NEUTRALITA PRE SLOVENSKO

Štefan Hrušovský: Keď je Boh na svojom mieste, všetko je na svojom mieste

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 29.09.2016

Narodil sa 9. septembra 1954 v Bratislave. Vďaka uvoľneným šesťdesiatym rokom navštevoval strednú školu - Carnotovovo lýceum vo francúzskom Dijone. Štúdium začal v roku 1970. V tom roku boli v ročníku deviati študenti z Československa, z toho dvaja Slováci. Spomínaný rok bol posledný, v ktorom dovolili občanom Československa doštudovať v zahraničí. Po maturite vo Francúzsku sa rozhodoval medzi štúdiom jazykov, filozofiou, architektúrou a medicínou. Hovorí, že filozofia bola v tom čase len štúdiom marxizmu a leninizmu, pri architektúre si nebol istý, či na to má talent. Zvíťazila medicína, pretože podľa neho je univerzálna a existujú v nej smery výskumu až po chirurgiu. Štúdium medicíny skončil v roku 1979 na LFUK v Bratislave. Ovláda päť svetových jazykov a na svojom konte má niekoľko ocenení i odborných štúdií. V poslednom desaťročí sa komplexne venuje zlyhávaniu pečene vrátane eliminačnej liečby chorôb pečene. Vytvoril hepatologickú skupinu transplantačného tímu pečene a patrí medzi najväčších odborníkov v hepatológii. Pôsobí ako prednosta I. internej kliniky SZU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave. Dlhodobejšie pôsobil vo Francúzsku a krátkodobo vo Vietname. V týchto dňoch sa stal spoluautorom výzvy na vojenskú neutralitu Slovenskej republiky, ktorú iniciuje občianske združenie RASTIC. Internista, hepatológ a gastroenterológ profesor Štefan Hrušovský.

Patríte medzi tých, ktorí mohli študovať v zahraničí, keď to nebola samozrejmosť. Čo vás viedlo k vzdelávaniu vo Francúzsku?

Bola to ojedinelá možnosť, ktorá sa mi naskytla. Moja stará mama a jej sestra pracovali v medzivojnovom období vo Francúzsku ako robotníčky na poliach. Mama bola stredoškolská profesorka ruštiny a francúzštiny a ja som sa tieto jazyky učil tiež. Koncom šesťdesiatych rokov sa otvorila česko-slovenská sekcia v Carnotovovom lýceu vo francúzskom Dijone. Absolvoval som intenzívny letný kurz v Brne, úspešne zložil skúšky a mohol som ísť študovať.

Nebol návrat na Slovensko pre vás šok?

Narodil som sa a vyrástol v Slovensku, v zahraničí to boli len roky tovarišstva. Domov som sa veľmi tešil. V cudzine som žil dokopy desať rokov a vždy som sa cítil tak trochu v exile. Ťahalo ma to domov a tých, čo boli doma, to naopak ťahalo von. Mohol som bez ilúzií porovnať Francúzsko sedemdesiatych rokov ako študent s deväťdesiatymi rokmi ako lekár. Po návrate do Slovenska som sa od rána do večera usmieval nadšený, že som späť. V práci, obchode či na ulici hovorili všetci po slovensky, to pre mňa bolo úžasné.

Počas štúdia ste sa venovali internej medicíne, neskôr hepatológii. Prečo práve tento náročný odbor?

Hepatológia je súčasťou internej medicíny, takže je to len prehĺbenie určitým smerom. Veľká rodina internistických disciplín má asi dvadsať odborov, spravil som si špecializáciu z vnútorného lekárstva, z gastroenterológie a potom som bol v tíme, kde sme s profesorom Jozefom Holomáňom a ďalšími založili nový odbor hepatológia.

Stáli ste pri vzniku pečeňového transplantačného programu. Aké boli začiatky a kam sa Slovensko posunulo v tejto oblasti?

Od 90. rokov sa tomu venoval mimoriadny profesor Filip Danninger, žiak profesora Černého, ktorý sa experimentálne zaoberal transplantáciami, a Filip Danninger to ďalej rozvíjal. Pripravil transplantačný program pre Slovensko. Naša prvá pacientka žila s transplantovanou pečeňou dvadsať rokov, ale bohužiaľ už nie je medzi nami. Postupne sa odbor rozširoval a dnes máme v Slovensku dve centrá – bratislavské a banskobystrické. Problém pre transplantácie orgánov je darcovstvo a komplexná logistika.

Do akého štádia sa musí dostať pacient, aby sa rozhodlo, že je potrebná transplantácia?

Na to sú rozličné kritériá, klasifikácie a naliehavosť z hľadiska zhoršovania zdravotného stavu. Človeka môže ohroziť akútne zlyhanie pečene pri ťažkej otrave hubami, otrave liekmi alebo zriedkavo aj pri vírusovej hepatitíde B. Najpočetnejšia je však alkoholová choroba pečene. Veľký význam nadobúda celosvetová epidémia – nealkoholová tuková choroba pečene, ktorá súvisí s cukrovkou, obezitou, vysokým cholesterolom a má aj ťažkú formu – steatohepatitídu. Pokročilé štádiá, ako je cirhóza pečene, si vyžadujú náročnú liečbu vrátane transplantácie pečene.

Zažili ste zdravotníctvo v zahraničí, fungovali ste v zdravotníctve za socializmu a dnes v kapitalizme. Môžete to porovnať?

V časoch socializmu bola medicína usporiadaná, možno v skromnom rámci z hľadiska rozpočtu, ale fungovala. Napríklad v každom meste, v každej štvrti bola geriatrická sestra, ktorá navštevovala starých ľudí doma. Dnes to už nemáme. Výborný bol novorodenecký program. Veľký úspech socialistického zdravotníctva bolo očkovanie, neexistoval názor, že nedám sa očkovať, mňa má príroda rada. Po revolúcii u nás sa však zrušilo všetko staré a mnohokrát aj dobré, len preto, lebo to bolo socialistické. V zdravotníctve sa isto s vaničkou vylialo aj pol dieťaťa. Francúzsko má medicínu na špičkovej svetovej úrovni. Slováci dnes majú veľa vedomostí, ale možnosti sú obmedzené.

V akom stave sa v skutočnosti zdravotníctvo nachádza?

Je podfinancované v porovnaní s európskymi krajinami a peniaze unikajú na každú stranu.

Čo je liek na choré zdravotníctvo?

Sloboda prejavu a peniaze. Sledujem prevažne RTVS a v reportážach nepočujem hovoriť ľudí, ktorí sú pri posteli chorého. Vždy sa rozpráva, čo povedal minister, vláda, poisťovne. Normálni ľudia z medicíny nedostávajú dostatočný priestor. Nemocnice sú zadlžené – to je veľmi zjednodušujúce. Z iného pohľadu je predsa zadlžená poisťovňa. Mala by zaplatiť všetky výdavky na svojho poistenca a pokryť všetky súvisiace potreby vrátane kúrenia a svietenia. Lekári liečia, zodpovedajú za chorého a nesú celé bremeno. Hádam nenecháte pacienta zomrieť, keď viete riešiť jeho zdravotný problém, napriek tomu, že vám poisťovňa nezaplatí. Celá debata nie je slobodná, chýbajú diskusie o praxi a z praxe. Zdravotníctvo je u nás isto lepšie ako trebárs vo Vietname, ale horšie než v Nemecku.

Pred pár dňami ste sa stali spoluautorom výzvy na vojenskú neutralitu SR. Čo bol impulz?

Ide o spoločenskú iniciatívu ľudí, ktorí sa pod ňu podpísali. Nie sú to aktívni politici – sú tam spisovatelia, výtvarní umelci, básnici, lekári, novinári, verejne známe osoby, ale aj robotníci, nezamestnaní bez vzdelania... Téma neutrality je dnes rovnako aktuálna, ako je téma vojny.

NATO sa správa čoraz agresívnejšie a stupňuje svoje tlaky v blízkosti ruských hraníc…

Niekto povie, že sme veľmi naivní. Samozrejme, bolo by naivné si predstavovať, že NATO pôjde smerom, ktorý mu určí Slovensko. Nemôžeme však čakať so založenými rukami. Pred niekoľkými rokmi NATO 73 dní bombardovalo suverénny európsky štát, s ktorým si rozumieme bez tlmočníka, našich srbských bratov.

Téma neutrality sa zdá byť aktuálna rovnako ako téma vojny.

Slovensko o tom nerozhodovalo, ale dovolilo prelety bez súhlasu NR SR a ešte sme neboli ani členmi severoatlantickej aliancie. NATO robí aktivity, o ktorých nerozhodujeme, ale súhlasíme s nimi. V našej výzve hovoríme, že vojenské zoskupenia sa neosvedčili. Nemáme na mysli len terajšiu situáciu, ale aj minulé, keď sme boli v zoskupení, ktoré viedlo nacistické Nemecko, či v socialistickom Varšavskom pakte. Tieto zoskupenia nás priviedli do historických katastrof.

V máji tohto roku uviedli USA do prevádzky protiraketový systém AEGIS v Poľsku a Rumunsku. Aký je váš názor na zvyšujúci sa tlak na Rusko?

Je naivné myslieť si, že niekto porazí Rusko. Myslím, že to nie je možné a NATO to vie. Keby tu aj vznikol nejaký konflikt, NATO vie, že Rusko je neporaziteľné.

Prečo to potom robí?

Nie preto, aby ho porazil. Niekto hovorí, že cesta je cieľ. Myslím si, že konflikt je niekedy tým cieľom, o ktorý sa usilujú. Dnes nikto nemá cieľ, aby Rusko zaniklo, to by bolo privysoké rúbanie. Pre niekoho je vojna cieľom, pre niekoho prostriedkom na dosiahnutie mieru. Vyzerá to tak, že ruskej strane, hoci je vyzbrojená, ide o zachovanie pokoja. Rusko má eminentný záujem na mieri a dosiahne to niekedy aj za cenu konfliktu. Druhá svetová vojna sa odohrávala v Rusku. Vladimir Putin povedal, že nech si nikto nepredstavuje, že ďalší veľký konflikt sa bude odohrávať na území Ruska. Nebojovať na svojom území – USA sa tejto doktríny úspešne držia už po desaťročia. Preto je pre Slovensko nevyhnutná neutralita.

Slovensko robí kolenačkovú politiku v súvislosti s NATO. Myslíte, že výzva zastaví vládu, prezidenta a parlament?

Buďme naivní a majme sny – keby sa zjednotil prezident, vláda a parlament, vznikla by veľká sila, ktorá presadí vojenskú neutralitu. Dnes sú politické špičky v hrozných vzťahoch. Prezident neprijatím predstaviteľov politickej strany ĽSNS po parlamentných voľbách poprel vôľu voličov. SaS a OĽaNO búšia do premiéra v čase, keď sme predsedníckou krajinou EÚ. Výzva na neutralitu je výzvou na národnú jednotu. Kedysi rytieri premáhali presily, pretože bojovali jednotne, chrbtom k sebe a čelom k nepriateľovi, a tak sa chránili navzájom. Prezident Andrej Kiska má najlepšie kontakty v USA doteraz, nech kryje chrbát premiérovi Robertovi Ficovi. Predseda vlády má priateľské vzťahy s Vladimirom Putinom, nech kryje chrbát slovenskému prezidentovi. Igor Matovič môže kryť chrbát Marianovi Kotlebovi, ten nech hrá zasa za Martina Bútoru. Slovenskí rytieri môžu a musia bojovať spolu. Ťažisková otázka je, či kopú za Slovenskú republiku. Súčasná akoby dvojaká orientácia Slovenska je možno práve našou najvyššou kvalitou a stane sa kľúčom k úspechu. Národná jednota nie je však len politická, ale i náboženská. Jednotne by mali postupovať rímskokatolíci, gréckokatolíci, evanjelici, pravoslávni a aj židovská obec. Ďalšou slovenskou devízou sú osobnosti medzinárodného života: kardinál Jozef Tomko, kandidát na generálneho tajomníka OSN Miroslav Lajčák, vysoký komisár OSN Miroslav Kubiš...

Nebolo by vhodné osloviť niektorú politickú stranu, ktorá by mohla mať reálny tlak aspoň v NR SR a podporiť vaše myšlienky?

Oslovili sme všetky politické strany a každého jedného poslanca. Na výzvu doteraz zareagoval potvrdením len jeden poslanec.

Akým spôsobom chcete presadiť neutralitu Slovenska? Je riešením referendum?

Prieskum verejnej mienky z februára 2016, zverejnený až v auguste, po našej výzve preukázal, že takmer polovica občanov by už dnes uvítala neutralitu Slovenska. Pre nás je toto závažná téma, a preto by o tom malo byť referendum, ale slovenské referendá nie sú úspešné. Petíciu je ľahké spraviť, medzi absurdnú petíciu o zbavení svojprávnosti Roberta Kaliňáka a petíciu proti vyrúbaniu lesa môžete vsunúť aj svoju petíciu o neutralite, ale petícií je toľko, že to potom vlastne zanikne. Preto sme ako občianski aktivisti zvolili priame oslovenie najvyšších slovenských politikov.

Keby Slovensko uspelo s neutralitou, podarilo by sa v strednej Európe vytvoriť súvislý neutrálny pás Švajčiarsko, Rakúsko a Slovensko. Myslíte si, že existuje reálna šanca na vystúpenie z NATO?

Súvislý pás by bol mal obrovský význam pre Slovensko už v roku 1989, ale aj počas bombardovania Juhoslávie, nijaké prelety cez SR by nemohli byť povolené a neposlúžili by sme NATO k útokom na bratský národ. Neutrálny súvislý pás má význam aj do ďalšej budúcnosti.

Putin si nechá brnkať po nose, ale keď bude ohrozené Rusko, odpovie vojensky.

Švajčiarska neutralita ráta s bezpečnosťou pre obyvateľstvo, má vytvorené bunkre, pripravenú domobranu a realizuje pravidelné cvičenia aj v čase mieru. Majú vyriešené zásoby s potravinami a pitnými zdrojmi. No v Európe sú aj iné neutrality – fínska, ktorá súvisí s bezprostrednou blízkosťou Ruska, alebo švédska. Francúzsko malo dočasnú vojenskú neutralitu dokonca ako zakladajúci člen NATO. V globálnom meradle uvediem dočasnú vojenskú neutralitu USA v 30. rokoch, či Hnutie nezúčastnených krajín ku koncu minulého storočia. Myslím, že nádej na neutralitu je reálna. Pritom vystúpenie z NATO je tiež legitímna otázka.

Myslíte si, že také zoskupenie ako NATO môže z dlhodobého hľadiska fungovať?

Donald Trump povedal, že NATO rozpustí, lebo USA tam nalievajú priveľa peňazí. Je možné, že samo NATO skončí svoju existenciu v doterajšej podobe. Slovensko sa nemusí hrnúť do ďalšieho vojenského zoskupenia, ale môže byť neutrálne, týmto smerom by sme mali vyvinúť diplomatické úsilie. V budúcnosti už v Európe nemusí prevládať západná kultúra. Musíme myslieť na ďalšie generácie a náš neutrálny, suverénny štát.

Britský denník The Guardian označil júnové vojenské cvičenie s názvom Anakonda 2016 za najväčšiu vojenskú hru od konca studenej vojny. Nestojíme aj dnes na prahu novej studenej vojny?

Anakonda je poľské národné vojenské cvičenie s účasťou 31-tisíc osôb z krajín EÚ, USA a Turecka a má za cieľ integrovať poľské vojsko do medzinárodných štruktúr. Názov cvičenia je nešťastný. Človeku v európskom civilizačnom prostredí nemôže nenapadnúť symbolika hada ako Satana. Je to náhoda? Neviem, či názov ráta s naivitou a nevzdelanosťou, alebo naopak, je to také premyslené a sofistikované. Anakonda je najväčší a najsilnejší had na svete, žije a číha v tme a tichej vode, živí sa zvieratami, ktoré udusí a zožerie. Žije v amazonských pralesoch, nuž v Európe nemá šancu dlhodobo prežívať. Za symbol neutrality a mieru, ktoré presadzujeme, možno považovať holubicu.

Vladimir Putin uviedol na adresu zástupcov EÚ a USA, že už nevie, ako má s nimi vychádzať. Nasadzovanie zbraní NATO k ruským hraniciam už sprevádzajú aj teroristické útoky vedené z Ukrajiny. Môže to byť predzvesť globálneho konfliktu?

Áno. Vladimír Putin sa nezahráva so slovami a jeho reč je jasná. Prebieha studená vojna, jej zreteľnou formou je mediálna vojna a ovplyvňovanie verejnej mienky, to je akoby chystanie sa na konflikt.

Presun jadrových zbraní z Turecka na rumunskú základňu Deveselu dostáva vážny rozmer. Strely s plochou dráhou letu Tomahawk by to mali do Ruska alebo na Krym oveľa bližšie než z Turecka. Ide o provokáciu?

Rusko bude využívať svoj obranný systém, ak mu ten zaručí bezpečnosť, tak ako aj všetky ostatné obranné prostriedky na to, aby svoju bezpečnosť udržalo. Nebezpečenstvo vojny pri takýchto manévroch je veľké. Prezident Putin si nechá veľmi dlho a trpezlivo brnkať po nose, ale keď bude ohrozené Rusko a jeho územie, tak už odpovie vojensky.

Ako vnímať fakt, že nemecká vláda odporučila svojim občanom, aby svoje domácnosti zásobili vodou a potravinami?

Myslím, že v Nemecku ide o vojenské cvičenie civilnej obrany a ochrany. Nemecko si hroziaci konflikt uvedomuje.

Slovensko a Slováci vždy mali jazykovo i kultúrne bližšie k Rusku ako k USA, no dnes sme v NATO. Akým spôsobom môžu ľudia podporiť výzvu, aby sme žili v neutralite?

Teraz je obdobie, ktoré sa prudko mení, treba si uvedomiť hrozby, ale i možnosti, pred ktorými stojíme. Ľudia môžu a majú vyvíjať tlak na politikov, najúčinnejšie vo voľbách. Môžu voliť programy, ktoré výrazne ovplyvnia našu vnútornú politiku a postoje k jednotlivým otázkam. Ľudia si môžu a majú budovať hierarchiu hodnôt – viera v Boha, úcta k národu, vlastenectvo.

Dnes nikto nemá cieľ, aby Rusko zaniklo, to by bolo privysoké rúbanie.

Hovorí sa, že keď je Boh na svojom mieste, všetko je na svojom mieste. Národ sa musí zjednotiť, aby prežil. V rámci mojej lekárskej profesie som sa staral o Dominika Tatarku a často sme sa rozprávali o literatúre, o spoločnosti. Tatarka mal predstavu zjednotenia. Jeho téza Obec Božia sa vzťahuje na spoločnosť, kde kultúra a mier vytláča vojnu a agresiu. Je inšpiráciou aj pre slovenskú neutralitu. Obec Božia je živý, zjednocujúci odkaz pre nás. Je čas napĺňať odkazy velikánov.

Jedna vec je zjednotiť sa, ale médiá sú v istom područí a niektoré myšlienky je ťažké presadiť prostredníctvom nich. Taktiež drvivá väčšina politických strán má proamerickú a proeurópsku cestu...

Zatiaľ je drvivá. Dúfajme, že ĽSNS nebude jediná pronárodne orientovaná strana, lebo aj to by bola totalita! Hlavným motívom vystúpenia z EÚ je nadradenosť európskych zákonov nad zákonmi suverénnych štátov. Pokiaľ ide o vzťahy medzi európskymi štátmi, treba ich rozvíjať na slobodnej báze. ĽSNS je nateraz jediná, ktorá má v programe riešenie terajšieho európskeho diktátu. Verím, že i tu bude pluralita a ďalšie strany a spoločenské organizácie ponúknu programy, ktoré posilnia zvrchovanosť Slovenskej republiky a privedú ju trvalej neutralite.

 

OBČIANSKE ZDRUŽENIE RASTIC V TÝCHTO DŇOCH ZASLALO PREZIDENTOVI SR, NR SR A VLÁDE SR VÝZVU NA VOJENSKÚ NEUTRALITU SR. MYSLÍTE SI, ŽE BY SLOVENSKO MALO VYSTÚPIŤ Z NATO A STAŤ SA NEUTRÁLNYM ŠTÁTOM?

„Historická skúsenosť ukázala a realita dneška dosvedčuje, že pre štát nášho rozmeru, ekonomickej výkonnosti, kultúrnej a duchovnej orientácie sa neosvedčilo žiadne vojenské zoskupenie. Apelujeme na Vás – na prezidenta Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby ste otvorili fundovanú verejnú diskusiu na tému vojenská neutralita Slovenskej republiky na rozličných úrovniach spoločenského a politického života vrátane zákonných prostriedkov; ak sa preukáže vôľa občanov získať vojenskú neutralitu, aby ste, rešpektujúc hlas národa, využili všetky legálne a diplomatické prostriedky na národnej a medzinárodnej úrovni na jej dosiahnutie,“ píše sa vo výzve, pod ktorú sa podpísali popredné slovenské osobnosti.


Robert Fico
predseda vlády SR

Neodpovedal.


Andrej Danko
predseda NR SR a predseda SNS

Neodpovedal.


Andrej Kiska
prezident SR

Neodpovedal.


Milan Uhrík
poslanec NR SR, podpredseda ĽS NS

Uvedené občianske združenie síce nepoznám, ale s výzvou na vystúpenie z NATO a vyhlásenie neutrality, prirodzene, súhlasíme.


Ján Čarnogurský
právny expert, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti

Táto otázka sa vyskytuje opakovane. Podmienkou neutrality je prinajmenšom, že susediace štáty uznajú hranice „neutrálneho“ štátu a nevznášajú k jeho vnútornému usporiadaniu nijaké pripomienky. To sa o Slovensku nedá povedať, pretože prinajmenšom Maďarsko by malo k Slovensku aspoň pripomienky, požadujúce autonómiu pre Maďarov na Slovensku. Z toho dôvodu sa k požiadavkám neutrality Slovenska nepripájam.


Roman Michelko
politológ

Veľmi by som si to želal, ale nebude to také jednoduché. Na vystúpenie z NATO nie je prevažujúca politická vôľa a neutralitu by nám museli garantovať veľmoci, čo v najbližšom čase nehrozí. V každom prípade som za to, aby sa Slovensko nezúčastňovalo na nijakých vojenských dobrodružstvách NATO, aby na našom území neboli vojenské jednotky cudzích štátov a aby naša diplomacia vždy preferovala mierové riešenie konfliktov.


Oskar Cvengrosch
historik

Bol by som veľmi rád, keby Slovensko nebolo súčasťou „skupiny svetového agresora“, no zároveň si kladiem otázku, či sme ako národ nielen dostatočne silní a jednotní, aby sme z klubu násilia vystúpili, ale či dokážeme aj odolávať jeho nástrahám. Morálna sila a jednota národa sa odvíjajú od národného povedomia a silné národné povedomie, ktoré je u nás mediálne bagatelizované a odsudzované, je dôležité práve v situáciách, týkajúcich sa bezpečnosti a prosperity krajiny. Tu musíme urobiť prvý a veľmi razantný krok. Po ňom môžu nasledovať ďalšie, medzi ktorými rozhodne nemôže chýbať poradenie si s direktívou EÚ či neutralita Slovenska.


Eva Kristinová
herečka, recitátorka

Nielenže si to myslím, ale som o tom hlboko presvedčená. Veď už po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sme na uliciach Bratislavy podpisovali petíciu za neutralitu bývalého Československa. Môj nebohý otec, generál Jozef M. Kristin, sa k tejto myšlienke hlásil hneď po návrate z väzenia po skončení 2. svetovej vojny. NATO sa už dávno (tak ako dosiaľ všetky pakty, zmluvy či dohovory veľkých s malými) spreneverilo svojmu základnému programu. Je to teda konkrétny dôvod presne vyslovený vo výzve RASTIC adresovanej prezidentovi SR, NR SR a predsedovi vlády SR. „Historická skúsenosť ukázala, a realita dneška to dosvedčuje, že pre štát nášho rozmeru, ekonomickej výkonnosti, kultúrnej a duchovej orientácie sa neosvedčilo žiadne vojenské zoskupenie.“


Genmjr v.v. Emil Vestenický
armádny odborník

Pod túto výzvu som sa podpísal tiež. Podľa mňa NATO funguje ako mocenský nástroj politickej zvole predstaviteľov súkromných záujmov finančných korporácií USA, schovaných za záclonou štátnej administratívy. Som presvedčený, že na základe pravdy o stave medzinárodných vzťahov by NATO v budúcnosti malo právo existovať, len ak bude fungovať ako mocenský nástroj nezávislej OSN. To by jeho členmi museli byť prinajmenšom aj Čína, India, Rusko. Zmenil by sa však aj jeho názov. Z praktického hľadiska vzaté, hlavný nositeľ obranyschopnosti SR, ozbrojené sily, degradovali pod patronátom NATO na nevýkonný mechanizmus s prehnanou reklamou, a to za ťažké peniaze daňových poplatníkov. Tak načo sme tam? Bude užitočnejšie z NATO vystúpiť a pokračovať cestou skutočných potrieb našich občanov a záujmov štátu.


Roman Stopka
podnikateľ

Možnosti sú len zostať alebo vystúpiť. Zvyšok sú iba formy konania po prvotnom rozhodnutí. Ak si spomenieme na začiatok 90. rokov, tak väčšina občanov Československa bola za zrušenie nielen Varšavskej zmluvy, ale aj NATO. Potom sa začalo s veľkým masmediálnym masírovaním mozgov, ktoré po rozdelení ČSFR vyústilo do krkolomných závodov, kto vstúpi do NATO prvý. Našťastie nás Česi o pár rokov v tomto nerozume predbehli. Verejnosť sa však oklamať nedá - čo aj neskoršie, ale pravdu o svojej reálnej potrebe spozná. Prezieravým ľuďom z OZ RASTIC treba poďakovať za precízne pochopenie stavu sveta a pokus pomôcť svojmu národu. Ak budeme v logike dôslední, SR nemá z členstva v NATO žiadneho úžitku. Zato morálne škody sú obrovské už dnes a až sa zrealizujú potenciálne hrozby, ochraňuj nás Pán Boh.