov a 1,78 percenta z 20-tisíc tohtoročných utečencov, čo je spolu zhruba 3 560 prisťahovalcov. Za uplynulý štvrťrok sa však prílev prisťahovalcov napriek zimnému obdobiu permanentne zvyšuje o takmer 50 percent. Pri takomto trende to pre našu krajinu bude znamenať povinnosť prijať podľa nových pravidiel približne päťtisíc azylantov do konca roka. Toľko obyvateľov majú mestá Tisovec či Veľký Šariš.

Namiesto asi 20 prisťahovalcov prijímaných doteraz naším migračným úradom ročne sa teda z našich daní budeme musieť postarať každoročne o jedno celé nové mesto ďalších azylantov, ktoré nám sem bruselskí úradníci jednoducho pošlú. Bude treba zabezpečiť im byty, školy, zdravotnícke zariadenia, modlitebne, mešity... Kde na to zoberieme prostriedky? Prestaneme platiť mzdy učiteľom, lekárom, štátnym zamestnancom? Alebo zrušíme dôchodky a necháme zomierať hladom našich starých rodičov?

Nebuďme naivní

Reči o tom, že nám na to Európska únia prispeje, sú klamstvo. Únia narába iba s tými peniazmi, ktoré dostane od nás, od členských štátov. Aby nám Brusel mohol akože „poskytnúť“ drobnú pomoc na integráciu jeho prisťahovalcov, musíme najskôr my poslať Bruselu náš príspevok na činnosť únie. Ide teda o použitie tých istých našich daní, ktoré však takto padnú na starostlivosť o prisťahovalcov zo Sýrie, Eritrey, Mali, Nigérie, Gambie, Somálska, ale aj Pakistanu či Bangladéša a budú nám chýbať inde.

Devastácia prostredia, špina, neporiadok aj kriminalita sú sprievodnými znakmi prisťahovaleckých štvrtí, ktorých sa chce verejnosť bohatých krajín únie zbaviť a pod pláštikom vzájomnej solidarity sa s týmto problémom podeliť s nami. Nebuďme preto naivní, veď v nedávnej minulosti nám samotný Brusel aj staré členské štáty únie predviedli najlepšiu ukážku ich solidarity s nami pri riešení chudoby východoeurópskych Rómov. Tých okamžite deportovali z Francúzska, Belgicka, Holandska aj Veľkej Británie späť, do krajín pôvodu, keď sa u nich chceli na dlhší čas usadiť.